V stredu v noci horelo na Korpašskej ulici celkovo osem unimobuniek. Požiar pripravil o život päť osôb a o domov prišlo celkovo 30 ľudí. Tí sú momentálne umiestnení v komunitnom centre, kde im mesto zabezpečilo okrem strechy nad hlavou aj šatstvo a stravu.
Príčina požiaru stále nie je známa, vyšetrovatelia však pracujú s verziou neopatrnej manipulácie s vykurovacím telesom.
Kroky splnomocnenca vlády pre rómsku komunitu Alexandra Daška viedli v piatok dopoludnia najskôr na mestský úrad, kde s primátorom Veľkého Šariša Viliamom Kallom hodinu diskutoval za zatvorenými dverami o možných riešeniach súčasnej situácie, ale aj o preventívnych opatreniach.
S primátorom sa dohodli na vyčlenení finančných prostriedkov z dotačnej schémy na nákup ôsmych nových unimobuniek. „To je krátkodobý cieľ a najrýchlejšie riešenie, aby mohli čím skôr reálne bývať,“ podotkol Daško.
Kall doplnil, že by mohlo ísť o dodanie do niekoľkých dní, nanajvýš týždňov. „Prieskum máme za sebou. Ide o to, aké budú skladové zásoby,“ spresnil.
Modulárne domy, edukácia a technické kontajnery
Diskutovali však aj o dlhodobých cieľoch. V nich splnomocnenec vidí najmä komunikáciu s vládnymi predstaviteľmi a predstaviteľmi Európskej komisie o modulárnych domoch. Tie by mali predstavovať pre ľudí z marginalizovanej rómskej komunity najrýchlejšiu cestu k dostupnému a bezpečnému bývaniu.
„Modulárne domy sú z keramických panelov, ktoré nehoria, majú veľkú výhrevnosť, nepotrebujete naň stavebné povolenie, iba vyhlášku. Niektoré sú nastavené tak, že je v nich sociálne zariadenie a kuchynka a vieme ich pripojiť na siete,“ vymenoval výhody týchto domov Daško s tým, že kým sa pustia do ich zabezpečovania, musia byť vysporiadané pozemky.
S primátorom Kallom sa dohodli, že pilotný projekt modulárnych domov v osadách odštartujú práve v tomto meste, pretože pozemky tam sú vysporiadané. Konkrétny dátum, kedy by mohli byť na mieste, zatiaľ povedať nevedel, financovanie pripadne pravdepodobne na európske projektové zdroje.
Modulárne domy by mali dvojaký vykurovací zdroj. Jedným by boli piecky, druhým solárne panely. Prevenciou proti požiarom by mala byť okrem nehorľavých konštrukcií aj edukácia obyvateľov týchto domov.
V spolupráci s hasičským zborom by malo prísť ku školeniu dobrovoľníkov z osád, ktorí by sa učili, ako reagovať pri vzniku požiaru.
„Nejde však len o to, ako reagovať, keď už požiar vznikne, ale najmä o prevenciu, aby k nim nedochádzalo,“ upozornil Peter Kovalík, riaditeľ krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Prešove.
Novinkou by mali byť takzvané technické kontajnery v osadách. Tie by obsahovali hasiaci stroj, piesok, lopatky a iné inštrumenty, ktoré by mali slúžiť ako prvá pomoc pri požiari do príchodu profesionálnych hasičov.
Peniaze na tieto opatrenia má splnomocnenec Daško prerokovať s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom v priebehu nasledujúceho týždňa.
Mama detí už nevládze ani plakať
Požiar pripravil o rodinu mamu štyroch detí Máriu. Po príšernej udalosti je stále v šoku, nevládze už ani plakať a vraví, že stratila zmysel života. Tvrdí, že piecku večer pred tragédiou nepoužili. Myslí si, že za požiar môže skrat v kábli, ktorým bola do unimobunky privádzaná elektrina.
Vraví, že v daný čas bola tam, no deti nestihla pred hroznými plameňmi uchrániť. Otcovia detí sú dvaja, jeden z nich je momentálne vo výkone trestu. Aj on už vraj o smrti detí vie. Druhý otec bol aj v piatok ráno v osade. V príbytku sa v čase požiaru nenachádzal, pretože s Máriou už spolu nežijú.
Nešťastná žena vraví, že jej je stále na odpadnutie a srdce jej bije ako zvon. Nevládze. O pomoc nestojí, nad novým bývaním ani neuvažuje, mysľou je neustále pri svojich deťoch.
Momentálne rieši poslednú rozlúčku. Prispieť by na ňu malo mesto Veľký Šariš, no aj ľudia z miestnej zbierky. Štyri deti vo veku nula až štyri roky by mali byť pochované spolu v jednej truhle. Tá bude pravdepodobne bielej farby. Pohreb by sa mal uskutočniť začiatkom budúceho týždňa.
Neskutočná chudoba, ktorú je potrebné riešiť
Sviečky na miesto nešťastia prišla zapáliť aj starostka obce Lomnička Mária Oračková. „Strašne som plakala, keď som sa to dozvedela. Aj my sme mali v obci požiar pred mesiacom, no utrpel len majetok. Je mi veľmi ľúto nevinných detí, nemalo sa to stať,“ krútila hlavou.
Rómovia z Veľkého Šariša sú udalosťou stále otrasení a neustále sa vracajú k detailom z osudnej noci. Zhodujú sa, že pomôcť sa nedalo, oheň sa šíril veľmi rýchlo a dym bol dusivý už z veľkej diaľky.
Deti so starou mamou vraj podľa svedkyne prišli o život v momente, keď na nich spadla strecha horiacej unimobunky. Dovtedy kričali o pomoc. „Žili bez vody, ako ráno vstali, v tom istom fungovali celý deň a tak išli aj spať. Je tu neskutočná chudoba, ktorú treba vyriešiť,“ dodala obyvateľka komunity.
V piatok ráno už na mieste požiaru pracovali ťažké stroje. Zhorené skelety bývalých obydlí už stihli odviezť.
