Eric Schmieman pracoval 15 rokov na modernom inžinierskom ekvivalente Veľkej pyramídy – na stavbe obrovského ochranného štítu pre poškodený reaktor v Černobyli, ktorý mal ochrániť svet pred ďalším spádom z najhoršej jadrovej katastrofy v histórii.
Oceľový plášť, ktorý v roku 2016 presunuli nad reaktor č. 4 na železničných koľajniciach, je najväčšou pohyblivou konštrukciou na svete. Je vysoký ako futbalové ihrisko a váži takmer 40-tisíc ton. Na jeho výstavbu vynaložilo viac ako 45 krajín a organizácií takmer 1,7 miliardy dolárov.
„Urobili sme veľa bezpečnostných analýz, zvážili sme veľa zlých vecí, ktoré by sa mohli stať,“ povedal 78-ročný Schmieman, stavebný inžinier na dôchodku zo štátu Washington, ktorý bol hlavným technickým poradcom projektu. „Zohľadnili sme zemetrasenia, tornáda, silný vietor, 100-ročné sneženie, všetky možné veci. Nerátali sme s vojnou."
Dňa 14. februára dron s vysoko výbušnou hlavicou, ktorej výroba pravdepodobne stála len 20-tisíc dolárov, prerazil dieru do oceľového plášťa. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že Rusi sa na konštrukciu zámerne zamerali dronom Shahed 136. Kremeľ odmietol zodpovednosť.
Zatiaľ čo počiatočný požiar sa podarilo rýchlo uhasiť, vodotesná membrána vo vnútri izolácie oblúka horela a tlela takmer tri týždne, uviedol Artem Siryi, vedúci prevádzkového oddelenia stavby nazývanej Nový kryt. Záchranári v horolezeckom výstroji museli do vonkajšej vrstvy štítu preraziť diery, hľadajúc oheň, a striekať vodu dovnútra konštrukcie, ktorá má zostať suchá, aby sa zabránilo korózii, uviedli ukrajinskí predstavitelia a medzinárodní experti.
Ukrajina 7. marca vyhlásila požiar za oficiálne uhasený. Podľa ukrajinských predstaviteľov však bola dovtedy poškodená približne polovica severnej časti štítu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) 13. marca uviedla, že požiare a tlenie spôsobili „rozsiahle škody na severnej strane a v menšej miere aj na južnej strane strechy štítu“, uvádza sa v posudku, ktorý Ukrajina poskytla agentúre.
Podľa MAAE a ukrajinských jadrových dozorných orgánov je úroveň radiácie mimo Černobyľa stále v norme. Nie je však jasné, ako štít opravia, koľko to bude stáť a ako dlho to bude trvať.
Opravy by mohli trvať roky, varujú jadroví experti. To by mohlo oddialiť plán demontáže poškodeného reaktora a bezpečnej likvidácie rádioaktívneho odpadu, ktorý sa mal začať realizovať v priebehu nasledujúcich piatich rokov. Existuje aj riziko, že oceľový plášť začne korodovať alebo že dočasný „sarkofág“, ktorý sovietski inžinieri postavili okolo reaktora pred takmer 40 rokmi a ktorý sa stále nachádza pod plášťom, bude ďalej degradovať.
„Dôvodom, prečo medzinárodná komunita vynaložila toľko peňazí a času na vybudovanie tejto stavby, je to, že pozná rozsah rádiologickej hrozby vo vnútri,“ povedal Shaun Burnie, odborník na jadrovú problematiku z organizácie Greenpeace, ktorý navštívil poškodený reaktor v Černobyli po útoku dronu.
„Je to obrovský intelektuálny úspech, vybudovať niečo, čo by mohlo chrániť Európu, Ukrajinu a svet pred tým, čo je vnútri,“ povedal. „A teraz do toho Rusi v podstate urobili dieru, fyzicky aj obrazne.“
Vo štvrtok organizácia Greenpeace zverejnila správu, v ktorej sa uvádza, že útok dronu vážne narušil plány demontáže poškodeného reaktora a že plášť už nefunguje tak, ako bol navrhnutý. Jan Vande Putte, odborník na jadrovú problematiku z organizácie Greenpeace Ukrajina, uviedol, že možno bude potrebné odstrániť celý plášť, demontovať ho a nahradiť novým – tento názor podporili aj Schmieman a Siryi. MAAE uviedla, že funkcia ochranného plášťa bola narušená a že konštrukcia si vyžaduje „rozsiahle opravné práce“.
Rusko aj Ukrajina sa od invázie Moskvy vo februári 2022 zamerali na energetickú infraštruktúru druhej strany, ale zároveň sa zdržali rozsiahlych útokov na jadrové elektrárne.
V stredu v rámci rokovaní o možnom prímerí prezident Trump navrhol, že Spojené štáty prevezmú kontrolu nad ukrajinskými elektrárňami a jadrovými elektrárňami s odôvodnením, že to pomôže pri ich ochrane.
Drony naďalej lietajú nad Černobyľom takmer každú noc, povedal v rozhovore Siryi. „Hluk ich motorov je nám už dobre známy,“ dodal. Mnohé z nich pravdepodobne smerovali do Kyjeva, hlavného mesta krajiny.
Pre ľudí v určitom veku bol výbuch v Černobyli v roku 1986, po rokoch silnejúcich obáv z jadrovej vojny medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi, ako z nočnej mory. Do ovzdušia sa pri ňom dostalo množstvo rádioaktívneho materiálu, v celej Európe to spôsobilo ohrozenie verejného zdravia a mnohých viedlo k spochybňovaniu jadrovej energie. Sovieti, ktorí spočiatku rozsah katastrofy tajili, narýchlo postavili núdzový betónovo-oceľový „sarkofág“, aby uzavreli poškodený reaktor. Úrady tiež vytvorili „uzavretú zónu“ s rozlohou tisíc štvorcových kilometrov, v ktorej nesmel nikto žiť.
Oficiálny počet obetí výbuchu bol 31. Mnohí ďalší ľudia však ochoreli alebo nakoniec zomreli. V oblastiach vystavených silnému žiareniu sa zvýšil počet prípadov rakoviny, najmä rakoviny štítnej žľazy.
Sarkofág, ktorý je čoraz nestabilnejší, nenavrhli ako trvalé riešenie. Vymyslieť, ako ho nahradiť, trvalo desaťročia.
Ochranná konštrukcia v Černobyli, na ktorej Schmieman pracoval, bola inžinierskym a konštrukčným počinom, navrhnutým tak, aby chránil poškodený reaktor po dobu 100 rokov. Aby sa minimalizovalo vystavenie radiácie, konštrukciu postavili asi pol kilometra od poškodeného reaktora a potom ju presunuli na miesto. Je hrubá asi 12 metrov, s vonkajším a vnútorným plášťom, ktoré sú vyrobené z ocele. Úroveň vlhkosti medzi plášťami sa udržiava pod 40 percentami, aby sa zabránilo korózii.
Vonkajší plášť je podľa Schmiemana kľúčom k ochrane pred zrážkami. Vnútorný plášť je navrhnutý tak, aby udržal rádioaktívny prach vo vnútri konštrukcie, najmä keď už rozostavané žeriavy začnú rozoberať sarkofág a poškodený reaktor pred bezpečným uložením odpadu do menších kontajnerov.
Cieľom odborníkov bolo do konca tohto roka dokončiť pôvodný plán, ktorý načrtol prvú etapu demontáže. „Žiaľ, to už nie je možné“ vzhľadom na útok dronu, povedal Siryi.
Podľa jeho slov odborníci vyhodnocujú, ako by sa plášť dal opraviť – a či vôbec. Pracovníci by museli uzavrieť pôvodnú dieru s rozlohou 50 štvorcových metrov spôsobenú dronom. Tiež by však mali uzavrieť malé otvory, ktoré vytvorili robotníci snažiaci sa uhasiť požiar. Nejakým spôsobom by museli opraviť poškodenú membránu a izoláciu a všetky poškodené vnútorné štruktúry. Taktiež by bolo potrebné znížiť úroveň vlhkosti, ktorá vznikla v dôsledku toho, že stovky robotníkov striekali dovnútra konštrukcie vysokovýkonnými hadicami.
Podľa odborníkov to pravdepodobne nie je možné realizovať na mieste, kde sa teraz nachádza ochranný kryt, pretože pracovníci by boli vystavení vysokej úrovni radiácie zvnútra. Náročné by bolo aj premiestnenie konštrukcie a jej následná oprava. Čo by chránilo už aj tak nestabilný sarkofág počas týchto prác?
„Úplná sanácia zariadenia je prakticky nemožná,“ povedal Siryi. „Priblížiť ho čo najviac pôvodnému stavu by si pravdepodobne vyžiadalo stovky miliónov dolárov.“
Schmieman povedal, že oprava stavby alebo výstavba novej by bola veľmi nákladná. Navrhol dočasne zakryť diery – podobne ako lepiacou páskou –, aby ventilačný systém vo vnútri mohol začať znižovať vlhkosť. „Nehľadajte hneď rýchle, trvalé riešenie pre veľký počet dier v budove, ale hľadajte rýchly spôsob, ako obmedziť koróziu,“ povedal.
Podľa neho by mohla pomôcť jedna vec: drony. Hlavne vzhľadom na vojnu vyvinula Ukrajina technológiu dronov rýchlejšie ako takmer ktorákoľvek iná krajina. Malé drony – oveľa menšie ako Shahed 136, ktorý prerazil konštrukciu – by možno mohli vyhodnotiť poškodenie vnútri plášťa a dokonca pomôcť s jeho opravou.
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.