V prípade úspechu by mohla priniesť neobmedzenú čistú energiu s nulovými emisiami a minimálnym množstvom rádioaktívneho odpadu, a to oveľa bezpečnejšiu ako tradičné štiepenie jadra atómu. Znie to ako vysnívaná energetická technológia, však?
Je tu však háčik: európska láska k byrokracii ťahá ITER ku dnu. To, čo sa začalo ako sen za päť miliárd eur, sa zmenilo na približne 20-miliardovú nočnú moru, keďže prvá energia nebude vyrobená skôr ako v roku 2035.
Riadenie projektu, do ktorého musí každý členský štát prispieť samostatne, sa veľmi podobá skladaniu puzzle – každá krajina sa však riadi svojím vlastným harmonogramom. Situácii nepomohla ani politická dráma. Švajčiarsko bolo vyradené po tom, ako v roku 2021 stroskotal dialóg s EÚ, a v roku 2024 postbrexitová Veľká Británia ITER odmietla. Namiesto toho sa rozhodla investovať 410 miliónov dolárov do vlastného prototypu fúzie. Povedal niekto, že veda je apolitická?
Zatiaľ čo Európa sa topí v papierovačkách, USA a Čína sa pretekajú v dynamických a dobre financovaných projektoch súkromného sektora. Ak ITER nepridá plyn, hrozí, že sa stane pomníkom dobrých úmyslov a zlej realizácie. Ak chce Európa vyhrať preteky v oblasti jadrovej syntézy, musí znížiť byrokraciu a vziať si príklad z USA a Číny.
USA a Čína: nové vesmírne preteky?
Rýchla správa: USA a Čína sú vo fúznej energetike napred. V decembri 2022 vláda Spojených štátov preukázala prvý prípad čistého energetického zisku pri výskume fúzie, no skutočnou silou USA je ich silná komerčná perspektíva.
Startup Helion Energy získal od spoločnosti Microsoft zmluvu na 2,2 miliardy dolárov na dodávku fúznej energie v priebehu troch rokov, čo naznačuje, že dátové centrá budúcnosti budú poháňané práve týmto spôsobom. Takže napriek dlhodobo negatívnym vyhliadkam na skutočnú fúznu energiu niekto – najmä počítačový gigant Microsoft – naozaj verí, že to príde.
Na druhej strane Tichého oceánu Čína podobne dosahuje veľké pokroky v oblasti praktickej fúznej energie – najmä vďaka masívnemu štátnemu financovaniu, no čoraz viac aj zo súkromného sektora. Čínsky Experimentálny vyspelý supravodivý tokamak (EAST), nazývaný „umelé slnko“, dosiahol v januári 2025 rekord v udržaní vysokej teploty plazmy dlhšie ako kedykoľvek predtým.
Navyše satelitné snímky zo začiatku roka 2025 naznačujú, že Čína buduje obrovské výskumné zariadenie na fúziu založenú na laserovom zapaľovaní. Čína fúziu potrebuje, aby mohla poháňať svoj energeticky náročný priemysel.
Cesta k európskemu návratu
Európa sa však nemusí uspokojiť s bronzovou priečkou v súťaži o fúziu. V hre je viac než len následné vystatovanie sa – energetická nezávislosť je otázkou prežitia. Vojna na Ukrajine odhalila závislosť Európy od ruskej energie a ukázala, že jednoducho zmeniť status z odberateľa fosílnych palív na odberateľa fúznej energie nestačí. Európa musí vyrábať vlastnú energiu, a to rýchlejšie, ako to dokáže ITER.
Únia má naplánovaný ITER 2.0, ktorý má prejsť z experimentálnej na komerčnú jadrovú syntézu. Jej časový harmonogram je však extrémne pomalý: koncept do roku 2030, technický návrh do roku 2040 a výstavba niekedy neskôr. Hoci začínajúce podniky, napríklad Proxima Fusion a Gauss Fusion, ponúkajú záblesk nádeje, ich finančné prostriedky – oveľa menej ako 100 miliónov dolárov – nedosahujú americké investície do fúzie a očakávané miliardové ceny komerčných zariadení na jadrovú syntézu. Buď do toho daj všetko, alebo to nechaj tak.
V tejto oblasti musí EÚ zabrať a posilniť svoj sektor fúzie. Namiesto toho, aby sa peniaze posielali na vládne byrokratické cvičenia, mali by sa financovať súkromné startupy v oblasti jadrovej syntézy v štýle DARPA – ale miliardami, nie miliónmi. Ak môže EÚ vyčleniť 800 miliárd dolárov na obranu, určite môže vyčleniť niekoľko miliárd na najväčší energetický prelom storočia, ktorý vytvorí energetické veľmoci budúcnosti.
Koniec koncov investície do energeticky nezávislej Európy sú investíciami do jej bezpečnosti. Ak to EÚ s fúziou myslí vážne, stačí, aby do nej investovala len zlomok svojho obranného rozpočtu, a môže získať späť svoju vedúcu úlohu v medzinárodnej spolupráci – a pripomenúť tak skeptickým Trumpovým priaznivcom v USA, prečo sú globálne partnerstvá dôležité.
Zhrnutie
Európa má vedecké know-how na to, aby v budúcnosti dominovala v oblasti fúznej energie, ale jej model financovania ju brzdí. Zatiaľ čo ITER, rozsiahly európsky projekt fúzie, zápasí s byrokratickými prieťahmi a prudko rastúcimi nákladmi, USA a Čína napredujú vďaka miliardám zo súkromných a štátom podporovaných investícií. Európa sa nemusí uspokojiť s tretím miestom. Prechodom na úspornejší model financovania, nasmerovaním miliárd do súkromných startupov v oblasti jadrovej syntézy a znížením byrokracie môže EÚ zmeniť fúziu zo vzdialeného sna na globálnu revolúciu.
