Sviečková manifestácia a krivé paralely

Tridsiate siedme výročie Sviečkovej manifestácie môže v niektorých kruhoch, obzvlášť medzi katolíkmi, zvádzať ku krivým paralelám. Dôvodom je to, že 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí katolíkov zatýkali za to, že bojovali nielen za náboženské, ale aj občianske práva.

Preto sa niektoré prúdy budú snažiť presviedčať spoločnosť, že podobné spojenie je potrebné aj dnes. S tým, že katolíci by sa mali tentoraz spojiť s progresívcami.

Samozrejme, volanie po politickom spojení katolíkov s liberálnejšou časťou spoločnosti nie je ničím novým. No v posledných týždňoch zažíva akúsi renesanciu, ktorá je reakciou na masívne zmeny, ktoré so sebou priniesol nástup Donalda Trumpa na post prezidenta USA.

Pritom treba povedať, že veľmi zvláštnou reakciou.

Donald Trump sa totiž stal prezidentom so silným mandátom práve kvôli obrovskému zlyhaniu progresívnej politiky. A to nie len na poli vnútornej a zahraničnej politiky, ale hlavne v oblasti osobných slobôd.

Práve ich potláčanie totiž väčšine Američanov ukázalo, že progresivizmus nie je jedným z relevantných politických prúdov, ale že je ďalšou novodobou ideológiou, ktorá ohrozuje ľudskú slobodu a demokraciu. A, že to neplatí len pre USA, ale aj pre Európu, pripomenul vo svojom už legendárnom prejave na bezpečnostnej konferencii v Mníchove nový americký viceprezident JD Vance.

No a tu treba pripomenúť, že skupinou, ktorú progresivizmus ohrozuje najviac, sú práve kresťania.

Preto v Británii posielajú do väzenia ľudí, ako je Adam Smith Conner, ktorí sa hoci len v myšlienkach modlia pred potratovými klinikami. Preto vo Fínsku odsúdili Päivi Räsänenovú za to, že citovala z Biblie pasáž o homosexuálnom styku a napísala príručku o tom, že manželstvo je zväzkom muža a ženy. A preto aj u nás progresívci besnejú pri akejkoľvek snahe upraviť potratovú legislatívu. Hoci by sme len chceli pomôcť neplánovane tehotným ženám. Či tehotným osobám?

Skrátka, po 37 rokoch sa ukazuje, že ľudská sloboda je opäť ohrozená. A ohrození (novodobými, vnútornými barbarmi) sú opäť tí, ktorí stoja na strane pravdy a ktorí zastávajú hodnoty, na ktorých bola vystavaná naša západná civilizácia.

Časť katolíkov stále odoláva a podobne ako ich predchodcovia počas komunizmu, síce s ťažkosťami, no predsa, bojujú nielen za seba, ale podobne, ako odvážni ľudia v marci 1988, za slobodu všetkých občanov bez rozdielu. Či už sú to klasickí liberáli, socialisti, národovci, alebo dokonca humoristi, vedci, feministky či ateisti. Tých všetkých totiž dnes ohrozuje rozpínajúci sa progresivizmus.

Časť katolíkov však, zdá sa, stratila kompas. Chce s novodobými komunistami spolupracovať. A nás chce presvedčiť, že je to pokračovanie úspešného príbehu, ktorý zohrali katolíci v novodobej histórii Slovenska. Niektorí to pritom môžu myslieť úprimne dobre. Možno si nahovárajú, že zastavia progresívny valec, ak budú jeho súčasťou.

Keď sa však po 37 rokoch od sviečkovej manifestácie pozeráme späť, vidíme, že príbeh, v ktorom ľudia na Hviezdoslavovom námestí s ružencom v ruke čelili vodným delám, bol príbehom za slobodu. Nie príbehom kolaborácie s ideologickými utláčateľmi.

Preto, ak chcú byť kresťania verní tomu, čo sa odohralo v marci 1988 pred zrakmi komunistických pohlavárov, mali by sa znova postaviť tým, ktorí chcú slobodu utláčať v mene akejkoľvek ideológie.

A nie pomáhať v rozbehu progresívnemu valcu.