Ako lacný dron prerazil štyridsaťtisíctonový štít Černobyľa

Oceľový plášť, ktorý obklopuje miesto najhoršej jadrovej katastrofy na svete, bol postavený tak, aby vydržal storočie. Jeho konštruktéri však nikdy nerátali s vojnou. Reportáž New York Times o vážnych výzvach, ktoré z toho vyplývajú.

Ukrajinská jednotka protivzdušnej obrany osvetľuje dieru v oceľovom štíte jadrovej elektrárne v Černobyle minulý mesiac. Požiar, ktorý dron spôsobil, horel niekoľko týždňov. Foto: Brendan Hoffman/New York Times

Publikované: 29. marca 2025 | 5:37

Autor: Kim Barker,

Eric Schmieman pracoval 15 rokov na modernom inžinierskom ekvivalente Veľkej pyramídy – na stavbe obrovského ochranného štítu pre poškodený reaktor v Černobyli, ktorý mal ochrániť svet pred ďalším spádom z najhoršej jadrovej katastrofy v histórii.

Oceľový plášť, ktorý v roku 2016 presunuli nad reaktor č. 4 na železničných koľajniciach, je najväčšou pohyblivou konštrukciou na svete. Je vysoký ako futbalové ihrisko a váži takmer 40-tisíc ton. Na jeho výstavbu vynaložilo viac ako 45 krajín a organizácií takmer 1,7 miliardy dolárov.

„Urobili sme veľa bezpečnostných analýz, zvážili sme veľa zlých vecí, ktoré by sa mohli stať,“ povedal 78-ročný Schmieman, stavebný inžinier na dôchodku zo štátu Washington, ktorý bol hlavným technickým poradcom projektu. „Zohľadnili sme zemetrasenia, tornáda, silný vietor, 100-ročné sneženie, všetky možné veci. Nerátali sme s vojnou."

Dňa 14. februára dron s vysoko výbušnou hlavicou, ktorej výroba pravdepodobne stála len 20-tisíc dolárov, prerazil dieru do oceľového plášťa. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že Rusi sa na konštrukciu zámerne zamerali dronom Shahed 136. Kremeľ odmietol zodpovednosť.