Štartuje výber ostro kritizovanej dane. Poslanci dostanú šancu ju zrušiť

Okrem radu odborníkov, ktorí novú taxu kritizovali ešte v čase, keď na verejnosť presakovali o nej úplne prvé informácie, sa proti jej vzniku a zavedeniu do praxe postavila celá opozícia. Svedčí o tom aj fakt, že práve na 1. apríl Kresťanskodemokratické hnutie, Progresívne Slovensko, ale aj Sloboda a Solidarita ohlásili k téme tlačové konferencie.

Novinka je súčasťou prvého konsolidačného balíka, ktorý bol zavedený už v januári tohto roka. Jeho úlohou je zabezpečiť zlepšenie stavu verejných financií. Aktuálna vládna koalícia za ich stav obviňuje predovšetkým predchádzajúce vlády, zavedenie opatrení vo výške 2,7 miliardy eur odôvodnila ich zlým hospodárením.

Zo spomínanej sumy má daň z finančných transakcií priliať do rozpočtu v roku 2026 zhruba 700 miliónov eur. O toľko by teda podľa ministra financií Ladislava Kamenického prišiel štát v prípade jej zrušenia. Nesúhlas s transakčnou daňou dokonca vyjadrila aj koaličná SNS, napriek tomu za ňu hlasovala.

Kritické hlasy však neutíchajú a ekonómovia varujú pred mnohými dôsledkami, ktoré daň prináša. Ozývajú sa nielen tí, ktorí upozorňujú na to, že sa očakávania štátu nenaplnia a spomínaný balík do rozpočtu nedorazí, ale aj tí, ktorí tlačia na jej zrušenie.

Rizík pri zavedení dane je viac

Okrem rizika prehĺbenia sivej ekonomiky sa odborníci zhodujú na tom, že naruší už aj tak náročnú situáciu na poli konkurencieschopnosti. Niektoré analýzy poukázali na to, že daň zapríčiní odchod viacerých firiem zo slovenského trhu a investori sa naň nebudú práve hrnúť.

Podľa poslanca KDH Jozefa Hajka významne zasiahne aj zamestnávateľov, keďže za jedného zamestnanca, ktorý poberá priemernú mzdu v hospodárstve Slovenskej republiky, budú musieť ročne odviesť štátu 50 eur.

Kamenický to však vidí inak. Podľa neho daň zabezpečí rozdelenie osobných a podnikateľských financií na účtoch v bankách, čím štát získa lepší prehľad. „Vytvára zároveň priestor na efektívnejšiu kontrolu zo strany finančnej správy a boj s daňovými únikmi,“ myslí si.

A aj napriek tomu, že inšpiráciou a istým príkladom jej kreovania bola transakčná daň v Maďarsku, minister odmieta tvrdenie, že by boli rovnaké. U našich južných susedov sú totiž daňovníkmi aj bežní ľudia, kým na Slovensku nie.

Priamo sa ich síce nedotkne, dodatočné náklady podnikateľského sektora však v konečnom dôsledku ovplyvnia každého. Ekonómovia dlhodobo upozorňujú, že sa jej zavedenie ukáže na cenách tovarov i služieb, čo v konečnom dôsledku pocíti spotrebiteľ.

Taxu zaplatia malí i veľkí podnikatelia

Novú daň zaplatia živnostníci, ale aj ľudia v slobodných povolaniach, ktorí podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia (daňoví poradcovia, advokáti, architekti, súkromní lekári či samostatne hospodáriaci roľníci) a právnické osoby, akými sú eseročky, akciovky, ale aj družstvá či štátne podniky.

Každý, kto je fyzickou osobou - podnikateľom, má zároveň povinnosť disponovať účtom, na ktorý presunie svoj platobný styk spojený s podnikaním. Ak taký doteraz nemal, musel si ho podľa zákona otvoriť do konca marca.

Štátna tajomníčka ministerstva financií Daniela Klučková definovala aj to, kto daňovníkom tejto taxy nebude. Ide o fyzické osoby - nepodnikateľov. Do tejto kategórie okrem zamestnancov spadajú aj dôchodcovia, autori, prenajímatelia nehnuteľností, ktorí činnosť vykonávajú len na DIČ.

No a vďaka niekoľkým novelizáciám sa do výnimiek z platenia dane dostal aj tretí sektor a ďalšie organizácie. Vyhnú sa jej obce, vyššie územné celky či školy a zdravotnícke zariadenia, ktoré nie sú obchodnými spoločnosťami.

Predmetom dane nie je platba kartou, platba daní, odvodov a poplatkov na účet v Štátnej pokladnici či platby odvodov do Sociálnej poisťovne alebo zdravotných poisťovní. Nezdaní sa ani výplata sociálnych dávok či dôchodkov, prípadne preplatenie liekov a zdravotných úkonov zdravotnou poisťovňou.

Platitelia sa však musia pripraviť aj na jej vyrubenie pri výberoch hotovosti z transakčných účtov (0,8 percenta). Podnikatelia pritom daň zaplatia z rôznych druhov faktúr, dokonca aj za to, že uhradia energie, poistenie a podobne.

Ide o 0,4 percenta z odchádzajúcej platby, na ktorú sa vzťahuje, maximálne však 40 eur, čo vytvára priestor na optimalizáciu nákladov u súm presahujúcich 10-tisíc. Malí a strední podnikatelia ju tak paradoxne môžu pocítiť markantnejšie než veľkí hráči.

Pätina podnikateľov chce pre novú daň skončiť

Aktuálne dáta, koľko ľudí sa pre transakčnú daň rozhodlo ukončiť či minimálne prerušiť činnosť, ešte známe nie sú. Z nedávneho prieskumu spoločnosti Mojesidlo.sk však vyplýva, že každý desiaty živnostník, malá alebo stredná firma, zvažujú ukončenie podnikania práve pre túto aprílovú novinku.

Viac ako 20 percent dokonca rozmýšľa nad skončením podnikania v závislosti od vývoja situácie. "Pre mnohých podnikateľov nie je problémom len samotná výška dane, ale aj dodatočná administratívna záťaž, ktorá s ňou prichádza a predstavuje ďalšie náklady na čas a zdroje," vysvetľuje Lukáš Adamec zo spoločnosti.

Viac ako tretina podnikateľov síce uviedla, že v podnikaní zostáva, chce však prehodnotiť svoje fungovanie. Pre šesť z desiatich firiem bude nevyhnutné pre vzniknuté dodatočné náklady niekde ušetriť a keďže už uplynulo niekoľko mesiacov od schválenia zákona, mali priestor na analýzu dosahov.

Podľa prieskumu odhaduje v súvislosti s transakčnou daňou zhruba 29 percent podnikajúcich osôb a spoločností nárast nákladov ročne o 200 až 500 eur. S tisíckou ročne na ňu ráta zhruba 16 percent a náklady až do 5-tisíc eur očakáva 14,5 percenta podnikateľov.

Prieskum tiež ukazuje, že na to doplatí rozvoj spoločností - viac ako pätina respondentov chce priškrtiť práve investície. No a dosahy v konečnom dôsledku predsa len pocítia aj zamestnanci. Až 14 percent plánuje ušetriť na mzdách a odmenách, aby mohli pokryť túto daň, viac ako 12 percent oslovených firiem plánuje prepúšťanie. Popri tom sa zvezú aj zamestnanecké benefity, ktoré chce okresať sedem percent podnikov.

Je preto viac ako pravdepodobné, že reálne dosahy zavedenia dane sa skôr či neskôr prejavia naplno. "Aj keď presun podnikania do zahraničia je komplexný proces a nie pre každú firmu je to reálne riešenie, samotný záujem o takéto kroky naznačuje, že mnohí podnikatelia hľadajú cesty, ako zmierniť dosahy novej dane," uzatvára Adamec.

Opozícia hovorí o Kamenického transakčnom pekle

Lídri opozičných strán volajú po zrušení tejto dane aj na podklade rozvíjajúcej sa obchodnej vojny a aktuálnej situácie na Slovensku, ktorú spôsobila slintačka a krívačka. Dosah pocíti podľa KDH aj automobilový priemysel. "Tieto hrozby sú tak vážne, že ohrozujú budúcnosť Slovenskej republiky a najmä obyvateľov, ktorí žijú na Slovensku,“ hovorí predseda hnutia Milan Majerský.

Najhlúpejšou daňou nazval transakčnú daň líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka, pričom oznámil predloženie pozmeňovacieho návrhu, ktorý putuje do parlamentu k zákonu o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov pre samosprávy.

Zákon má pomôcť zachrániť financovanie samospráv, avšak podstatou pozmeňovacieho návrhu má byť zrušenie transakčnej dane od 1. mája, pričom už odvedenú by vrátil naspäť daňovníkom. Očakáva podporu aj od koaličných poslancov, o ktorých je presvedčený, že s ňou nie sú stotožnení.

Špeciálne vyzval lídra SNS Andreja Danka, aby návrh podporil aj so svojou stranou, keďže sa podľa Šimečku verejne vyjadril, že tá daň je hlúpa.

Spomenul však aj najnovšie štatistiky Eurostatu, podľa ktorých inflácia na Slovensku naďalej rastie a spomedzi krajín Únie dopadlo so 4,3 percenta najhoršie.

Ani opozičná SaS nenechala začiatok uplatňovania dane bez povšimnutia. Poslanec Marián Viskupič zhrnul najhoršie vplyvy tohto opatrenia. Ak by sa SaS stala súčasťou novej vlády, tak by ju podľa Viskupiča v prvý deň zrušila.

Pripomenul, že daň sa navyše aplikuje kumulovane v celom reťazci. "Špeciálne pre malé firmy, ktoré nemajú vysoké marže, to bude mať katastrofálne následky, pretože nebudú schopné absorbovať tieto dodatočné náklady," vysvetľuje s dôvetkom, že nebudú mať inú možnosť ako prepúšťať zamestnancov alebo znížiť investície.

Daň podľa neho teda najviac postihne malých živnostníkov a firmy s najdlhším reťazcom na Slovensku. Náklady však spoločnosti prenesú do svojich produktov, čo, samozrejme, zaplatí občan. "Domácim podnikateľom sa bude ďaleko ťažšie získavať kapitál na rozvoj," konštatuje s tým, že aj zahraniční investori budú brať do úvahy dodatočné náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s touto taxou, čo oslabí ekonomiku.

V neposlednom rade opozičný poslanec pripomenul aj kontraproduktivitu tejto dane. Podľa Viskupiča vo väčšine krajín táto daň nie je zavedená ako úspešné opatrenie. "Jej výber je navyše veľmi administratívne, ale aj informačno-technologicky náročný a drahý," dodáva s dôvetkom, že je táto daň byrokratická a zvyšuje reguláciu.

Predpokladá, že sa jej podnikatelia začnú vyhýbať a štát na nej to, čo očakáva, nevyberie. No a vzhľadom na komplikovaný systém jej zavedenia stúpnu aj ceny za bankové služby. Okrem toho podľa poslanca vláda finančným domom prihrala tým, že platby kartami sa nezdaňujú ako odchádzajúce platby [pri používaní kariet sa uplatní ročná daň dve eurá za každú použitú kartu, pozn. red.].

Ministerstvo financií by sa podľa Viskupiča malo sústrediť na zníženie opäť rastúcej daňovej medzery, hlavne pri DPH, ktorá je v súčasnosti okolo päť percent. "Keby sa ju podarilo čo i len o jeden percentuálny bod znížiť, je to dodatočných 500 miliónov eur pre štátnu pokladnicu bez akéhokoľvek zvyšovania daní," uzatvára.

Štandard so žiadosťou o stanovisko k výhradám opozície oslovil Ministerstvo financií SR. Po získaní reakcie budeme správu aktualizovať.