I keď nakoniec časopis dotáciu získal, dojem, ktorý konanie zanechalo, nebol dobrý. Komisia, ktorá o časopisoch rozhodovala, totiž naznačila, že si Verbum nezaslúži od fondu ani euro. Nepovažovala ho teda za hodný podpory, čo oficiálne odôvodnila iba vetou: „Žiadateľ nesplnil deklarované smerovanie časopisu a nevenoval dostatočnú pozornosť reflexii aktuálnej kultúry a umenia.“
Keďže podľa nového štatútu má Rada fondu ako nadradený orgán právomoc zvrátiť jej rozhodnutie, podporu časopisu predsa len priklepli. Napriek prideleniu grantu však zostávajú otázniky nad spôsobom hodnotenia a vyjadreniami členiek komisie.
"Vo Verbume oceňujeme, že sa Rada FPU nestotožnila s odporúčaním komisie. Avšak považujeme za dôležité vyjasniť, prečo toto jej rozhodnutie vítame. V súčasnom mediálnom kontexte sa totiž takéto rozhodnutie automaticky interpretuje ‚politicky‘, a nie meritórne," prichádza vyjadrenie za časopis priamo od šéfredaktora Juraja Šústa.
V čom spočíva spor?
Predsedníčka komisie Veronika Šikulová v rozhovore kritizovala rozhodnutie Rady FPU prideliť Verbumu dotáciu, keďže "nemá s kultúrou a umením nič spoločné, možno raz za tri čísla sa tam objaví nejaká báseň".
Podobne sa vyjadrila členka komisie Veronika Krejčová. Tá zhruba pred mesiacom prehovorila aj o fungovaní komisie pre denník SME. "Po minulé roky sme vždy vedeli nájsť veľmi pekné konsenzuálne rozhodnutia, a to aj napriek tomu, že sme vždy názorovo rôznorodá komisia. Ja som mladšia žena, som liberálka," dodala.
Verbum označila za "radikálne názorovo orientovaný kresťanský časopis", v ktorom chýba "akákoľvek umelecká reflexia", a odkázala ho na financovanie cirkevnou cestou. Tieto tvrdenia však podľa šéfredaktora nezodpovedajú faktom.
Tvorcovia časopisu vyčíslili, že od roku 2021 vyšlo vo Verbume 12 tlačených čísel, spolu 253 textov, z toho desiatky recenzií a článkov zameraných na aktuálne i staršie výtvarné, divadelné, filmové či literárne umenie. Vyšla aj pôvodná poézia či rozhovory s umelcami.
Len v posledných piatich číslach sa podľa neho v každom objavili básne, hoci predsedníčka komisie tvrdila, že sa vyskytujú len "raz za tri čísla". Dodal, že Krejčová dokonca v denníku SME prirovnala Verbum k plátku, ktorý šíri konšpirácie, a spolu s časopisom Pole im vyčítala "radikálne názorové smerovanie".
"Veľmi zvláštna situácia nastala aj s magazínmi Verbum a Pole. Ani jeden nemá žiadnu umeleckú reflexiu a sú vyslovene radikálne názorovo orientované. Verbum kresťansky a časopis Pole šíri konšpirácie…,“ vyjadrila sa.
Vychádzajúc však z histórie európskej kultúry a z poslania fondu, nie je jasné, prečo by kresťanské či náboženské východiská mali byť automaticky vylúčené z priestoru umeleckej podpory, konštatuje šéfredaktor.
A zareagoval aj na tvrdenie o radikalizme Verbumu. "Slovo radikálny, z lat. radix, môže mať aj pozitívny význam: idúci ku koreňom, k jadru veci," vysvetľuje s dôvetkom, že sa Verbum usiluje byť časopisom, ktorý sa snaží o lásku k pravde, napríklad aj tým, že na vedeckej úrovni uvádza zdroje k textom a narába s citáciami, alebo tým, že sa usiluje pri interpretácii kultúry vychádzať z kresťanských predpokladov.
Na margo financovania časopisu z úst komisárok zaznelo aj to, že by financie mohli získať z iných zdrojov. "Nemám najmenší problém s tým, aby katolíci mali vlastný časopis, no nemali by ho financovať z Fondu na podporu umenia, keď v ňom chýba umenie. Môžu si ho pokojne financovať z cirkevných peňazí," doplnila Krejčová.
Podobne sa pre Postoj vyjadrila aj Šikulová: "Oproti časopisom pre umenie však má možnosti inej podpory, trebárs medzi kresťanskými periodikami." Zaujímavé na tom podľa Šústa však je, že komisia nepôsobí vo veci definovania hraníc kultúry a umenia konzistentne, keďže nechce a ani nepodporuje len čisto umelecké časopisy zamerané na reflexiu súčasného umenia.
Podporila totiž aj historické či detské časopisy, kritický ľavicový portál, ktorý reflektuje "politické, spoločenské a kultúrne fenomény", feministický webzine, ktorý "publikuje rozhorčené komentáre, analýzy aj prózy", alebo časopis, ktorý pokrýva svet "queer kultúry, vedy a života".
Viac otázok ako odpovedí
Komisia vo svojom oficiálnom vyjadrení pritom podľa Šústa Verbumu nevyčíta, že vôbec nereflektuje umenie, ale že sa mu nevenuje "dostatočne". Kritériá, na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť "dostatočnosť" záberu, však nie sú z vyjadrenia komisie zrejmé. Rozhodnutie a verejné výroky komisárok tak podľa šéfredaktora vzbudzujú dojem zaujatosti a selektívneho posudzovania.
Navyše, komisia opakovane podporuje časopisy s ešte širším presahom, ako sú historické alebo spoločensko-kritické periodiká, no v prípade kresťanskej filozofickej a kultúrnej reflexie to údajne neplatí.
Verbum sa hlási k tradícii kultúrno-filozofických časopisov Ladislava Hanusa či Janka Silana a bežne prináša rozhovory s umelcami, recenzie kníh, reportáže o výtvarnom či divadelnom umení, ako aj eseje, ktoré skúmajú kultúru v širších náboženských, filozofických a spoločenských súvislostiach.
Rozhodnutie Rady FPU podporiť Verbum nepovažuje šéfredaktor za politické, ale za korekciu nespravodlivého prístupu komisie. Ak tento fond podporuje umenie a kultúru v celej šírke, mal by podľa neho posudzovať žiadosti bez ideologických predsudkov či nepresných vyjadrení.
Uvedené výroky členiek komisie vyvolávajú podľa šéfredaktora pochybnosti o ich odbornosti. A hoci si nemyslí, že je povinnosťou štátu podporovať všetky aktivity na poli kultúry a umenia, je spravodlivé, ak vytvára priaznivé podmienky na rozvoj najmä vyššej kultúry vrátane kresťanskej.
Ak sa však štát raz rozhodol podporovať kultúru a umenie aj prostredníctvom grantov FPU, potom je nevyhnutné, aby to podľa šéfredaktora Verbumu robil naozaj férovo a aby oficiálne zdôvodnenia komisie, ako aj verejné vyjadrenia jej členov obstáli v kritickej reflexii. "Vyjadrenia členov komisie by nemali vzbudzovať dojem zaujatosti, respektíve že kultúru a umenie redukujú iba na oblasť súčasných sekulárnych, postmoderných filozofických a umeleckých smerov," uzatvára Šúst.