Domáce týranie je dôležitá téma, ktorá je však aj v podmienkach Slovenskej republiky zo strany orgánov činných v trestnom konaní často bagatelizovaná, práve z dôvodu, že isté aspekty, najmä psychického týrania, nie sú správne vyhodnocované z hľadiska práva.
Na rozdiel od českej právnej úpravy tohto trestného činu, Trestný zákon Slovenskej republiky pri týraní blízkej a zverenej osoby špecificky hovorí o protiprávnom konaní spočívajúcom v spôsobovaní psychického utrpenia pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie obete alebo obmedzuje jej bezpečnosť.
Pri zmene skutkovej podstaty tohto trestného činu v Slovenskej republike do súčasnej podoby sa tejto problematike vo svojej analýze venoval aj sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko, ktorý poukázal na niektoré právne názory, podľa ktorých nemuselo dokonca ani dôjsť k týraniu blízkej osoby na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu.
Český Trestný zákonník však neobsahuje rovnako podrobnú skutkovú podstatu tohto trestného činu týrania osoby žijúcej v spoločnom obydlí a hovorí iba o týraní bez bližšej špecifikácie, čo možno pod tento pojem v rámci trestného konania zaradiť.
Najvyšší súd ČR definoval týranie blízkej osoby
Výklad pojmu „týranie blízkej osoby“ v kontexte dlhodobých partnerských vzťahov ponúkol Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku pod sp. zn. 7 Tdo 725/2024 zo dňa 5. 3. 2025.
Súd v tomto prípade rovnako zdôraznil, že nie je úlohou trestného súdu kultivovať partnerské vzťahy alebo byť arbitrom manželských hádok, a trestné právo by malo zasahovať len v najzávažnejších prípadoch, keď dochádza k intenzívnemu fyzickému alebo psychickému násiliu.
V danom prípade išlo o dovolanie obvineného dôchodcu Pavla Vozábala, ktorý mal podľa obžaloby dlhodobo, predovšetkým psychicky, týrať svoju manželku v spoločnej domácnosti. Psychické týranie manželky malo spočívať v bezdôvodnom ponižovaní a urážaní vulgárnymi výrazmi ako „debil“ alebo „idiot“, ďalej v príkazoch manžela týkajúcich sa prípravy jedla, upratovania, prania či žehlenia v určitých hodinách.
Manžel mal rovnako nútiť svoju manželku k starostlivosti o jeho matku, vetrať počas zimy alebo vykonávať jeho pedagogické povinnosti namiesto neho, prípadne za neho v nočných hodinách chodiť na poštu.
Klepkanie po čele a viazanie šnúrok ako fyzické násilie
V prípade, že odmietla vykonávať manželove pokyny, pán Vozábal mal svoju manželku podľa obžaloby urážať až dovtedy, kým pokyn nesplnila, pričom to mohlo trvať aj niekoľko hodín. Manžel jej zakazoval nakupovať veci do domácnosti, mať prehľad o finančnej situácii, prípadne jej obmedzoval styk s inými osobami.
Pán Vozábal mal podľa obžaloby podrobovať manželku aj fyzickému násiliu a to tak, že jej klepkal prstami po čele, strkal do nej alebo ju v noci nútil zaväzovať mu šnúrky na topánkach.
Za tieto skutky bol obvinený uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a Mestským súdom v Prahe mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Jeho odvolanie bolo následne zamietnuté ako neodôvodnené a súd zároveň zaviazal obvineného zaplatiť manželke odškodné prevyšujúce sumu 550 000 Kč.
Obvinený Vozábal voči tomuto rozhodnutiu následne podal dovolanie na Najvyšší súd ČR, ktorý vo veci rozhodoval.
Najvyšší súd v posudzovanom prípade nevidel týranie
Najvyšší súd ČR v danom prípade vyslovil záver, že nemožno hovoriť o „učebnicovom príklade týrania“, ako to tvrdí štátny zástupca (česká obdoba prokurátora). Súd zhodnotil, že v tomto prípade možno výlučne hovoriť o psychickom týraní, pričom zastáva názor, že znak „týrania“ pri danom trestnom čine nemôže spočívať výlučne alebo takmer výlučne v psychickom týraní.
Súd vyslovil názor, že pokiaľ ide iba o psychické týranie a nie o kombináciu iných foriem týrania (fyzické, sexuálne, sociálna alebo ekonomická izolácia), na vyslovenie záveru, že ide o spáchanie trestného činu týrania blízkej osoby, bude nutná vyššia intenzita tohto psychického týrania.
Podľa názoru Najvyššieho súdu na naplnenie znaku týrania nepostačuje uplatňovanie dominancie vo vzťahu jedným z partnerov, nedostatok empatie ani to, čo je označované ako vzťahová asymetria (vzťah má okrem iného mnoho zložiek, v rámci ktorých nemusia platiť rovnaké vzorce symetrie).
Rovnako nepostačuje ani veľmi neuspokojivé a konfliktné partnerské spolužitie, hoci môže pre partnera znamenať traumatické prežívanie a priniesť následky v podobe psychickej poruchy.
Problematická kvalifikácia psychického týrania
Najvyšší súd ČR preto konštatuje, že je značne problematické kvalifikovať v trestnoprávnej rovine ako týranie tie prípady, keď „partneri dlhodobo (v krajnom prípade aj po dobu mnohých rokov alebo dokonca desaťročí) akceptovali a praktizovali určitý spôsob vzájomného spolužitia a vzťahu, v ktorom dochádzalo k rôznym formám všeobecne nesprávneho a v morálnej rovine odsúdeniahodného verbálneho a neverbálneho konania, bez toho, aby dochádzalo jednak k eskalácii jeho intenzity a prerastaniu do fyzického napádania, jednak k tendencii niektorého z partnerov situáciu riešiť (či už z akýchkoľvek psychologických dôvodov) ako neprijateľnú.“
Súd takéto konanie videl aj v prejednávanej veci, teda že manželské spolužitie Vozábalovcov malo morálne odsúdeniahodné črty, no ani jeden z manželov sa ich nesnažil počas dlhých rokov riešiť a ich intenzita bola taká nízka, že nemožno hovoriť o trestnom postihu.
V prejednávanej veci však podľa súdu k eskalácii konfliktu ani k jeho stupňovaniu vôbec nedošlo. Išlo o dlhodobo neuspokojivé manželstvo medzi poškodenou a obvineným, ktoré trvalo, ako uviedla poškodená, takmer celé trvanie manželstva, teda takmer 40 rokov.
Najvyšší súd ČR vo svojom rozsudku uviedol, že nie je možné postaviť trestnosť takéhoto konania na tom, že v podstate akékoľvek partnerské nezhody by boli považované za týranie, ak by jeden z partnerov vyhlásil, že sa mu to nepáči.
Štát nemá riešiť obyčajné partnerské nezhody
Úlohou štátu a trestného súdu nie je byť arbitrom manželských hádok a sporov tak, že bude „zlého“ z manželov trestať prostriedkami trestného práva. Povaha takýchto vzťahov si vyžaduje, aby štát minimalizoval svoje zásahy, pristupoval k nim zdržanlivo a uplatňoval ich len v najzávažnejších prípadoch.
Všeobecne chvályhodná snaha štátu o kultiváciu partnerských vzťahov musí mať podľa súdu určité hranice, a to najmä v oblasti trestnej represie. Nefunkčné manželstvo má byť primárne riešené v civilnom súdnom konaní pri posudzovaní príčin rozvratu manželstva.
Trestné právo by do takýchto vzťahov malo vstupovať len v najzávažnejších prípadoch, inak sa podľa názoru súdu spoločnosť reálne vystavuje riziku, že trestné súdy budú spätne preskúmavať nefunkčné manželstvá trvajúce často desiatky rokov. Tento postup síce nemožno úplne vylúčiť, no mal by byť výnimočný a v žiadnom prípade by sa nemal stať pravidlom.
Súd zotrval na svojej predchádzajúcej judikatúre
Najvyšší súd ČR v rozsudku odkazuje aj na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej na naplnenie znaku týrania nepostačuje dominantné, manipulatívne ani despotické správanie obvineného voči poškodenej, a to bez ohľadu na to, či je poškodená výrazne submisívnej povahy (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 17. 2. 2021, sp. zn. 7 Tdo 79/2021).
Súdy sa teda musia podrobne zaoberať vzájomným spolužitím obvineného a poškodenej a posúdiť, či bolo dostatočne objektívne preukázané, že nevhodné správanie obvineného dosahovalo intenzitu týrania počas celého obdobia.
Najvyšší súd ČR tak jasne stanovil podmienku vyššieho zásahu do osobnej integrity osoby, ktorá by mala byť poškodená psychickým týraním. Na trestné stíhanie pre tento trestný čin v Českej republike nestačia iba bežné manželské nezhody, a to ani v prípade, ak trvajú dlhodobo.
Súd verejnosti odkazuje, že dané nezhody je potrebné riešiť rozvodom alebo inými prostriedkami občianskeho práva, ako je obmedzenie užívacieho práva jedného z manželov k nehnuteľnosti alebo jeho vylúčenie z užívania.
Štát by mal pristupovať k prostriedkom trestného práva až ako ku krajnému riešeniu sporov, pričom Najvyšší súd ČR rovnako zdôraznil potrebu riešenia vzájomných vzťahov mimo trestného konania.
Týranie v domácnosti je často zanedbávaný problém pre nedostatok odbornosti v tejto oblasti, najmä zo strany policajných zložiek. Zároveň je však potrebné si uvedomiť, že široká definícia daného trestného činu umožňuje aj jeho zneužívanie, a preto je každý prípad potrebné posudzovať osobitne.
Ako však pripomenul aj Najvyšší súd ČR, ak ide o skutočne výrazný zásah do práv jedinca, je potrebné to nahlásiť príslušným orgánom okamžite. Ak aj orgány nebudú vidieť dostatočné dôvody na trestné stíhanie, dokážu odkázať na iné formy pomoci, ktoré môžu znížiť neželané správanie partnera.