Strediská hodnotia zimnú sezónu. Lyžovačku na tatranských svahoch by chceli ešte predĺžiť

Kto chce stihnúť posledné dni na snehu, nemá už veľmi na výber. K dispozícii sú v tomto čase už tradične len najvyššie položené svahy v Nízkych, Vysokých a Západných Tatrách – v Jasnej pod Chopkom, na Štrbskom Plese či Skalnatom Plese, nad Tatranskou Lomnicou a v Roháčoch-Spálenej doline. Väčšina stredísk ukončila zimnú sezónu v marci alebo už vo februári.

Pre zvýšenú daň z pridanej hodnoty z desať na 23 percent od začiatku tohto roka bola lyžovačka o niečo drahšia. V niektorých zariadeniach však ceny nezvyšovali v snahe udržať si návštevníkov a byť konkurencieschopní. Štandard sa vo viacerých z nich zaujímal, aká bola uplynulá zima.

Dĺžka sezóny závisí najmä od počasia

„Aj napriek tomu, že prírodného snehu veľa nenapadlo, vďaka modernej zasnežovacej infraštruktúre a za vhodných podmienok v podobe periódy mrazivého počasia sme dokázali pripraviť strediská do plnej prevádzky,“ uviedol Marián Galajda, manažér komunikácie spoločnosti Tatry mountain resorts, ktorá na Slovensku prevádzkuje strediská v Nízkych a vo Vysokých Tatrách.

Dĺžka sezóny a počet otvorených zjazdoviek závisí v prvom rade od počasia. „Vo vyšších polohách je na technicky zasnežovaných zjazdovkách ešte dostatok snehu, takže by sme sezónu potiahli do Veľkej noci,“ očakáva Galajda. To však ovplyvnia poveternostné podmienky.

Doterajšia návštevnosť v ich horských strediskách bola v priemere vyššia ako pred rokom o zhruba päť až desať percent.

Lyžiarske stredisko Jasná. Foto: jasna.sk

Ceny skipasov nezvýšili, mali viac lyžiarov

Skončenú lyžiarsku sezónu v stredisku Snowparadise Veľká Rača v Oščadnici na Kysuciach v porovnaní so zimnou sezónou 2023/2024 hodnotia ako lepšiu aj podľa návštevnosti. „Snehové podmienky boli taktiež lepšie, takmer celú sezónu sme lyžovali vo všetkých troch dolinách,“ priblížil Patrik Sučik.

Záujem lyžiarov u nich bol oproti minulej sezóne väčší zhruba o 30 percent. „To predovšetkým pripisujeme lepším snehovým podmienkam a rovnako faktu, že aj napriek vyššej DPH sme nezvýšili ceny skipasov,“ podotkol.

S uplynulou sezónou sú spokojní aj v stredisku Lopušná dolina pri Svite. V porovnaní s minulou bola lepšia, pričom nepršalo ani raz. „Podmienky boli vynikajúce – 95 percent na technickom snehu. Záujem bol v porovnaní s minulým rokom trochu nižší asi o desať percent,“ zhodnotil konateľ Ľubomír Kozubík. Podľa neho im veľmi pomohli lyžiarske kurzy a prevádzka detského parku, pričom sa lyžovalo 73 dní.

Zvýšené náklady na technický sneh

Stabilné počasie počas celej zimy a najmä v jej hlavnej časti na prelome rokov prispelo k tomu, že v stredisku Orava Snow v Oravskej Lesnej bola sezóna veľmi dobrá. S prevádzkou začali v polovici decembra a skončili desiateho marca. „Záujem o lyžovanie bol veľký. Zaznamenali sme vysoký nárast návštevnosti,“ potvrdil zástupca strediska Róbert Škripko.

Problémy im spôsoboval nedostatok prírodného snehu počas celej sezóny. „Boli sme nútení minúť veľa prostriedkov na výrobu a udržanie technického snehu,“ priznal. Podmienky na jeho výrobu pritom neboli ideálne pre hraničné teploty či nedostatok vody. Rýchly koniec sezóny spôsobilo prudké oteplenie začiatkom marca.

„Významne narástli jednotkové aj celkové náklady na elektrickú energiu, mzdy a iné služby. Zvýšená DPH z desať na 23 percent nám odčerpala neúmerne veľa zdrojov,“ vymenoval Škripko.

Stredisko Veľká Rača. Foto: Snowparadise Veľká Rača

Návštevnosť rastie, nedosahuje úroveň pred pandémiou

S návštevnosťou boli spokojní aj v areáli Malinô Brdo pri Ružomberku. Ako informoval výkonný riaditeľ Skipark RK Ivan Dic, z pohľadu klientov a prevádzky boli podmienky výborné. Technicky zabezpečili plne otvorené stredisko počas celej sezóny a kvalitnú lyžovačku.

Výkyvy teplôt boli menšie ako v minulej sezóne, kedy boli nútení ukončiť prevádzku už koncom februára. Uplynulá sezóna u nich trvala 90 dní do 23. marca.

„Z ekonomického pohľadu to bolo tento rok náročnejšie, keďže zima bola na prírodný sneh veľmi chudobná, a preto sme mali zvýšené náklady na zasnežovanie a v druhom rade zvýšenie DPH,“ uviedol Dic. Záujem o lyžovanie bol u nich dobrý, navýšenie DPH z obavy o stratu návštevníkov nepremietli do zvýšenia cien.

Strediská sa napriek tomu nedostávajú na úroveň návštevnosti v sezónach pred koronakrízou. Pre udržanie kroku v rozvoji napríklad s poľskými lyžiarskymi strediskami je podľa Dica potrebné znížiť sadzbu DPH na konkurenčnú úroveň v krajinách Európskej únie. Napríklad v Česku je jej sadzba desať a v Poľsku osem percent.

„Bytostne závislé od lyžiarskych stredísk sú aj ubytovacie kapacity, gastro zariadenia v strediskách a všetky ostatné doplnkové služby a atrakcie,“ upozornil Dic. Ako dodal, zníženie sadzby DPH je potrebné na to, aby zostali aj v najbližších rokoch konkurencieschopní a nestrácali podiel zahraničných návštevníkov.

Lyžovačka v Bachledovej doline v Ždiari. Foto: Adriána Hudecová/TASR

Nad Pezinkom lyžovali viac ako dva mesiace

V strediskách Pezinská Baba a pri Zochovej chate v Malých Karpatoch bola sezóna, podľa počtu prevádzkových dní, mierne nadpriemerná oproti minulým rokom.

„Nemali sme však vysnežené celé strediská, ale len ich menšie časti. Dôvodom bola suchá zima takmer bez snehu,“ ozrejmil Jan Reisenauer z LK Baba – Pezinok. Na Pezinskej Babe podľa neho napadlo za celú zimu len 38 centimetrov snehu a jediný sneh, na ktorom lyžovali, bol technický.

Zo začiatku sezóny bol dostatočný záujem o lyžovanie, potom postupne klesal, hoci mali sneh aj počas jarných prázdnin. Prevádzku ukončili 9. marca v oboch strediskách. „Na Babe sme mali prevádzku 65 dní od 4. januára nonstop. Na Zochovej chate 63 dní od 2. januára, ale s prerušením pred posledným víkendom,“ spresnil Reisenauer.

Chýbajúce prenocovania z lyžovačky musia doháňať

V porovnaní s minulou zimou je podľa generálneho manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Martina Novotného scenár v mnohom podobný. „Prírodného snehu bolo opäť výrazne menej. Lyžovačka na Veľkú noc ostáva v hypotetickej rovine, keďže nás opäť čakalo oteplenie,“ poznamenal.

Hotelieri budú musieť chýbajúce prenocovania z lyžovačky doháňať tými kongresovými a konferenčnými. „Kľúčový bude aj tematický sprievodný program a aktívny marketing na rôzne predajné kanály,“ ozrejmil Novotný.

Prioritou je podľa neho jednoznačne kontinuita v podpore zviditeľňovania Slovenska na gastro mape Európy, pokračovanie v podpore príjazdového cestovného ruchu aj prostredníctvom zavádzania nových leteckých liniek, ako aj rozvoj kongresového turizmu ako doplnku ku skracujúcej sa lyžiarskej sezóne.