Pekovej zistenia o vakcínach sú príliš vážne na to, aby sa ignorovali

Na úvod jedna predbežná poznámka: tému DNA v nových vakcínach síce verejne otvoril Peter Kotlár, no nie sú to jeho závery. Vychádzal z laboratórnych analýz očkovacích látok podávaných na Slovensku, ktoré vypracovala Soňa Peková. A vypracovala ich pre vládne účely ako súdna znalkyňa z odvetvia genetiky a molekulárnej biológie. Za obsah dokumentov, ktoré podpísala, teda nesie trestnoprávnu zodpovednosť.

Navyše, jej závery potvrdzujú podobné laboratórne analýzy vakcín z Kanady, Spojených štátov a Francúzska. A vedecké štúdie o možných účinkoch nových vakcín na DNA v ľudských bunkách.

Zistenia z laboratórnej analýzy, ktorých kľúčové časti má redakcia k dispozícii, sú vážne. Zhrnieme ich do piatich základných bodov.

Po prvé: Nové vakcíny proti covidu na báze mRNA obsahovali štyri zložky „génového inžinieringu“: mRNA pre S proteín, DNA pre S proteín, klonovací vektor pre DNA šablónu a v niektorých šaržiach aj časti DNA baktérie E. coli.

Problémová je práve prítomnosť DNA z koronavírusu vo vakcínach. Ide totiž o zložku, ktorú výrobcovia vo verejne dostupných dokumentoch zamlčali. Nebola deklarovaná, hoci množstvo DNA vo vakcínach nebolo podľa Pekovej analýzy len zanedbateľné, ale značné a porovnateľné s množstvom samotnej mRNA.

Výrobcovia verejne uvádzali len to, že mRNA ako účinná látka bola výrobným procesom získaná z „DNA šablón“. No neuvádzali, že táto DNA môže byť prítomná priamo v produkte, vo vakcínach proti covidu. Laboratórne analýzy ukazujú, že nešlo o náhodný či zriedkavý problém tej-ktorej šarže so „zvyškovou kontamináciou“, ale o všetky skúmané vzorky.

Už len tento fakt by mal byť škandálom. A predmetom vyšetrovania. Je predsa neprijateľné, aby výrobcovia nových biotechnológií nepriznali ich skutočné zloženie priamo v produktovej informácii (verejne dostupných údajoch). Ešte k tomu pri látkach, ktoré sa po zrýchlenom testovaní nanucovali stovkám miliónov ľudí…

Po druhé: Nameraná prítomnosť DNA vo vakcínach môže podľa Pekovej analýzy spôsobiť poškodenie niektorých buniek. Ide hlavne o bunky, ktoré sa neobnovujú (a nečistia) delením – napríklad bunky srdcového svalu a bunky nervovej sústavy.

Dodajme, že ide o predpoklad, ktorý podporujú dáta z nahlasovaných vedľajších účinkov mRNA vakcín: zápaly srdcového svalu a pomerne časté zápaly neurologickej povahy.

Po tretie: DNA patogénu vo vakcínach môže podľa Pekovej analýzy v niektorých prípadoch zasahovať aj do buniek v protinádorových génoch. Teda môže zmeniť a oslabiť protinádorovú imunitu.

Tento predpoklad tiež podporujú niektoré vedecké štúdie, ktoré skúmajú spojitosť medzi očkovaním proti covidu a protinádorovými génmi. Jedna z týchto štúdií tvrdí, že pri citlivých skupinách očkovanie syntetickými mRNA vakcínami „môže viesť k chronickým zápalom, k autoimunitým ochoreniam a k rakovine“.

Po štvrté: Analýza Pekovej tvrdí, že nové vakcíny podávané v rokoch 2021 a 2022 boli zamerané na S proteín pôvodného „wuchanského kmeňa“ koronavírusu. Ten však v populácii prestal cirkulovať už na jar 2020 a bol nahradený novými kmeňmi (Omicron). Očkovanie teda podľa nej nemohlo mať deklarovanú účinnosť, keďže bolo zamerané na protilátky proti niečomu, čo už v čase očkovacích kampaní nebolo v obehu.

Podľa analýzy očkovanie proti pôvodnému vírusu, ktorý prestal cirkulovať na jar 2020, mohlo byť kontraproduktívne. „Nabudenie protilátkovej odpovede proti príbuznému vírusu spôsobuje prepad protilátkovej odpovede“ proti aktuálnemu vírusu, tvrdí v posudku Peková.

Inými slovami: imunita očkovaných ľudí bola preťažená tvorbou protilátok proti niečomu, čo už rok neexistovalo. Navyše to bolo v čase, keď novší kmeň Omicron nespôsoboval infikovaným vážnejšie zdravotné ťažkosti. Príznaky virózy boli mierne a nevyžadovali si celosvetové úsilie o plošné očkovanie.

Po piate: Ďalšie zistenia analýzy sa týkajú samotného koronavírusu. Presnejšie jeho rôznych kmeňov. Znalecký posudok Pekovej tvrdí, že pri troch vlnách pandémie a troch rôznych kmeňoch koronavírusu nešlo o organické mutácie s prirodzenou génovou evolúciou, ale o výrazne odlišné kmene, pri ktorých chýbala genomická nadväznosť.

Také niečo podľa Pekovej posudku v prírode nie je možné. „Jednotlivé kmene vírusu sa nevyvíjali organicky jedna z druhej, ale predstavovali geneticky nespojité kmene,“ tvrdí Peková. A dodáva, že o pôvode týchto kmeňov je možné len hypotetizovať.

Čo nepovedala Peková, to za ňu tvrdí Kotlár. Spolu s americkým ministrom zdravotníctva Kennedym je presvedčený, že laboratórny pôvod nemal len pôvodný kmeň vírusu z Wuchanu, ale aj dva novšie kmene.
Treba priznať, že zatiaľ ide len o hypotézy. No odbiť ich ako konšpirácie je už dnes „mimo doby“.

O laboratórnom pôvode wuchanského koronavírusu je presvedčená čoraz väčšia časť vedcov. A to isté tvrdia aj nemecké, britské a americké spravodajské služby. Sars-cov-2 podľa nich unikol z laboratória a pravdepodobne po génových úpravách pôvodne prírodného vírusu.

Ak to zhrnieme, všetky zistenia a závery Pekovej analýzy sú príliš vážne na to, aby sa dali zhodiť zo stola a ignorovať. No médiá to napriek tomu robia. Debatu zužujú buď na osobu Pekovej a osobu Kotlára, alebo na zľahčovanie nových zistení o DNA vo vakcínach. Médiá citujú mladých aktivistov, ktorí spochybňujú zistenia skúsenej molekulárnej biologičky a súdnej znalkyne…

Je to úbohé, ale čiastočne pochopiteľné. Väčšina médií nebola počas pandemických a očkovacích manévrov súčasťou verejnej kontroly. Bola súčasťou politických kampaní. Dnes robia presne to isté, čo robili na vrchole pandémie. Potláčajú kritické hlasy, zakrývajú preukázané fakty, ktoré im nesedia, a dokola opakujú staré frázy o čistote, účinnosti a bezpečnosti nových vakcín.

Našťastie im v roku 2025 už táto „politika“ nefunguje. Laboratórne analýzy mRNA vakcín prinášajú fakty, ktoré sa nedajú zaprieť. Týka sa to hlavne zistení o DNA v očkovacích látkach, ktoré neboli deklarované v údajoch o ich zložení.

Vedecká obec to už priznáva – hoci pred dvomi rokmi sa to vylučovalo ako hoax. Spory sú o to, či sú namerané množstvá zanedbateľné alebo značné. Ďalšie spory sú zasa o to, či množstvo DNA vo vakcínach – aj keď je v norme – môže alebo nemôže spôsobovať vedľajšie účinky. Kritickí vedci to pripúšťajú a ďalej skúmajú ako dôležitú otázku. Dogmatickí „vedci“ zas opakujú, že ide o bezvýznamnú tému a zbytočné strašenie verejnosti.

Dobrou správou je, že kritických hlasov bude čoraz viac. Zvedavosť, opatrnosť a kritický prístup sú prirodzenou výbavou vedy. A prirodzenou výbavou slušných a poctivých ľudí.

A pokiaľ ide o tých druhých, o aktivistické médiá, ich vedecké celebrity a ich kampane, tie budú čoraz menej podstatné. A čoraz menej zaujímavé. Prípadne budú také „zaujímavé“ ako ich pôvodné heslo – dnes už komické – Vakcína je sloboda.