Opakované problémy s čerpaním eurofondov. Projekty spomalil aj kybernetický útok

Stovky výziev, tisíce prijatých žiadostí

Využívanie európskych peňazí v Programe Slovensko, ku ktorým treba pripočítať bezmála 2,4 miliardy eur na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu, reálne beží až od vlaňajšieho júla. Stalo sa tak trištvrte roka od nástupu súčasnej vlády a predošlého ministra investícií Richarda Rašiho (Hlas), ktorý je aktuálne už novým predsedom Národnej rady SR. Na poste ministra ho podľa dohôd o obnove koaličnej väčšiny v parlamente nahradil Samuel Migaľ (nezávislý, predtým Hlas).

Jedným z opakovaných dôvodov meškania nových eurofondov bolo prioritné dočerpávanie predošlého programového obdobia 2014 až 2020 do konca roka 2023. Potrebné bolo tiež vyhlasovať výzvy, uzatvárať zmluvy so žiadateľmi pre využívania nových eurozdrojov aktuálneho obdobia.

V Programe Slovensko na roky 2021 až 2027 vyhlásili k 21. marcu 278 výziev v objeme 9,3 miliardy eur, čo je zhruba 74 percent alokácie. Takmer 3 900 prijatých žiadostí o nenávratný finančný príspevok má hodnotu 9,4 miliardy eur, zazmluvnených je 4,8 miliardy eur, čiže vyše 38 percent určených peňazí.

Program Slovensko s ročným oneskorením

Rôznych príčin meškania eurofondov na Slovensku je stále mnoho, a to bez ohľadu na zloženie vlád. Výnimkou nie je ani súčasnosť. Zásadne to zatiaľ nezmenil ani vznik nového ministerstva aj pre eurofondy pred takmer piatimi rokmi.

„Implementácia kohéznych fondov EÚ na programové obdobie 2021 až 2027 bola výrazne oneskorená z dôvodu neskorého prijatia legislatívneho rámca kohéznej politiky na úrovni EÚ, čo negatívne ovplyvňuje včasné schválenie programov,“ priblížilo ministerstvo investícií. Program Slovensko schválili s ročným oneskorením v novembri 2022, čo ešte viac oddialilo začiatok uplatňovania kohéznych fondov.

Pre oneskorený podpis zmlúv o delegovaní právomocí medzi ministerstvom investícií a sprostredkovateľskými orgánmi, zväčša ministerstvami, v polovici roka 2023 až následne mohlo začať reálne čerpanie nových eurofondov. „Administratívne kapacity na ministerstvách bolo potrebné smerovať na dočerpanie programového obdobia 2014 až 2020, čo malo dopad na pomalší priebeh programového obdobia 2021 až 2027,“ priznáva rezort investícií.

Plán obnovy má výhodnejšie podmienky

Kohézne fondy pritom konkurujú Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý môže pokrývať podobné ciele, čo prekrýva oprávnenosť projektov. Plán obnovy a odolnosti má výhodnejšie pravidlá, napríklad bez potreby spolufinancovania. Niektoré projekty pôvodne plánované na financovanie z obnoviteľných fondov tak boli presunuté do plánu obnovy.

Čerpanie spomalil začiatkom tohto roka aj kybernetický útok na informačné systémy verejnej správy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, následkom čoho poskytované služby centrálneho katastra neboli dostupné. „Žiadatelia a prijímatelia nemohli získať z katastra právoplatný výpis z vlastníctva, čo spôsobilo omeškanie prípravy projektov žiadateľov, ako aj ich omeškanie z dôvodu posunutia termínov uzatvorenia zmlúv s prijímateľmi,“ upozornilo ministerstvo investícií.

Najviac peňazí na projekty v rezorte dopravy

Ministerstvo dopravy SR má k dispozícii štandardne najviac európskych prostriedkov. Podľa dát z Monitorovacieho výboru Programu Slovensko je prvé v objeme čerpania a výziev, druhé podľa výšky zazmluvnenia. Štandard o tom informovala hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.

Aktuálne certifikované čerpanie eurozdrojov, teda schválené ministerstvom financií, je v rámci rezortu dopravy takmer 260 miliónov eur, čo je skoro deväť percent z bezmála trojmiliardovej alokácie ministerstva dopravy. Prostriedky EÚ vyplatené prijímateľom presiahli 306 miliónov eur, čiže 10,4 percenta. „Za rok 2024 bolo v rámci certifikovaného čerpania vyčerpaných 87,4 milióna eur,“ uviedla hovorkyňa.

Ministerstvo dopravy má k 31. decembru 2025 v Programe Slovensko vyčerpať zo zdrojov EÚ vyše 448 miliónov eur. Aktuálne tento plán splnilo na 58 percent. „Do jeho splnenia je potrebné, aby ministerstvo dopravy uhradilo prijímateľom žiadosti o platbu v sume vyše 142 miliónov eur a na certifikačný orgán predložilo súhrnné žiadosti o platbu v sume 188,5 milióna eur,“ priblížila Poláčiková s tým, že pri súčasnom tempe realizácie zazmluvnených projektov je riziko nesplnenia záväzného plánu čerpania veľmi nízke.

Názov projektu	Zazmluvnená suma v eurách k 20. 3. 2025	Aktuálne čerpanie v eurách k 20. 3. 2025	Plán čerpania v eurách do konca roka 2025
Znižovanie energetickej náročnosti bytových budov - Európsky fond regionálneho rozvoja	263 259 948	70 476 956	37 000 000
ŽSR, Uzol Žilina (2.fáza)	121 029 962	37 936 669	32 190 891
R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany (2. úsek) – 2. fáza	52 812 535	28 689 800	24 122 734
Nová električková trať v Petržalke, 2. časť Bosákova ulica – Janíkov dvor 2. fáza	56 863 227	24 871 449	19 836 329
Znižovanie energetickej náročnosti bytových domov - Kohézny fond	86 469 105	24 030 519	13 000 000
Modernizácia údržbovej základne - 3. etapa, vozovňa Krasňany - stavebné práce - 2. fáza	26 591 462	20 171 648	6 055 036
Električky pre Bratislavu - 2. fáza	10 144 733	10 131 660	-

Okrem projektov na znižovanie energetickej náročnosti bytových domov sú európske zdroje na ministerstve dopravy primárne čerpané v rámci druhých fáz projektov financovaných v dvoch programových obdobiach. „Ministerstvo dopravy aktuálne neeviduje zaostávajúce projekty či celkovo problémy s implementáciou. Splnilo plány kontrahovania a vyhlasovania výziev za rok 2024 na sto percent a v uvedenom tempe pokračuje aj v tomto roku,“ podotkla Poláčiková.

Pokračovanie rétoriky, nie signál skutočnej zmeny

Nové vedenie ministerstva investícií chce zrýchliť a zefektívniť čerpanie eurofondov, zároveň ich viac prerozdeľovať na samosprávy a inšpirovať sa úspešnými modelmi zo zahraničia, najmä z Poľska. „Zvážime potrebu prijatia dodatočných opatrení, a to aj inšpirovaním sa úspešnými modelmi v iných krajinách, avšak zároveň musíme zvažovať aplikáciu iných modelov riadenia v podmienkach Slovenska,“ ozrejmilo ministerstvo investícií. K tejto zmene už boli úvodné konzultácie a pokračujú v rokovaniach s poľskými partnermi.

„Zámer zrýchliť a zefektívniť čerpanie eurofondov a posilniť úlohu samospráv je síce správny, no rozhodne nie nový,“ zareagoval pre Štandard Juraj Zelinka zo spoločnosti Grantexpert a rovnomenného portálu. Zameriava sa na komplexné poradenstvo pre granty a dotácie z eurofondov, plánu obnovy a iných verejných zdrojov.

„Prakticky každý minister zodpovedný za eurofondy za posledných 15 rokov prichádzal s podobnými vyhláseniami. Inšpirácia Poľskom sa taktiež pravidelne objavuje v rétorike slovenských politikov, zatiaľ však bez zásadného pretavenia do účinnej praxe,“ poznamenal Zelinka. Takéto vyhlásenia považuje skôr za pokračovanie zaužívanej rétoriky než za signál skutočnej zmeny, kým nebude konkrétny implementačný plán s jasnými míľnikmi, termínmi a zodpovednosťami.

Zmenu môže priniesť iba skutočná decentralizácia

Slovensko dlhodobo zápasí s nízkou efektivitou využívania európskych zdrojov, čo sa prejavuje v pomalom čerpaní, komplikovanej byrokracii a nedostatočnom dopade projektov na kvalitu života občanov. „Poľský model decentralizovanejšieho prerozdeľovania prostriedkov so silnejšou úlohou regionálnej a miestnej samosprávy skutočne priniesol merateľné výsledky,“ potvrdil odborník. Kľúčová otázka podľa neho je, či bude nové vedenie ministerstva investícií schopné presadiť systémové zmeny tam, kde ich mnohí predchodcovia nedokázali zaviesť.

Úspešná realizácia by vyžadovala nielen jasné nastavenie pravidiel a metodickú pomoc pre samosprávy, ale aj prekonanie zaužívaných centralizovaných postupov štátnej správy a odolnosť voči politickým tlakom. „Iba skutočná decentralizácia rozhodovania spojená s budovaním kapacít na regionálnej úrovni by mohla priniesť zmenu. Zatiaľ však na Slovensku chýba politická vôľa dotiahnuť takéto zámery do úspešného konca a prekonať rezortnú roztrieštenosť a systémovú rigiditu,“ tvrdí Zelinka.

Samotné čerpanie do veľkej miery závisí od prijímateľov

Ministerstvo investícií priznáva, že všetky zmeny musia byť veľmi dobre premyslené. Väčšie zmeny uprostred programového obdobia spôsobujú mnohé pravidlá, ktoré často vyplývajú priamo z legislatívy EÚ. Mali by sa preto skôr obmedziť na vyladenie existujúcich plánov a procesov než na dramatické zmeny riadenia či zásadné preprogramovanie, ktoré by mohli mať za následok spomalenie čerpania.

„Samotné čerpanie do veľkej miery závisí od samotných prijímateľov. Úlohou riadiaceho orgánu či sprostredkovateľských orgánov je nastavenie procesov a včasné vyhlasovanie výziev, po ktorých je v území dopyt,“ vysvetlilo ministerstvo. Pre integrované územné investície sú vyhlásené všetky výzvy, takže možno očakávať aj výraznejší pokrok pri podávaní žiadostí prijímateľov. Ministerstvo vyzvalo príslušných primátorov a predsedov samosprávnych krajov k rýchlejšiemu predkladaniu projektov.

Náhle úpravy pravidiel môžu vyvolať zmätok

Každá systémová zmena podľa experta nesie riziko krátkodobého spomalenia čerpania eurofondov, najmä bez dôkladnej prípravy, konzultácií a testovania. Náhle úpravy pravidiel alebo presun kompetencií bez toho, aby boli nové procesy dobre vysvetlené, môžu vyvolať prechodné výpadky, zmätok či neschopnosť poskytovateľov a prijímateľov reagovať včas.

„V slovenskom kontexte je potrebné dodať, že samotná realizácia zmien, najmä ak si vyžaduje politický konsenzus a spoluprácu medzi centrálnou vládou a regionálnymi samosprávami, často trvá dlhý čas,“ poukázal Zelinka.

Zatiaľ čo drobné technické úpravy podľa neho systém zvyčajne zvládne efektívne, rozsiahlejšie reformy narážajú na zdĺhavé rokovania s neistým výsledkom, čo môže tiež prispieť k spomaleniu čerpania eurofondov. „Preto je kľúčové nielen dobre pripraviť a komunikovať zmeny, ale aj zabezpečiť efektívnu a rýchlu realizáciu na všetkých úrovniach štátnej správy,“ dodal.

Je na samosprávach pripraviť kvalitné projekty

Ministerstvo dopravy sa dlhodobo snaží o čo najefektívnejšie využitie eurofondov, aby z nich mali priamy úžitok ľudia v regiónoch. Integrovaný územný rozvoj je nový prístup, ktorý umožňuje, aby sa európske peniaze investovali tam, kde ich regióny najviac potrebujú - napríklad do verejnej dopravy, ciest či mestských projektov.

„Na Slovensku sa tento systém zaviedol v rámci Programu Slovensko a ministerstvo dopravy už sprístupnilo všetky dostupné financie pre regionálne projekty - spolu 535,6 milióna eur. Teraz je na samosprávach, aby pripravili kvalitné projekty a využili túto príležitosť,“ uviedla Poláčiková.

Akékoľvek zmeny v systéme eurofondov musia byť aj podľa rezortu dopravy dobre premyslené, aby nespomalili alebo nekomplikovali financovanie dôležitých projektov. „Ministerstvo dopravy preto podporuje všetky kroky, ktoré zrýchlia procesy a odstránia zbytočnú administratívu,“ dodala hovorkyňa. Pripravujú sa už aj na nové programové obdobie 2028 až 2034, zámerom je zabezpečiť stabilné financovanie dopravných projektov v budúcnosti.