Po polstoročí ohrozuje Slovensko slintačka a krívačka. Prísne opatrenia stále platia
Slintačka a krívačka sa po rokoch objavila iba pár kilometrov od našich hraníc - v susednom Maďarsku. Táto vysoko nákazlivá choroba, ktorá postihuje hospodárske zvieratá - hovädzí dobytok, ošípané a ovce, ale aj jelene, srnce a muflóny - vyvolala v slovenských chovoch okamžitú reakciu veterinárov aj farmárov.
Choroba sa na našom území vyskytla v rokoch 1970 až 1972. Keďže je extrémne nákazlivá a jej následky sú fatálne, prijali odborníci všetky potrebné opatrenia. U dospelých zvierat síce ochorenie iba zriedka končí smrťou, pri jeho potvrdení však treba zatvoriť chov a zvieratá zlikvidovať - nakazené i zdravé.
Podľa informácií Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) bola epidémia slintačky a krívačky v západnej Európe v roku 2001. „Zasiahnutých bolo viac ako 2-tisíc chovov dobytka a utratených okolo 5,8 milióna zvierat. Na Slovensku bola naposledy v roku 1974 pri Senci, keď museli usmrtiť vyše 3-tisíc kusov ošípaných,“ uviedla na sociálnej sieti SPPK.
Z ďalšieho vyjadrenia komory vyplýva, že vírus je relatívne odolný voči vonkajšiemu prostrediu. Inkubačná doba pri prirodzenej infekcii je obyčajne dva až sedem dní, výnimočne až jedenásť dní. Prežíva však napríklad aj na sene či slame, a to až 20 týždňov, na vyschnutých výkaloch 14 dní, 39 dní v moči a až šesť mesiacov v blate.
Zvieratá slintajú a krívajú
Slintačka a krívačka má prejavy, ktoré vyplývajú z názvu choroby. Nakazené zvieratá vo veľkom slintajú a krívajú pre bolestivé lézie v paznechtoch. Toto akútne infekčné ochorenie sa prejavuje aj horúčkou nad 40 stupňov Celzia, takisto pľuzgiermi, a to predovšetkým v ústnej dutine, na mliečnej žľaze alebo aj v spomínanom v paznechtovom priestore. Pre tieto symptómy majú postihnuté zvieratá problémy s príjmom potravy a pohybom, čo môže výrazne znížiť produkciu mlieka a mäsa.
Chovatelia na celom území Slovenska by mali podľa epidemiológov zabezpečiť dezinfekčné brody, zakázať vstup nepovolaných osôb na farmy a držať zvieratá v ustajňovacích priestoroch. Hoci mimo reštrikčných oblastí nie je zakázaný prevoz zvierat, odporúča sa ho obmedziť len na nevyhnutné prípady.
Nákaza sa totiž šíri buď priamym kontaktom s infikovanými zvieratami cez sliny, moč, trus alebo mlieko. Prenáša sa však aj nepriamo cez kontaminované predmety a vozidlá, obuv či odev. Závažná a nebezpečná je aj v tom, že sa šíri aj vzduchom na veľké vzdialenosti a to až desiatky kilometrov.
Prenos na človeka je výnimočný
Podľa ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richarda Takáča je to jedno z najinfekčnejších chorôb. „Poviem tak, že nie je to sranda. Toto ochorenie tu nebolo 50 rokov. Prenáša sa cez mlieko, mäso, výkaly,“ povedal na tlačovej besede Takáč, ktorý apeluje na ľudí, aby nechodili do danej lokality v Maďarsku nakupovať mäso alebo neprevážali seno, čím sa ochorenie môže preniesť na Slovensko.
Odborníci však upokojujú, že ochorenie sa na človeka prenáša len veľmi ojedinele a z minulosti existuje len niekoľko zdokumentovaných prípadov ľudskej infekcie. Človek sa môže nakaziť kontaktom s infikovaným zvieraťom alebo nedostatočnou tepelnou úpravou kontaminovaného mäsa či mlieka.
Predlžujú prísne opatrenia
Najviac sledovanými sú aktuálne okresy Dunajská Streda a Komárno, ktoré susedia s ohniskom v Maďarsku. Veterinári vykonávajú v ochrannom pásme do desať km od hraníc prehliadky hospodárskych zvierat a dezinfikujú prepravné vozidlá.
Vo vytýčených oblastiach s nariadenými opatreniami sa podľa SPPK nachádza viacero chovov. V prípade hovädzieho dobytka ide o dvanásť fariem s vyše 2-tisíc kusmi zvierat, pri ošípaných je to pätnásť chovov s takmer 33-tisíc kusmi zvierat. V oblasti je aj päť chovov oviec a šesť chovov kôz.
Sprísnili aj pravidlá pre poľovníkov – v rizikových oblastiach je zakázané loviť, premiestňovať zver či uvádzať zverinu na trh. Poľovnícke združenia musia denne sledovať stav zvierat a hlásiť každý nález uhynutej zveri. Prísnejšie sú aj kontroly na niektorých hraniciach a viaceré krajiny už sprísnili podmienky dovozu slovenských zvierat a živočíšnych produktov.
Preventívne opatrenia prijali aj v Poľnohospodárskom družstve v Kapušanoch pri Prešove. „Je zákaz vstupu, brána je zatvorená, púšťame len nevyhnutné vozidlá. Napríklad cisternu, ktorá jazdí po mlieko, zootechnik alebo poverený pracovník ju kompletne vydezinfikuje s postrekovačom. Bolo by pre nás likvidačné, keby sa nákaza vyskytla,“ informovala predsedníčka družstva Viera Sučková.
Z tohto dôvodu majú stále uzatvorený areál. „Nákaza sa k nám našťastie nedostala. Opatrenia, ktoré sme prijali, mali oficiálne trvať do 21. marca,“ doplnila pre Štandard Sučková.
„Z preventívnych dôvodov ich budeme dodržiavať ešte ďalší týždeň. Obmedzili sme prevozy, preškolili zootechnikov a zamestnanci musia dbať na zvýšenú dezinfekciu. Takisto sú stále aktívne dezinfekčné brody, rohožky pred každou maštaľou,“ uzavrela predsedníčka družstva.
Prísnejšie sú aj kontroly na niektorých hraniciach a viaceré krajiny už sprísnili podmienky dovozu slovenských zvierat a živočíšnych produktov.