Ako môže opozícia pomôcť koalícii pri voľbe Rašiho

Parlament je bez svojho predsedu od vlaňajšieho apríla po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta. Odvtedy sa začal dlhý príbeh koaličných nezhôd, kto ho má nahradiť na druhej najvyššej ústavnej pozícii. Poverený vedením parlamentu je jeho podpredseda Peter Žiga (Hlas).

Pellegriniho pred druhým kolom voľby hlavy štátu podporili Smer a nakoniec aj SNS. Jej líder Andrej Danko po prezidentskej voľbe vyhlásil, že sa zmenila politická mapa. Premiér Robert Fico následne podporil možnú kandidatúru Danka za šéfa Národnej rady SR. Postupne sa pridali aj ďalší politici Smeru.

„Myslím si, že pre stabilitu a vyváženosť koalície je to dobrý návrh. Podporuje ho tak Robert Fico, ako aj ja. Myslím si, že Andrej Danko by bol dobrý predseda parlamentu,“ hovoril vlani minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Koalícia ukáže svoje číslo

Hlas od počiatku zdôrazňoval, že mu podľa koaličnej zmluvy patrí kreslo predsedu Národnej rady SR. K zlomu v postojoch Danka došlo v závere minulého roka, keď uznal nárok Hlasu. Nomináciu Rašiho na post šéfa parlamentu potvrdil minulý rok v júni kongres Hlasu.

Hlasovanie o Rašim sa má uskutočniť v utorok na začiatku marcovej schôdze. V tajnej voľbe musí získať aspoň 76 hlasov. Vládni politici hovoria o obnovení pôvodnej väčšiny 79 hlasov zo 150-členného parlamentu. Ak opozícia naplní doterajšie vyjadrenia a nechá účasť na hlasovaní len na koalícii, tá bude musieť ukázať, akou silou naozaj disponuje. V prípade, že by sa opoziční poslanci zúčastnili na voľbe, hlasy za Rašiho by sa mohli viac rozriediť.

„Opozícia sa na tomto hlasovaní nezúčastní. Vyskúšame, či naozaj táto vládna koalícia disponuje 76 hlasmi. Hovoria, že majú 79. Osobne si myslím, že to 79 nie je,“ tvrdil šéf KDH Milan Majerský cez víkend v televízii Markíza v relácii Na telo. Podobne sa vyjadrovali aj politici PS, SaS či hnutia Slovensko.

Rebelantov povýšili

Parlament nerokoval od decembra. Februárová schôdza sa neuskutočnila pre problémy s koaličnou väčšinou. V jeseni odišli z klubu SNS traja poslanci Rudolf Huliak, Ivan Ševčík a Pavel Ľupták. Neskôr sa k nim pridal aj Roman Malatinec z Hlasu. V súčasnosti je už Huliak ministrom cestovného ruchu a športu. Zároveň sa snaží zviditeľniť Národnú koalíciu, ktorej šéfuje.

V Hlase rebelovali Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Ján Ferenčák. Migaľa a Šalitroša Hlas vylúčil zo svojich radov. V snahe obnoviť väčšinu v parlamente sa Migaľ stal ministrom investícií a jeho štátnym tajomníkom je Šalitroš. Poslanec Ferenčák zostal v Hlase. O dvoch bývalých kolegoch povedal, že nenašiel s nimi zhodu v zásadných hodnotových otázkach. Dodal, že chce v parlamente pracovať pre všetkých občanov Slovenska.

Poslancov čaká obrovská nálož

V programe nadchádzajúcej schôdze je 156 bodov. Otázkou je, či poslanci takýto gigantický nápor rôznych návrhov zákonov stihnú prerokovať a či sa opäť niektoré nepresunú na májovú schôdzu. Koalícia pred začiatkom marcového rokovania poslancov prostredníctvom úradu vlády iba stroho oznámila, že sa dohodla na ďalšom postupe.

Plénum má okrem iného voliť viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Vláda navrhla za kandidáta na tento post bývalého ministra cestovného ruchu a športu Dušana Keketiho. Po schválení v parlamente ho ešte musí potvrdiť prezident Peter Pellegrini.

V popredí Michal Šimečka, v pozadí Robert Fico a členovia vlády. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Poslanci by tiež mali voliť kandidátku na post sudkyne Ústavného súdu. O túto pozíciu sa uchádza Lívia Trellová. Ústavný súd nepracuje v plnom zložení od septembra minulého roka, keď sa funkcie ústavnej sudkyne vzdala Jana Laššáková.

Parlament by mal tiež zvoliť nových členov Rady STVR. Kým nie je rada kompletná, nemôže ani voliť nového generálneho riaditeľa STVR. Vedením verejnoprávneho média je zatiaľ poverený Igor Slanina.

Parlament by mal schvaľovať aj novelu zákona o mimovládnych organizáciách z dielne SNS. Opozícia návrh označovala ako zákon o zahraničných agentoch. Koalícia dôvodila snahou, aby financovanie mimovládok bolo transparentnejšie. K novele predložil poslanec SNS Adam Lučanský rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý rieši reguláciu lobingu. Pri nedodržaní povinnosti transparentnosti môže mimovládke hroziť finančná sankcia alebo až jej zrušenie.

V programe je tiež množstvo vládnych návrhov zákonov. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) napríklad chce, aby nezamestnaní mohli prísť o dávky v hmotnej núdzi. Platilo by to v prípade odmietnutia ponuky primeranej práce. Vášnivá diskusia sa očakáva pri návrhu na zmenu ústavy, v ktorej sa má okrem iného zakotviť, že Slovenská republika uznáva len pohlavie muža a ženy.

Odvolávanie vlády aj viacerých ministrov

Siahodlhá rozprava sa zrejme rozpúta pri opozičných návrhoch na odvolanie viacerých členov vlády a aj pri návrhu na odvolanie celej vlády. Opozícia žiada zbaviť funkcie ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nominantka SNS), ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS), ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).

Mimoriadne schôdze o odvolaní ministrov a vlády sa napriek snahe opozície v uplynulých týždňoch neuskutočnili. Parlament totiž nebol pre neúčasť vládnych poslancov uznášaniaschopný. Tieto body sa preto postupne presúvali na riadnu marcovú schôdzu.