Tento variant je zatiaľ pre trhy najlepší, pretože by posilnil rolu Fedu ako inštitúcie, ktorá má všetko pod kontrolou. Rovnako tak je možné, že Fed sadzby tento rok nezníži, pokiaľ inflácia bude stagnovať.
V hre zostáva aj variant zvýšenia sadzieb, pokiaľ by zavedenie ciel vyvolalo silný proinflačný tlak. Táto možnosť je, naopak, pre všetkých najhoršia. Vyššie sadzby by znamenali ešte väčšiu brzdu pre už aj tak krehký rast amerického HDP. Zvýšenie sadzieb by sa nepáčilo prezidentovi Donaldovi Trumpovi, čo by ešte viac zhoršilo už aj tak napäté vzťahy medzi Bielym domom a Fedom.
Posledným variantom je prípadné zníženie sadzieb v reakcii na silný prepad amerického HDP. To by možno najviac podporilo trhy a rizikové aktíva, ako je bitcoin, ale zároveň by to znamenalo oficiálne priznanie veľkých ekonomických problémov USA. To by oslabilo pozíciu Spojených štátov na geopolitickej šachovnici. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, šéf Fedu Jerome Powell nám žiadnu jasnú indíciu nedal. Všetko zostáva otvorené. Pre investorov to znamená, že sledovanie inflácie a rastu HDP zďaleka nekončí. Makroekonomika bude hlavným hýbateľom trhu minimálne do konca roka.
Bank of England nasleduje Fed
Minulý týždeň však nezasadal len americký Fed, ale aj mnoho ďalších významných centrálnych bánk. Sledovanie týchto zasadnutí je poučné nielen z investorského pohľadu. Spojenectvo veľmocí sa neodohráva len na politickom či vojenskom poli, ale aj na ekonomickom.
Štáty s podobnou menovou politikou sú na jednej lodi. Naopak, tie, ktoré volia odlišnú politiku – či už z oprávnených, alebo neoprávnených dôvodov – sa stávajú konkurentmi. Nižšie sadzby oslabujú menu, vďaka čomu sa tovar danej krajiny stáva na globálnom trhu výhodnejším oproti krajinám s vysokými sadzbami a silnou menou. Odlišná politika od Fedu môže priniesť výhodu, ale v čase, keď v Bielom dome sedí Donald Trump, ktorý chce uprednostniť americké obchodné záujmy, to nemusí byť najlepší nápad.
Bank of England ponechala sadzby na súčasnej úrovni 4,5 percenta. Vedenie banky toto rozhodnutie zdôvodnilo tým, že teraz uprednostňuje boj proti inflácii pred podporou britskej ekonomiky. Inflácia v januári vzrástla na 3 percentá. Investori sa netrpezlivo pozerajú na 26. marec, kedy budú zverejnené údaje o inflácii za február.
Ak presiahne 3 percentá, bude to znepokojujúce, pretože by to naznačovalo rastúci trend inflácie vo Veľkej Británii. Tá však má problém aj s rastom HDP, ktorý je prakticky nulový. Posledný údaj za štvrtý štvrťrok ukázal slabý rast o 0,1 percenta. Británia by sa tak mohla stať prvou krajinou, ktorá skĺzne do stagflácie.
Iný prístup zvolila Švajčiarska národná banka, ktorá podľa očakávania znížila sadzby o 25 bázických bodov na 0,25 percenta. Švajčiarsko inflácia netrápi – vo februári dosiahla iba 0,3 percenta. Banka chce podporiť hospodársky rast, ktorý je teraz na úrovni 1,5 percenta. Hlavným cieľom však zostáva oslabenie švajčiarskeho franku, ktorý opäť posilňuje voči doláru. S rastúcim globálnym napätím investori tradične hľadajú bezpečie vo franku. Pokiaľ bude jeho kurz v tomto štvrťroku ďalej rásť, Švajčiarsko by sa mohlo vrátiť k nulovým sadzbám.
Poslednou veľkou centrálnou bankou, ktorá rozhodovala o sadzbách, bola Japonská centrálna banka. Tá prekvapila, keď ponechala sadzby na súčasnej úrovni, hoci sa očakávalo ich zvýšenie. Japonsko čelí vysokej inflácii – vo februári dosiahla 3,7 percenta, čo je na japonské pomery výrazný skok.
Rozhodnutie udržať nízke sadzby bolo ovplyvnené vývojom menového páru jen-dolár. Dolár vo svete, prekvapivo, oslabuje, a zvýšenie sadzieb by len ďalej posilnilo. Japonskí bankári majú stále na pamäti, aký silný jen v auguste 2024 otriasol trhmi, a rozhodli sa neriskovať ďalšie turbulencie. Vyššia inflácia však teší japonskú štátnu pokladnicu, pretože uľahčuje výber daní a splácanie vysokého štátneho dlhu.
Dva vztýčené ukazováky
Jednou z najdôležitejších otázok v nadchádzajúcich týždňoch či mesiacoch bude reálny stav americkej ekonomiky. Oficiálne údaje, ako je rast HDP, dostávame so značným oneskorením. Tento týždeň sa v USA zverejní finálna verzia rastu HDP za štvrtý štvrťrok, a to s viac ako trojmesačným oneskorením.
Okrem toho môžeme mať všeobecné výhrady k tomu, ako veľmi je toto číslo vypovedajúce. Napríklad ruské HDP je v porovnaní so západným svetom malé a z veľkej časti založené na primárnom sektore, zatiaľ čo v ekonomikách Západu dominuje terciárny sektor. Inými slovami, vyššie výdavky napríklad na advokátske spory síce zvyšujú HDP, ale reálne sa nič nevyrába.
Aby investori lepšie pochopili stav reálnej ekonomiky, je užitočné sledovať firmy s globálnym presahom. Jednou z nich je logistická spoločnosť FedEx. Cirkulácia tovaru je dobrým ukazovateľom ekonomického zdravia.
Výsledky spoločnosti FedEx za uplynulý kvartál boli ešte relatívne solídne – tržby medziročne vzrástli o 2 percentá na 22,16 miliardy dolárov a zhruba zodpovedali očakávaniam. Studenou sprchou však bol výhľad hospodárenia na rok 2025.
Spoločnosť znížila odhad zisku z 19 až 20 dolárov na 18 až 18,6 dolára na akciu. Dôvodom je komplikované makroekonomické prostredie - vedenie firmy očakáva útlm aktivít a spomína rastúce náklady pre infláciu. Klesajúce zisky a stúpajúce náklady nie sú nikdy dobrá správa.
Nejasnosti okolo možného zavedenia ciel zo strany USA navyše vyvolávajú obavy. Clá ovplyvní globálny obchod, ktorého symbolom je práve FedEx, a negatívne sa prejaví na jeho hospodárení. Akcie firmy po zverejnení výsledkov klesli o viac ako 11 percent.
Ďalšou spoločnosťou, ktorá zverejnila svoje výsledky, je Nike. Jej hospodárenie zaznamenalo výrazný medziročný pokles – tržby klesli o 12 percent, priame predaje dokonca o 13 percent. Pokles predaja tejto značky jasne ukazuje, že ľudia šetria. Značkový tovar nie je nevyhnutnosťou a na trhu možno nájsť lacnejšie alternatívy.
Ľudia míňajú za značkové oblečenie skôr v čase ekonomického rastu. Hrubé marže Nike klesli na 41,5 percenta oproti 44,8 percenta pred rokom. Vedenie firmy tento pokles prisudzuje clám na produkty z Číny a Mexika.
Zvyšok roka bude pre značku náročný práve pre clá a obrat by mohol prísť najskôr v roku 2026. Nie div, že investori stratili trpezlivosť – akcie Nike po oznámení výsledkov klesli o viac ako 8 percent.
Z hospodárskych výsledkov týchto dvoch firiem nemožno hneď usudzovať, že ekonomika je v recesii. Na druhej strane pokles cien ich akcií jasne signalizuje, že niektoré segmenty a skupiny ľudí sa stretávajú so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou. Nie všetci dokážu profitovať z rýchlo rastúcich technologických firiem.
Čo sledovať na budúci týždeň?
Na trhu môže postupne rásť nervozita pre blížiaci sa dátum 2. apríl, keď má Trump oznámiť ďalšie colné opatrenia. Zamerať by sa mal znovu na Čínu a pridať clá na európsky a indický tovar. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by o svojom pláne chcel vyjednávať – clá skôr zavedie a rokovania budú nasledovať neskôr. Nikto zatiaľ nedokáže odhadnúť ich finálnu podobu. Pokiaľ budú clá prísne a vysoké, môžu trhy výrazne zneistiť.
Podľa nedávneho prieskumu Bank of America medzi manažérmi hedžových fondov predstavujú clá najväčšie riziko – viac ako 55 percent z nich sa zhoduje, že táto téma môže trhy ešte poriadne rozhýbať. Neistota je pre trhy to najhoršie. Keby Trump jasne stanovil výšku ciel a držal sa svojho plánu, bolo by to pre investorov prijateľnejšie ako pretrvávajúca neistota.
Kľúčovým makroekonomickým údajom tohto týždňa bude piatkové zverejnenie americkej PCE inflácie. Investori očakávajú mierny rast na 2,8 percenta. Ak by však hodnota prekročila túto úroveň, trhy by mohli sčervenať, pretože nádej na skoré zníženie sadzieb by sa ešte viac vzdialila.