Kotlár pri svojej analýze odkazuje na dezinterpretované závery Súdneho dvora EÚ

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár na tlačovej konferencii ukázal svoju analýzu, ktorú verejnosti prezentoval s názvom Analýza jednotlivých šarží vakcín, ktoré boli používané pre občanov Slovenskej republiky počas pandémie COVID-19.

Medicínske závery budú zrejme ešte predmetom skúmania odborníkov z relevantných oblastí pre potvrdenie ich správností, no pri jeho záveroch o zodpovednosti lekárov pri podávaní vakcín občanom možno už dnes vysloviť vážne pochybnosti o Kotlárových tvrdeniach.

Konkrétnu analýzu odmietol verejnosti zverejniť s odôvodnením, že ju najprv ukáže generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi na možné preskúmanie trestnoprávnej roviny.

Závery z prezentácie tejto analýzy spochybnila časť verejnosti, pričom strana SaS podala v tejto veci na vládneho splnomocnenca trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy s odôvodnením, že jeho vyjadrenia „môžu stáť životy ľudí".

Kotlár pri zodpovednosti lekárov odkazoval na Súdny dvor

Kotlár v rámci prezentácie analýzy na tlačovej konferencii v súvislosti s trestnoprávnou zodpovednosťou pri používaní vakcín okrem iného verejnosti prečítal – podľa Kotlárovho vyjadrenia – rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci podávania vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Podľa jeho vyjadrení Súdny dvor EÚ rozhodol, že „na podanie vakcíny proti COVID-19 bol potrebný lekársky predpis a lekári sa mohli rozhodnúť, či ju podajú alebo nie. Mohli dokonca odporučiť, aby ju nepodávali, a to v takom rozsahu, že prípadnú občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť zdravotníckych pracovníkov možno pripísať konkrétnemu prípadu.“

Podľa Kotlára ďalej „dôvody uvedené Súdnym dvorom by teda mohli spochybniť disciplinárne a trestné konania vedené proti lekárom, ktorí sa očkovaniu bránili, a naopak, prisúdiť závažnú zodpovednosť lekárom, ktorí očkovali, čím tiež podporili riziko spôsobenia nežiaducich účinkov.“

Kotlár verejnosti vysvetľoval, že v zmysle daného rozhodnutia „Súdny dvor musel potvrdiť, hoci v krátkej zátvorke, že z rozhodnutia Európskej komisie o povolení uvedenia vakcín na trh nevyplýva pre lekárov žiadna povinnosť predpisovať a podávať svojim pacientom uvedené vakcíny.“

Záver z daných tvrdení v zmysle jeho úvahy je ten, že pri zodpovednosti za podávanie vakcín „Európska únia urobí presne to, čo sa predpokladalo a na čo som upozornil aj na vláde – hodí túto zodpovednosť na lekárov.“ Uvedené teda podľa Kotlára znamená, že zodpovednosť za nežiaduce účinky vakcín bude niesť lekár, ktorý vakcínu podal.

Rozsudok hovorí niečo iné

Toto tvrdenie je však v priamom rozpore s tým, čo v skutočnosti rozsudok Súdneho dvora, z ktorého mal Kotlár citovať, obsahuje.

Vyštudovaný ortopéd vo svojom prejave odkazoval na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-586/23, v ktorom pán Giovanni Frajese, povolaním lekár z Talianska, podal odvolanie voči rozhodnutiu Európskej komisie, ktorým boli schválené vakcíny spoločností Moderna a BioNTech.

Zásadný problém však spočíva v tom, že daný rozsudok neobsahuje tvrdenia, ktoré Kotlár prezentoval verejnosti v súvislosti so zodpovednosťou lekárov za podané vakcíny.

Rozsudok v bode 36 špecificky uvádza, že lekár nemôže vo vzťahu k svojim pacientom pri podaní vakcíny čeliť prípadnej občianskoprávnej či dokonca trestnej zodpovednosti, pretože vznik tejto zodpovednosti závisí od osobitných okolností, ktoré majú svoj pôvod v individuálnej liečbe pacientov a ktoré sú nezávislé od uvedených rozhodnutí.

Súdny dvor v bode 37 následne konštatuje, že akákoľvek prípadná zodpovednosť očkujúceho lekára voči svojim pacientom je nezávislá od rozhodnutia Komisie schváliť podávanie predmetných vakcín, ako aj od jednoduchej dostupnosti uvedených vakcín na území Únie. Súdny dvor tým potvrdil, že každý lekár je za podanie vakcíny zodpovedný len do takej miery, do akej to určuje vnútroštátna legislatívna úprava.

Nie je teda pravda to, čo Kotlár tvrdil o tomto rozsudku, a to, že za vedľajšie účinky vakcín bude jednoznačne zodpovedný očkujúci lekár. Každý prípad poškodenia zdravia bude musieť byť jednotlivo skúmaný v závislosti od zdravotného stavu pacienta v čase podania vakcíny, jeho prípadných vedľajších účinkov a všetkých relevantných skutočností, a až následne sa bude vyhodnocovať, či a kto pochybil, a akým spôsobom.

Pri analýze citoval z Hlavného denníka

Problém pri Kotlárovej prezentácii a nesprávnych záveroch o rozhodnutí Súdneho dvora spočíva aj v tom, že nepochádzajú z daného rozsudku, ale z článku Hlavného denníka.

Je to totiž práve článok z tohto online periodika, ktorý predmetné rozhodnutie dezinterpretuje, pričom tvrdí, že za následky očkovania budú zodpovední lekári. Toto tvrdenie zrejme následne prebral aj sám Kotlár.

V tomto článku je pritom priamo uvedená zavádzajúca citácia, ktorú Kotlár doslovne prečítal vo svojej analýze, hoci nie je správna a rozsudok Súdneho dvora EÚ takýto záver neobsahuje. A nielen on, ale ani žiadny iný oficiálny zdroj.

Ide o konkrétnu pasáž, podľa ktorej: „Súdny dvor musel potvrdiť, hoci v krátkej zátvorke, že z rozhodnutia Komisie o povolení uvedenia na trh nevyplýva pre lekárov žiadna povinnosť predpisovať a podávať svojim pacientom uvedené vakcíny.“ Práve túto časť prečítal Kotlár na svojej tlačovej konferencii, pričom pasáž ohľadom „krátkej zátvorky" je výsledkom zlého prekladu prebratého textu z talianskeho média.

Hlavný denník vo svojom texte odkazuje na článok talianskeho média BGS.news, ktoré však rovnako dezinterpretuje rozhodnutie Súdneho dvora a vytvára závery, ktoré tento orgán nikdy nevyslovil.

Tvrdenia o zodpovednosti boli iba argumenty účastníka konania

V skutočnosti tak Hlavný denník aj BGS.news čiastočne prebrali argumenty Frajeseho ako účastníka konania pred Súdnym dvorom, ktoré však sudcovia odmietli.

Giovanni Frajese vo svojom odvolaní okrem iného namietal, že rozhodnutia Komisie o schválení vakcín boli nezákonné, pretože nebola dostatočne preukázaná ich bezpečnosť a účinnosť a povolenie bolo udelené bez náležitého zohľadnenia potenciálnych vedľajších účinkov.

Frajese ďalej tvrdil, že povolenie Komisie fakticky zaväzuje lekárov podávať tieto vakcíny, čím sa zasahuje do ich odborného posúdenia a slobodného výkonu povolania, a že to budú práve lekári, kto bude musieť následne niesť trestnoprávnu alebo občianskoprávnu zodpovednosť za podávanie vakcín.

Súdny dvor EÚ žalobu zamietol ako neprípustnú z dôvodu, že žalobca Frajese nepreukázal právny záujem na výsledku konania, a potvrdil, že Komisia postupovala v súlade s právnymi predpismi EÚ o schvaľovaní liekov.

Z daného rozhodnutia Súdneho dvora tak nijakým spôsobom nevyplýva povinnosť lekára znášať následky za podanie vakcín proti ochoreniu COVID-19. Naopak, Súdny dvor tieto tvrdenia ako súčasť argumentácie pána Frajeseho vo svojom rozhodnutí odmietol.

Je pomerne zarážajúce, že v takej citlivej téme sa splnomocnenec vlády spolieha na závery z jedného článku namiesto samotného rozsudku Súdneho dvora EÚ, pričom tieto tvrdenia nekriticky preberá a cituje verejnosti ako smerodajné.

Ak sa budú zvyšné závery jeho analýzy niesť v podobne „odbornom“ duchu a ak sa veľkoryso rozhodne výsledky svojej práce zverejniť aj pre verejnosť, tá si bude môcť urobiť obraz o tom, ako zodpovedne sa na Slovensku pristupuje k téme, ktorá pohla celým svetom.