V tichom kúte Holandska medzi rovnými zelenými poľami a upravenými ulicami Veldhovenu sídli spoločnosť ASML, jedna z najvýznamnejších technologických firiem na svete.
Hoci sa toto holandské mestečko nachádza ďaleko od sklenených veží v Silicon Valley alebo rozľahlých polovodičových závodov na Taiwane, je domovom spoločnosti, ktorá určuje tempo technologického pokroku.
Spoločnosť ASML je jediným výrobcom extrémne ultrafialových litografických zariadení, najmodernejších nástrojov, ktoré umožňujú spoločnostiam TSMC a Intel vyrábať najvyspelejšie polovodiče na svete. Bez strojov spoločnosti ASML – z ktorých každý má veľkosť autobusu a stojí viac ako 200 miliónov dolárov – by sa moderné procesory jednoducho nedali vyrábať.
V dobe, keď výpočtový výkon poháňa ekonomiku a národnú bezpečnosť, je spoločnosť ASML vďaka svojej dominancii v oblasti litografie nenahraditeľná. Tento fakt nenechali bez povšimnutia ani investori: trhová kapitalizácia spoločnosti ASML predstavuje približne 282 miliárd dolárov, čo z nej robí najhodnotnejšiu technologickú spoločnosť v Európe.
Napriek zaužívanému klišé nie je starý kontinent po technologickej stránke ani zďaleka irelevantný. Často je satiricky vykresľovaný ako skanzen, v ktorom sa ambície stretávajú s ľahostajnosťou a jediným prosperujúcim odvetvím je výroba ďalšej byrokracie.
Aj keď je na tomto stereotype kus pravdy, európsky technologický sektor má stále paru. V kľúčových odvetviach jeho firmy nielen súťažia, ale aj vedú.
Velikáni
Airbus, európska letecká veľmoc, dominuje svetovému civilnému letectvu. V roku 2023 firma dodala 735 komerčných lietadiel, čím výrazne predstihla 528 lietadiel spoločnosti Boeing, zabezpečila si tržby vo výške 75,5 miliardy dolárov a zároveň si udržala viac ako osemtisíc nevybavených objednávok.
Vďaka veľkým investíciám do udržateľných leteckých palív (SAF) a lietadiel na vodíkový pohon je Airbus nielen európskym leteckým šampiónom, ale aj rozhodujúcou silou v budúcnosti letectva.
Spoločnosť Novo Nordisk, dánsky farmaceutický gigant, sa stala jednou z najziskovejších firiem v sektore modernej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa nesie na vlne celosvetového dopytu po liekoch na chudnutie a cukrovku. Úspech lieku Ozempic z tejto firmy urobil giganta – len samotný v roku 2024 vygeneroval takmer 17 miliárd dolárov.
Zatiaľ čo milióny ľudí na celom svete chudnú, o bankových účtoch akcionárov spoločnosti Novo Nordisk sa to povedať nedá. Hoci jej trhová hodnota klesla z historicky najvyššej hodnoty 570 miliárd dolárov, stále je na úrovni 385 miliárd dolárov, čo z nej robí najhodnotnejšiu európsku spoločnosť.
Prudký vzostup spoločnosti Novo Nordisk predstavuje pre Dánsko prínos aj riziko. Istý čas jej trhová hodnota dokonca prevyšovala HDP krajiny. V roku 2023 sa táto firma väčšinovo podieľala na raste Dánska, prispela 15 percentami k jej daňovým príjmom a vytvorila 20 percent nových pracovných miest.
Niektorí sa obávajú takzvaného „Nokia efektu“ – pokles v dôsledku konkurencie by mohol Dánsko zasiahnuť podobne, ako zasiahol Fínsko kolaps firmy Nokia.
„S rastúcim úspechom spoločnosti Novo Nordisk rastie spoločenské riziko, pretože vytvára novú normu pre niečo, čo je vo svojej podstate nenormálne, a stanovuje nerealistické očakávania,“ upozorňuje Martin Jes Iversen, odborník na podnikové stratégie a inovácie z Copenhagen Business School.
Track all markets on TradingView Track all markets on TradingViewMittelstand (stredne veľké podniky)
Zatiaľ čo sa všetka pozornosť zameriava na globálne giganty, sila Európy spočíva v stredne veľkých spoločnostiach s ich špecializovanými oblasťami. Nikde sa to nejaví zrejmejšie ako v nemeckom sektore Mittelstand, ktorý je základom priemyselnej a technologickej znamenitosti.
Spoločnosť Trumpf je lídrom v priemyselnom rezaní laserom, Herrenknecht dominuje vo vŕtaní tunelov a Zeiss určuje štandardy v optike a nanotechnológiách. Spoločnosť Kärcher je zasa známa ako spoľahlivá značka vysokotlakových čistiacich systémov.
Tieto firmy sa síce nedostanú na titulné stránky novín, ale v tichosti definujú svoje odvetvia vďaka nemeckej precíznosti, efektívnosti a neúnavným inováciám.
Väčšina z uvedených spoločností vyniká v oblasti hmotných produktov – strojov, lietadiel a liekov. Hoci v Európe vznikli úspešné softvérové firmy ako SAP (Nemecko) v oblasti podnikových riešení a Spotify (Švédsko), najlepšia audio streamovacia služba na svete, je nepravdepodobné, že by Európa dokázala ohroziť dominanciu USA v oblasti veľkých spotrebiteľských technológií.
Jedným z odvetví, v ktorom si Európa vydobyla silnú pozíciu, je vývoj videohier. Poľská spoločnosť CD Projekt Red dostala vďaka svojej sérii Zaklínač východnú Európu na mapu európskeho herného priemyslu. Jeho lídrom je naďalej francúzsky Ubisoft so sériami Assassin’s Creed a Far Cry, zatiaľ čo firma Larian Studios z Belgicka dosiahla celosvetový úspech s hrou Baldur’s Gate 3.
Ďalšie štúdiá, ako napríklad Warhorse Studios (tvorcovia série Kingdom Come: Deliverance) z Česka, dokazujú, že Európa už nie je len konzumentom digitálnej zábavy, ale pomáha ju definovať.
Hrať s cieľom vyhrať
Hoci nemá zmysel bagatelizovať slabiny Európy, skutočnosť je zložitejšia. Softvér je nesmierne ziskové odvetvie, no globálna ekonomika sa netočí len okolo kódu. Výroba, pokročilé inžinierstvo a priemyselné znalosti sú stále dôležité.
Stratégia Donalda Trumpa, ktorá spočíva vo využívaní ciel na prilákanie európskych výrobcov a ich firiem do USA, zdôrazňuje trvalú úlohu Európy ako lídra v oblasti špičkovej výroby a priemyselných technológií.
Namiesto naháňania USA v sektore, v ktorom už Európe zrejme ušiel vlak, by bolo rozumnejšie, keby zdvojnásobila svoje súčasné silné stránky. To znamená podporovať prirodzenú konkurencieschopnosť, ktorú vytvára decentralizovaný charakter Európy, a predovšetkým nesabotovať vlastnú priemyselnú základňu svetovej úrovne (okrem iného umelo zvýšenými cenami energie v dôsledku emisných kvót CO2 a nevýhodnými daňovými sadzbami).
Kontinent, ktorý vyrába najmodernejšie lietadlá, turbíny a zariadenia na výrobu polovodičov na svete, by sa mal podľa toho aj správať – a hrať tak, aby vyhral.
Zhrnutie
Európu často vnímajú ako príliš regulovaný kontinent, ktorý brzdí inovácie a v oblasti technológií zaostáva za USA a Čínou. V kľúčových priemyselných odvetviach však európske firmy nielen konkurujú, ale aj vedú. Namiesto toho, aby sa Európa naháňala za dominanciou USA v oblasti softvéru, mala by posilniť svoje silné stránky – pokročilé inžinierstvo, vedúce postavenie v priemysle a špičkovú výrobu. Ak sa to Európe podarí, má správne nástroje na to, aby zostala hospodárskou veľmocou aj v 21. storočí.