Ukradla Čína sen o Wakande? Zápas Afriky s inováciami

Keby sa Afrika niekedy skutočne postavila na vlastné nohy, aké zázraky by mohli vyrásť z jej červenej zeme? Akým priemyselným odvetviam sa mohlo pod jej páliacim slnkom dariť? Niektorí si myslia, že by to bolo ako Wakanda, fiktívne high-tech africké kráľovstvo z komiksov Marvelu. Pravdou však je, že to nevieme – Afrika, kontinent neustále vystavený kolonizácii, sa nikdy skutočne nevybudovala.

Napriek tomu, že kontinent preukázal svoju schopnosť prispôsobiť sa – solárne mikrosiete osvetľujú dediny, miestne finančno-technologické iniciatívy menia bankovníctvo a drony doručujú lieky –, kde sú jeho veľkolepé vízie?

Afrika je v procese budovania, ale opäť nejde o jej zásluhu. Tentoraz sú železnice, cesty a digitálne linky na kontinente podpísané v mandarínčine.

Spútaná čínskou infraštruktúrou?

Čína na rozdiel od iných zahraničných impérií pred ňou neprišla do Afriky na vojnových lodiach, ale presadila sa prostredníctvom obchodných dohôd. Nepožaduje pôdu, iba prístup. Nevešia na žrde svoju vlajku, iba kladie káble. Konečný výsledok sa však veľmi nelíši: kontinent formujú tí, ktorí na ňom nežijú.

Čína neokupuje Afriku – buduje ju. Výmenou za infraštruktúru, klasickú aj digitálnu, požaduje zdroje. Africkí lídri, ktorí zúfalo túži po rozvoji, podpisujú dohody. Ich výsledkom môžu byť dnes diaľnice, ale zajtra znamenajú poslušnosť inej mocnosti.

Čínska iniciatíva Nová hodvábna cesta (BRI) nie je len ekonomický projekt, ale aj spôsob, akým Peking ovplyvňuje rozvojové krajiny. Ponúka prístavy a železnice, ale aj dlhy a závislosť. Africkému telekomunikačnému sektoru dominuje spoločnosť Huawei a miestne finančno-technologické transakcie sprostredkúvajú platformy podporované Čínou. Každý kábel prehlbuje závislosť Afriky od Číny, ktorá doposiaľ investovala 21,7 miliardy dolárov naprieč celým kontinentom, a to najmä do ciest a energetiky.

Uvedená infraštruktúra sa však nezachová svojpomocne. Cesty sa rozpadávajú, svetlá blikajú a železnice hrdzavejú – nie v dôsledku čínskej nedbanlivosti, ale preto, že Afrika nebola ochotná prevziať zodpovednosť za to, čo dostala.

Číňania poznajú náročnosť budovania v Afrike a dokument Empire of Dust z roku 2011 zachytil ich frustráciu: cesty, ktoré postavili, boli následne opustené. Stroje síce dorazili, no boli žalostne nesprávne používané.

Čína nevyslovuje morálne argumenty o budúcnosti Afriky – stavia to, na čom sa dohodne. Otázkou teda nie je, kto financuje rozvoj Afriky, ale kto zabezpečí, aby bol tento rozvoj udržateľný.

Afrika zápasí s inováciami vďaka vlastnej nezodpovednosti

Afrika netrpí nedostatkom zdrojov. Nechýba jej pracovná sila. Chýba jej však štruktúra, disciplína a účinné riadenie. 

Pred tým, ako bude Afrika snívať o akejkoľvek technickej revolúcii, musí sa najprv stať sebestačnou. Rozvoj kontinentu dlhé roky brzdila jeho vlastná závislosť od pomoci. Národy povstávajú vďaka vnútornej transformácii, nie v dôsledku vonkajšej charity. 

V prípade Afriky sa však zahraničná pomoc stala hlavným spôsobom financovania väčšiny vlád, ktoré od roku 1960 dovedna dostali pomoc vo výške viac ako 2,6 bilióna dolárov – a to bez zlepšenia akýchkoľvek podmienok v jednotlivých krajinách.

Existujú však aj výnimky. Rwanda pod vedením Paula Kagameho zavrhla príbeh o „hladujúcom africkom dieťati“ a uprednostnila dôstojnosť pred súcitom. Aj Botswana sa vzoprela očakávaniam a odmietla slúžiť ako ďalší odstrašujúci príklad zlého hospodárenia. Niektorí africkí lídri si uvedomujú, že najväčšou inováciou, ktorú môže Afrika dosiahnuť, je zmena prístupu.

Problémom nie je západný alebo čínsky paternalizmus – ale to, že Afrika poskytla svetu dostatok dôvodov na to, aby sa nad ňu povyšoval.

Niekoľko príbehov o inováciách ešte Wakandu netvorí

Veľa sa hovorí o africkej vynaliezavosti, ale to, čo sa vydáva za „inováciu“, je často len šikovné preberanie cudzích technológií.

Napríklad kenská spoločnosť Safaricom prostredníctvom svojej služby M-PESA zmenila mobilné bankovníctvo na nevyhnutnosť. Nešla na to cez vynájdenie novej technológie, ale prostredníctvom využitia existujúcich nástrojov v prostredí, v ktorom tradičné banky zlyhali.

Nigérijské spoločnosti Flutterwave a Andela sú takisto úspešné v digitálnom svete – prvá aj v oblasti finančných technológií a druhá v oblasti akcelerácie softvérových talentov. Ich softvérové ekosystémy sa však stále spoliehajú na západné platformy a im aj slúžia.

Uvedené prípady sú však výnimkami, nie pravidlom. Afrika desaťročia vládla sama sebe a mohla začať vyrábať technológie namiesto toho, aby ich dovážala, a exportovať namiesto toho, aby zostala spotrebiteľom.

Niektorí však majú väčšie sny. Afrofuturizmus, hnutie spájajúce africkú kultúru s hĺbavými víziami technologického pokroku, si predstavuje kontinent, ktorý nielen preberá od iných, ale aj sám vytvára. Predstavuje Afriku ako lídra v technologickom rozvoji, a nie ako konzumenta toho, čo vyrábajú ostatní.

Afrofuturizmus však zostáva víziou, ktorá sa ešte len musí naplniť. Môže byť užitočným ideologickým nástrojom, spôsobom, ako preformulovať africkú identitu – kým sa však nevyriešia základné otázky správy a riadenia, vzdelávania a infraštruktúry, zostane len víziou.

Zhrnutie

Afrika zostáva kontinentom, ktorý vybudovali iní. Jej infraštruktúru formovali cudzie ruky, jej hospodárstvo je závislé od vonkajších investícií. Čínska iniciatíva Nová hodvábna cesta smeruje tam, kde predchádzajúce impériá skončili – k budovaniu železníc, telekomunikačných sietí a energetických sietí, ktoré Afrika nemá pod kontrolou. Vnútorné inovácie sú bez stability, riadenia a zodpovednosti len vzdialeným snom. Afrofuturizmus si predstavuje technologicky suverénnu Afriku, ale samotná vízia ešte priemysel netvorí. Kým Afrika neprevezme kontrolu nad svojím rozvojom, zostane pasívnym príjemcom pokroku a bude večne čakať na ďalšieho investora namiesto toho, aby sama formovala svoju budúcnosť.