Po tom, ako sa na Slovensku začali udomácňovať čínski investori – konkrétne v konzorciu čínskej skupiny Gotion a slovenskej firmy InoBat s názvom Gotion InoBat Batteries (GIB) – s úmyslom postaviť v Šuranoch gigafarbiku na výrobu lítiových batérií do elektromobilov, obehla médiami minulý týždeň správa o tom, že o podobnú investíciu má na Slovensku záujem aj indická spoločnosť Amara Raja (AR).
Informáciu novinárom komunikoval minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Počas jeho pracovnej cesty v Indii avizoval stretnutie „s významným indickým investorom, ktorý sa pripravuje investovať na Slovensku v oblasti výroby batérií“. Investíciu označil za strategickú, a to nielen pre Slovensko, ale aj pre Európsku úniu.
Nepochybne pritom nejde o náhodu, že čínsku firmu Gotion a indickú AR spája spoločný menovateľ – InoBat -, do ktorého Indovia v roku 2021 zainvestovali sumou 10 miliónov eur.
Dôvodom, prečo takéto spojenie pôsobí kontroverzne, je skutočnosť, že medzi indickou a čínskou vládou prebieha tichá obchodná vojna - obe krajiny totiž súperia o hegemóniu na globálnom automobilovom trhu.
India ako zakázané územie
Čínska vláda sa prirodzene snaží zachovať technologickú prevahu v oblasti, v ktorej sa pomaly ale isto začína etablovať aj na zahraničných trhoch – v produkcii automobilov. Špeciálne postavenie na globálnom trhu si pritom buduje najmä v oblasti výroby elektromobilov a batérií.
Ako sme v Štandarde upozornili, v lete minulého roka čínske ministerstvo obchodu dôrazne informovalo svojich domácich výrobcov automobilov, že ich pokročilé technológie majú zostať v Číne.
Tieto inštrukcie boli podľa agentúry Bloomberg prednesené na júlovom stretnutí s viac ako dvanástimi čínskymi automobilovými výrobcami.
[link url = https://standard.sk/897921/strategicka-investicia-v-suranoch-ci-len-dalsia-fabrika-do-poctu-cinske-know-how-ma-ostat-v-pekingu]Vládni zástupcovia mali na stretnutí špeciálne prízvukovať, že Peking nechce vidieť v Indii žiadne investície v oblasti automobilovej výroby.
Čínska vláda podporuje jedine vývoz takzvaných "knock-down kitov", čo znamená, že kľúčové komponenty sa vyrábajú v Číne a do zahraničných tovární sa dopravujú iba na finálnu montáž.
Táto stratégia má zabezpečiť, že čínske výrobné know-how a technológie zostanú v krajine pôvodu a nebudú prenesené do zahraničných rúk. Na vynaliezavosť podnikateľov však bola takáto stratégia zrejme prikrátka, čo sa dá usúdiť z plodnej spolupráce, aká prebieha medzi GIB a AR.
Licencia pre Indov cez slovenské konzorcium
V júni minulého roka - len pár týždňov predtým, ako čínska vláda vystríhala tamojších výrobcov v oblasti automobilov, aby v Indii neinvestovali - konzorcium GIB odovzdalo indickej spoločnosti Amara Raja licenciu na svoju kľúčovú technológiu pri výrobe batériových článkov.
Na základe licenčnej zmluvy získala indická spoločnosť od Gotion (oficiálne od GIB) prístup k duševnému vlastníctvu výrobnej technológie, podporu pri obstarávaní zariadení svojich fabrík a členstvo v globálnej sieti dodávateľského reťazca spoločnosti Gotion.
Teda to, čoho sme na Slovensku svedkami, je zásadná zmena dodávateľskej paradigmy v indickom elektromobilovom priemysle.
Indickí výrobcovia automobilov totiž dovážajú batérie pre svoje elektrické autá väčšinou z Číny a Južnej Kórey. Domáci výrobcovia batérií síce investujú do rozvoja kapacít na výrobu lítium-iónových batérií v Indii, no tie by bez najpokročilejšej technológie nevedeli udržať krok s čínskymi konkurentmi, ktorí sú v súčasnosti v tejto oblasti svetovou jednotkou.
Pre Indiu predstavuje partnerstvo s GIB dôležitý krok k technologickej sebestačnosti a zároveň obchádzku čínskych vládnych obmedzení. Čínska technológia sa tak vďaka slovenskej spoločnosti dostáva do Indie bez priamej investície čínskych firiem na území krajiny, čo umožňuje indickým výrobcom batérií rýchlejší vývoj a udržanie konkurencieschopnosti na globálnom trhu.
Slovensko ako neutrálny hráč
Zatiaľ čo čínske firmy môžu využívať slovenskú infraštruktúru a obchodné prostredie na expanziu do Európy, ktorú inak hatia vysoké clá na čínsky dovoz automobilov a dôležitých komponentov, indické podniky získavajú prístup k pokročilým výrobným technológiám bez nutnosti priamo spolupracovať s Čínou.
Je to teda "win-win" [kedy obe zainteresované strany niečo získajú, pozn. red] - a to tak pre Čínu a Indiu, ako aj pre Slovensko.
Pre Slovensko sa táto situácia totiž javí ako strategická príležitosť: ako členský štát Európskej únie ponúka stabilné prostredie pre investície a zároveň funguje ako most medzi dvoma veľkými ázijskými rivalmi.
Fakt, že sa tu čínske a indické záujmy pretínajú, vytvára predpoklad pre posilnenie pozície Slovenska ako významného hráča v sektore elektromobility.
Aj keď tento model spolupráce prináša ekonomické výhody, len čas ukáže, či nevzbudí pozornosť regulátorov a zainteresovaných vlád, ktoré ešte stále môžu indickým a čínskym výrobcom „klepnúť po prstoch“.