Čína sa už nevenuje len rozvoju domácich talentov. Aktívne získava inovátorov zo Západu, ktorých z nejakého dôvodu sklamala práca v ich domovských krajinách.
Daniel Povey, výskumník umelej inteligencie, ktorého predtým ospevovali v Amerike, teraz pracuje pre spoločnosť Xiaomi a zdokonaľuje jej schopnosti rozpoznávania hlasu. Nikos Logothetis, kedysi základný kameň nemeckého výskumu na poli neurológie, sa presťahoval do Číny, kde pokračuje vo svojej práci, ponorený do záhad mozgu. Nezaťažujú ho pritom európske právne obmedzenia.
„Čína ponúka finančné prostriedky a zdroje, ktoré na Západe nájdete len ťažko,“ povedal jeden z európskych výskumníkov, ktorý sa presťahoval do Pekingu. „Musíte však pracovať v rámci systému,“ dodal.
Investori majú nesmierne príležitosti, ale s tým sa spájajú aj obrovské riziká. Čínska vláda je naďalej nepredvídateľná a dokáže zmeniť včerajšieho miláčika obchodu na dnešný varovný príbeh, ako to bolo vidieť v prípade zásahov voči spoločnosti Alibaba. Jedno je však isté: Čína nespomalí. Svet môže buď držať krok, alebo zostať pozadu.
India: digitálna veľmoc
India nemá záujem o výrobu polovodičov alebo priemyselnú dominanciu – nevytvára stroje budúcnosti, ale mysle, ktoré ich budú ovládať. Každý veľký západný technologický gigant – Google, Microsoft či IBM – sa vo veľkej miere spolieha na indických inžinierov. Odvetvie informačných technológií krajiny, ktorého hodnota v súčasnosti dosahuje 194 miliárd dolárov, je základom novej globálnej ekonomiky.
Nikde inde nie je digitálna dominancia Indie jasnejšia ako vo svete finančných technológií. V minulom roku sa prostredníctvom Jednotného platobného rozhrania (UPI) uskutočnili transakcie v hodnote viac ako jeden bilión dolárov, čím sa India stala nesporným svetovým lídrom v oblasti digitálnych platieb v reálnom čase.
Silicon Valley s úžasom sleduje, ako miliarda Indov preskakuje kreditné karty a prechádza priamo na mobilné transakcie.
Technologický vzostup Indie sa však zďaleka nevyhýba problémom. Zatiaľ čo softvérovému odvetviu sa darí, jeho priemyselná základňa zostáva krehká. Veľkovýrobu v Indii brzdia nedostatky v infraštruktúre a zdĺhavá byrokracia. Cesty zostávajú nedokončené, elektrické siete sú nespoľahlivé. Indický politický systém, ktorý je pomalý a chaotický, tomu nepomáha.
V oblasti digitálnych služieb je však India nezastaviteľná. Ekosystém startupov v tejto krajine, ktorý je v súčasnosti tretím najväčším na svete, produkuje „jednorožce“ – čiže startupy s hodnotou jednej miliardy dolárov – ohromujúcim tempom.
Ako povedal jeden indický technologický manažér: „Nesnažíme sa byť ako Čína. Naša sila je v softvéri a v ňom je budúcnosť.“ Pre trpezlivého investora predstavuje India so svojím predvídateľným právnym rámcom v intenciách Ázie bezpečnú stávku.
Japonsko: stále exceluje, ale snaží sa držať krok
Japonsko kedysi definovalo technologickú dokonalosť. Sony, Toyota, Honda – to neboli len nejaké firmy, ale aj symboly krajiny, ktorá zdokonaľovala všetko, na čo siahla. Digitálny vek však zatiaľ nie je taký prívetivý. V oblasti AI, softvéru a cloud computingu Japonsko zaostáva, pretože ho zaťažuje strnulá firemná kultúra a starnúce obyvateľstvo.
Vláda sa snaží oživiť technologický sektor krajiny, pričom do iniciatív inteligentných miest a automatizácie založenej na AI vložila 17 miliárd dolárov. V porovnaní s odvážnou štátnou iniciatívou Číny a dynamikou indických startupov sa však japonské úsilie zdá nepatrné.
„Japonsko je vynikajúce v zdokonaľovaní technológií,“ priznal jeden z vedúcich pracovníkov v sektore AI v Tokiu, „ale v nových oblastiach, ako je umelá inteligencia, sa márne snažíme byť lídrom.“
Pre investorov je Japonsko naďalej paradoxom. Ponúka stabilitu, ale aj stagnáciu. Robotika a zdravotnícke technológie predstavujú obrovské príležitosti, ale preniknúť do izolovaného sveta japonského podnikania je pre cudzincov stále ťažké.
Zhrnutie
Čína napreduje a je odhodlaná vybudovať nezávislé technologické impérium. India prepisuje pravidlá digitálnych inovácií. Japonsko zostáva pilierom presného strojárstva, no márne sa snaží nájsť svoje miesto v digitálnej revolúcii. Pre investorov neexistuje jediný víťaz. Čína ponúka vysoké výnosy, ale je spojená s politickými rizikami. India poskytuje stabilitu, ale chýba jej priemyselná sila. Japonsko zaručuje spoľahlivosť, ale zaostáva v oblasti nových technológií. Jedno je však isté. Jeden z investorských veteránov povedal: „O budúcich svetových technologických lídroch sa nebude rozhodovať v Silicon Valley – budú sa formovať v Pekingu, Bengalúre a Tokiu.“
