Washington však naďalej pomáhal. V 90. rokoch privatizácia priniesla konkurencieschopnosť, ale článok 230 zákona o mravnosti v komunikácii z roku 1996 poskytol americkým platformám ochranu pred právnou zodpovednosťou, ktorá v Európe chýbala. Priaznivé daňové politiky vrátane úľav na výskum a vývoj či zníženia dane z príjmov právnických osôb v roku 2017 priniesli technologickým gigantom miliardy. Vládne kontrakty, napríklad s divíziou spoločnosti Amazon AWS (Amazon Web Services) a spolupráca spoločnosti Palantir s Úradom pre imigráciu a colné záležitosti (ICE), ďalej upevnili postavenie veľkých technologických spoločností.

Nedávno sa v rámci zákona o polovodičoch a vede z roku 2022 vyčlenilo 52,7 miliardy dolárov na oživenie domácej výroby polovodičov. Do roku 2025 to podnietilo investície súkromného sektora vo výške viac ako 200 miliárd dolárov, pričom len spoločnosť TSMC sa zaviazala investovať 100 miliárd dolárov do závodov na výrobu čipov v USA.

Okrem polovodičov sa na základe zákona o znížení inflácie vložilo 369 miliárd dolárov do čistej energie a elektromobility, hoci Čína stále dominuje so 75 percentami celosvetovej výroby lítiovo-iónových batérií. 

Spojené štáty urýchľujú inovácie. Firma SpaceX znižuje náklady na štart rakiet, program NASA Artemis plánuje pristátie na Mesiaci v roku 2026, nová generácia batérií s pevným elektrolytom sľubuje efektívne elektromobily. Prvý implantát spoločnosti Neuralink do ľudského mozgu a počítačové rozhranie v roku 2024 a klesajúce náklady na sekvenovanie genómu zase podporujú americký biotechnologický priemysel. A mohli by sme pokračovať.

Napriek tomu byrokratická stagnácia pretrváva. Začiatkom roka 2025 ešte stále nebola vyplatená veľká časť prostriedkov na základe zákona CHIPS (podľa Úradu pre kontrolu a zodpovednosť vlády) a globalizácia oslabila americkú výrobu, pričom výroba polovodičov klesla z 37 percent celosvetovej ponuky v roku 1990 na 12 percent v roku 2020.

Príchod umelej inteligencie bol impulzom: od spustenia služby ChatGPT sa veľké technologické spoločnosti masívne rozrástli, čo ilustruje silu prísľubu umelej inteligencie prilákať investície, aj keď v tomto prípade môže nastať korekcia:

Národná iniciatíva v oblasti umelej inteligencie od roku 2019 takmer zdvojnásobila financovanie výskumu a vývoja umelej inteligencie na federálnej úrovni a zameriava sa na odvetvie, ktoré by malo do roku 2030 prekročiť hodnotu jedného bilióna dolárov. 

Aj v tomto prípade je však Čína v oblasti patentov na umelú inteligenciu na čele a zdá sa, že predbehla americkú technológiu so svojou službou DeepSeek.

Prečo? Ako mohli USA stratiť svoj náskok?

Inovácia ako súťaž na trhu

Lina Khanová, odchádzajúca predsedníčka Federálnej obchodnej komisie (FTC), bojovala proti dominancii veľkých technologických spoločností. Dominantné postavenie firiem ako Amazon a Google na trhu podľa nej vytvorilo pre začínajúce podniky nepriateľské prostredie, v ktorom sa rizikové financovanie pre každú spoločnosť, ktorá je vnímaná ako hrozba, znižuje:

„Zatiaľ čo monopoly môžu pravidelne ponúkať pokrok, prelomové inovácie v minulosti prichádzali od rušivých outsiderov... giganti chcú len zriedka rozvíjať technológie, ktoré by mohli vytlačiť... ich vlastné podniky.“ 

To nie je celkom pravda. Úspory z rozsahu môžu byť pre inovácie nevyhnutné a „rušiví outsideri“ často nie sú pôvodcami „prelomových“ technológií. Ako sme videli, veľké množstvo inovácií je výsledkom toho, že vláda vyčlenila finančné prostriedky na výskum (ktorý potom súkromné firmy zdokonaľujú a komercializujú). Určite však platí, že menšie hladné startupy bývajú kľúčovými aktérmi pri zavádzaní teoretických inovácií a ich sprístupnení na trhu:

„Spoločnosť Google vyvinula v roku 2017 prelomovú architektúru Transformer, ktorá je základom dnešnej revolúcie v oblasti umelej inteligencie, ale táto technológia sa do značnej miery nevyužívala, až kým výskumníci neodišli do nových spoločností alebo ich nezaložili...“

Je pravda, že technologický priemysel v USA má dnes veľmi ďaleko od toho, ako vyzeral v čase svojej najväčšej éry inovácií:

Khanovej odpoveď znie: „[V] oblasti umelej inteligencie by mali vývojári zverejniť dostatok informácií o svojich modeloch, aby umožnili menším hráčom... uviesť ich nápady na trh bez toho, aby boli viazaní cenovými alebo prístupovými obmedzeniami dominantných firiem.“

Jej kritici však tvrdia, že rozloženie týchto gigantov by zničilo úspory z rozsahu, ktoré financujú priekopnícke projekty schopné konkurovať Číne. 

Spochybňovanie návratu na scénu 

Odpoveďou na túto dilemu je, že štát a trh sa vo všeobecnosti vzájomne dopĺňajú, ale len vtedy, ak je tento vzťah správny: veľké úspory z rozsahu a štátne financovanie sú hnacou silou inovácií a konkurencia súkromného sektora túto inováciu produkuje a balí do stále lacnejších, použiteľnejších a predajnejších foriem. 

To znamená, že Čína sa v umelej inteligencii orientuje správne, a nie USA.

Zhrnutie

Spojené štáty sa snažia o technologické oživenie, no dokážu znovu získať dominantné postavenie? Značný čas boli v pozícii svetového centra inovácií – od tranzistorov až po internet, no dlhé desaťročia outsourcingu a stagnácie si vyžiadali svoju daň. V súčasnosti sa zákon CHIPS a projekt Hviezdna brána snažia oživiť vedúce postavenie USA, ale Čína stále napreduje. Veľkí technologickí giganti potlačili konkurenciu tým, že ovládli trh, a USA zabudli na to, čo ich robilo veľkými: vládne financovanie výskumu a vývoja a konkurenčné prostredie, v ktorom začínajúce podniky nachádzajú spôsoby, ako tieto inovácie lepšie komercializovať. Na druhej strane sa Čína riadi práve týmto modelom a drví konkurenciu.