V marci je Deň počatého dieťaťa. Aj toho s Downovým syndrómom?

Je to aj prípad nenarodených detí s Downovým syndrómom, ktorým rovnosť pred zákonom nie je garantovaná.

Na Slovensku umelý potrat pre dieťa s diagnózou Downov syndróm v druhom trimestri tehotenstva prepláca štát. Upravuje to vyhláška o zdravotných dôvodoch potratu, ktorú naposledy po desaťročiach menil v roku 2021 minister zdravotníctva Marek Krajčí, keď z nej vypustil potraty pre ženy nad 40 rokov. Dôvod bol jednoduchý – nie vyšší vek je faktorom toho, či dieťa môže mať postihnutie, ale dostatok potrebných vitamínov pre počatie a zdravý vývoj nenarodeného dieťaťa.

Spomínaná vyhláška sa zaviedla ešte v roku 1973, pred vyše polstoročím, a naozaj nereflektuje dnešné vedecké poznatky. Tie zdôrazňujú tieto štyri dôležité vitamíny ako prevenciu postihnutí: vitamín B9 (kyselina listová), vitamín B12, betaín a cholín, ktorého zdrojom je mäso.

Na predchádzanie Downovho syndrómu sú potrebné v tele matky ešte pred ovuláciou, po ktorej dochádza k počatiu. Práve B vitamíny a ďalšie minerály sú často znížené u žien pre používanie hormonálnej antikoncepcie.

Dnes sa vie, že niektorí ľudia majú genetickú poruchu metabolizmu vitamínov B a potrebujú ich prijímať v aktívnej forme, napríklad kyselinu listovú vo forme metylfolátu. Pre nich je problematické užívať syntetickú formu, lebo tá sa nielenže neabsorbuje, ale aj blokuje aktívnu formu vitamínu B9, ak ho prijímajú napríklad zo zelenej listovej zeleniny. Na túto genetickú poruchu sa môžu budúce mamičky dať otestovať ako samoplatcovia, alebo rovno pre istotu užívať aktívnu formu výživových doplnkov, respektíve získať tieto vitamíny z potravy v dostatočnom množstve, kde sú v aktívnej forme.

Jednoducho prevenciou postihnutia nie sú umelé potraty, ale vitamíny. K tejto téme na Slovensku už existuje aj osveta medzi gynekológmi, no stále je systém nastavený tak, že s vekom tehotnej matky sa štatisticky do výsledku krvi o možnom postihnutí zaratúva vyšší kvocient, čo potom stresuje matky a vedie k ďalším zbytočným vyšetreniam (extra body pre lekárov), nie raz aj k zbytočným potratom. Rodičia, ktorí boli takto zneistení, si neraz dieťa ponechali a to sa narodilo úplne zdravé.

Samozrejme, je dobré vedieť, ak má dieťa postihnutie už aj pred narodením, lebo veľa vecí sa dá napraviť vitamínmi či chirurgickými zákrokmi. Zároveň je dôležité, aby rodičia boli informovaní v prípade Downovho syndrómu, že miera postihnutia dieťaťa môže byť aj veľmi ľahká (dokonca aj bez typických čŕt tváre). Dnes sa títo ľudia dožívajú aj 70 rokov, pracujú, študujú, niektorí sú hercami, či dokonca modelmi, ako napríklad aj v tejto úspešnej reklamnej kampani vo Veľkej Británii.

Je naozaj na mieste, aby okrem progresívnej hrádze súčasná slovenská vláda pokračovala v stavaní niečoho, čo by bolo možné pomenovať ako „hrádza proti nacizmu“. Zbavovanie sa hendikepovaných bolo historickou tragédiou pod vedením Hitlera. Čím je ich zbavovanie sa pred narodením, ak nie tou istou, azda sofistikovanejšou eugenikou? A rovnako ako vtedy to financuje štát. Ide približne o 200 potratov detí ročne, ktoré si objednávajú ich rodičia. Tak nech si ho aj zaplatia.

A ideálne by podľa môjho názoru bolo, aby potraty detí s Downovým syndrómom, ktoré dnes dokážu žiť plnohodnotný život, boli ako selektívne potraty vyslovene zakázané. V USA v posledných dvoch rokoch vo viac ako 10 štátoch (Arkansas, Indiana, Kentucky, Louisiana, Missouri, Mississippi, Severná Dakota, Ohio, Tennessee, Utah, Južná Dakota) boli selektívne potraty pre diagnózu Downov syndróm zakázané. Dôvodom je dostupnosť neinvazívnych genetických testov z krvi, čím sa náhle zvýšila miera potratovosti takýchto osôb.

Výbor OSN pre ľudské práva, ktorý vykonáva dohľad nad realizáciou a dodržiavaním ľudských práv podľa Dohovoru o právach osôb s postihnutiami, opakovane upozorňuje jednotlivé krajiny v Európe, u ktorých vníma diskrimináciu osôb s Downovým syndrómom a ďalšími postihnutiami, dokonca aj prenatálne. Napríklad na jeseň roku 2024 žiadal od Belgicka zabezpečiť prenatálne konzultácie pre rodičov, aby dostali informácie a poradenstvo, ktoré nepodporujú stereotypy o osobách s Downovým syndrómom.

Keď tento výbor pred niekoľkými rokmi kritizoval Island za potratovú legislatívu, výsledkom jeho odporúčania bolo, že táto krajina zmenou zákona priam úplne „vyhubila“ ľudí s touto diagnózou. Pred rokom 2019 tam bol totiž umelý potrat legálny do 16. týždňa tehotenstva, ale potraty pre Downov syndróm boli povolené aj neskoršie. Po kritike výboru Island neznížil hranicu potratov pre Downov syndróm, ale naopak, posunul hranicu všetkých voliteľných potratov až do 22. týždňa. V roku 2017 až vyše 80 percent tehotných žien podstupovalo prenatálny skríning.

Spomínaný výbor, žiaľ, súčasne schvaľuje legalizáciu umelých potratov bez ohľadu na postihnutie. Bráni síce práva žien s postihnutím, aby neboli nútené alebo podmieňované k umelému potratu, ale zastáva sa aj ich „práva“ na umelý potrat. Táto logika je samozrejme nepochopením toho, že sloboda nemôže byť bezbrehá.

Moja sloboda siaha len potiaľ, kde sa začína právo na život iného. A ak si máme byť rovní v právach, tak určite v tom základnom práve na život: bez ohľadu na veľkosť, vek či zdravotný stav.

Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.