Kríza vo francúzskom výskume: prečo štátom financovaná veda zaostáva

V pondelok 23. januára bol spustený francúzsky četbot Lucie. Vyvinulo ho francúzske Národné centrum pre vedecký výskum (CNRS) v spolupráci so softvérovou spoločnosťou Lingora. Četbot, pôvodne zamýšľaný ako francúzska alternatíva k ChatGPT od OpenAI, však neuspel. Len dva dni po sprístupnení verejnosti ho museli vývojári stiahnuť z webu. 

Hlavný problém predstavovali časté chyby pri riešení jednoduchých zadaní. Napríklad výsledok úlohy 5 × (2 + 3) vypočítal raz ako 17 a inokedy ako 50 namiesto správneho výsledku 25. Za takýmito chybami stál predovšetkým obmedzený rozpočet a krátky čas na vývoj. Tím mal na prácu len 18 mesiacov a rozpočet vo výške 10 miliónov eur, čo výrazne limitovalo možnosti projektu.

Preto nie div, že četbot Lucie nemohol konkurovať veľkým hráčom. Na porovnanie, model Gemini Ultra od Googlu stál približne 191 miliónov dolárov a náklady na ChatGPT-4 boli 78,3 milióna dolárov.

Tréning čínskeho modelu DeepSeek pritom stál len šesť miliónov dolárov, hoci tento údaj viacerí experti spochybnili. Neúspech projektu Lucie teda odhalil oveľa širší problém financovania francúzskeho výskumu, ktorý je stále vo veľkej miere závislý od verejných zdrojov.

Nedostatočné financovanie a dlhy 

Nedávno musela polícia evakuovať Univerzitu Rennes 2, ktorú zablokovali študenti protestujúci proti slabému financovaniu vysokých škôl. Ďalšie študentské skupiny zatiaľ pripravovali podobné protesty aj v Bordeaux. Štrajky tohto typu sú na verejných univerzitách vo Francúzsku pomerne bežné, pričom výrazný vplyv na ne majú najmä ľavicovo orientované študentské odbory.

Ich akcie poukazujú na nepríjemný fakt. Francúzske verejné univerzity dlhodobo trpia podfinancovaním, zatiaľ čo kvalita vzdelania ich študentov upadá. 

V oblasti verejného výskumu zohráva kľúčovú úlohu francúzsky verejný výskumný inštitút CNRS. Ide o silnú inštitúciu s laboratóriami pokrývajúcimi všetky vedecké odbory, pričom pôsobí na každej verejnej univerzite v krajine. Pre akademikov je členstvo v niektorom z týchto laboratórií považované za vrchol profesijnej kariéry.

V tohtoročnom rozpočte sa pre CNRS vyčlenili takmer štyri miliardy eur. Táto suma je však nízka v porovnaní s rozpočtami elitných svetových univerzít – napríklad Harvard minul na výskum v roku 2023 viac ako jednu miliardu dolárov (900 miliónov eur) a Oxfordskej univerzite sa podarilo získať až 945 miliónov libier (1,2 miliardy eur) zo súkromných aj verejných zdrojov.

Francúzsky univerzitný systém zápasí s problémami pre napätú situáciu v oblasti verejných financií. Hoci pôvodný plán prezidenta Macrona rátal do roku 2030 s investíciou do výskumu vo výške 54 miliárd eur, realita je úplne iná.

Len v minulom roku bol rozpočet na výskum znížený o 630 miliónov eur, z toho prišiel inštitút CNRS o 100 miliónov dolárov. Už rok predtým – v roku 2023 – rozpočet klesol o 680 miliónov eur. V roku 2022 si výskum odkrojil len 2,18 percenta HDP Francúzska, čo predstavovalo najnižšiu úroveň za posledných pätnásť rokov.

Po oznámení najnovších rozpočtových škrtov vyjadril vedecký výbor inštitútu CNRS vo svojom stanovisku „hlboké znepokojenie“. Zároveň kritizoval skutočnosť, že toto rozhodnutie len „odráža pretrvávajúce vnímanie verejného financovania výskumu ako záťaže, a nie ako investície“.

Skutočným problémom je však nadmerná závislosť systému od verejných zdrojov. Študenti s francúzskym občianstvom totiž platia len symbolické školné. Zahraniční síce platia viac, no mnohí z nich získavajú štipendiá, ktoré poplatky výrazne znižujú alebo úplne rušia.

Táto situácia je o to alarmujúcejšia, že počet študentov za posledných 25 rokov prudko vzrástol – z 2,16 milióna v roku 2010 na viac ako 2,9 milióna v roku 2023. Verejné univerzity pritom majú zo zákona povinnosť prijať každého francúzskeho uchádzača, ktorý má nárok, a to aj napriek tomu, že ich rozpočty sa každoročne znižujú. 

Tento nárast počtu študentov však neznamená problém pre všetkých. Naopak, súkromný sektor z neho výrazne profituje – v roku 2024 sa na súkromné vysoké školy zapísalo 26,1 percenta študentov, kým v rokoch 1990 až 2000 ich bolo len 15 percent.

Riešenia a spory

Riešenia tejto krízy však existujú. Od roku 2018 si môžu niektoré univerzity samostatne určovať výšku poplatkov za vybrané študijné programy a získavať súkromné financovanie – týka sa to najmä technických, ekonomických a právnických fakúlt.

Zvyšovanie poplatkov však dlhodobo naráža na odpor študentských odborov a časti akademickej obce. V roku 2019 táto nevôľa prerástla do štrajkov zo strany študentov a profesorov, čím znemožnili konanie skúšok aj prednášok. 

Kríza univerzít však nespočíva len v peniazoch. Okrem toho prebiehajú aj ideologické spory o to, ktoré programy si vôbec zaslúžia financovanie. Niektorí profesori pôsobiaci v citlivých oblastiach, ako je výskum islamu, zostávajú bez finančnej podpory. Iní zas využívajú svoje granty na to, aby verejne vyzývali ľudí na odchod z platformy X (bývalého Twitteru) a presun k alternatívam ako Bluesky či Mastodon. Tvrdia pritom, že X sa stal „úplne zaujatým svojím oligarchickým šéfom [Elonom Muskom]“.

Talentovaní akademici pritom vo Francúzsku nechýbajú. Za posledných 20 rokov získali tamojší vedci sedem Nobelových cien v odboroch ako ekonómia, chémia, biológia či medicína. Napriek tomu sa v rebríčku najlepších európskych univerzít za rok 2024, ktorý zostavil magazín Times Higher Education, umiestnili len dve francúzske univerzity. 

Na záchranu systému by bolo potrebné nielen zaviesť vyššie poplatky, ale aj sprísniť vstupné požiadavky na študentov. Takáto reforma si však vyžaduje zásadnú zmenu v zmýšľaní samotných profesorov aj študentov.

Zhrnutie

Francúzske univerzity a výskum sa ocitli v zdanlivo neriešiteľnej situácii. Rozpočty na výskum sa každoročne znižujú, pretože politici neveria v návratnosť dlhodobých investícií do inovácií – najmä v čase, keď verejné financie čelia čoraz väčšiemu tlaku. Zároveň len málokto z akademikov či študentov prejavuje ochotu prijať vyššie poplatky alebo otvoriť dvere súkromným investíciám, keďže sa obávajú ohrozenia ideálu bezplatného a nezávislého výskumu. Nech sú tieto zásady akokoľvek ušľachtilé, francúzskym univerzitám nestačia na to, aby zvrátili svoj úpadok v medzinárodnom hodnotení.