Slovak Telekom sa snažil vymáhať zmenky bez právneho základu po vzore Kočnera
Slovak Telekom sa pokúšal prostredníctvom súdnej žaloby vymáhať zmenky, ktorých právny základ súd vyhodnotil ako neexistujúci, podobne ako v prípade Kočnerových zmeniek voči televízii Markíza.
Spoločnosť Slovak Telekom sa rozhodla zažalovať spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. Borisa Jakeša, Ing. Juraja Nestarca a spoločnosť General Factoring, a.s. o zaplatenie 747 134 eur s príslušenstvom zo zmeniek, ktoré mali zabezpečovať splnenie záväzkov vyplývajúcich z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok.
Žalobe predchádzal zmluvný vzťah medzi spoločnosťou Slovak Telekom a žalovanými osobami, podľa ktorého Slovak Telekom postúpil svoje pohľadávky vo výške takmer 14 miliónov eur na tieto osoby. Za dané pohľadávky mali žalované osoby zaplatiť dohodnutú odmenu, čo však do dohodnutého termínu neurobili.
Zmeny zaisťovali vyplatenie odmeny
Práve vyplatenie dohodnutej odmeny, ale aj iné záväzky zo strany žalovaných, malo byť zaistené dvomi zabezpečovacími vlastnými blankozmenkami v hodnote 747 134 eur, ktorá tvorila súčet všetkých nezaplatených odmien zo strany žalovaných osôb voči spoločnosti Slovak Telekom.
Blankozmenka je dlžnícky cenný papier, ktorý sa vystavuje v zákonom predpísanej forme, no na rozdiel od iných zmeniek nemusí obsahovať niektoré podstatné náležitosti, najčastejšie sumu a dátum splatnosti. Dlžník teda podpíše veriteľovi zmenku, na ktorej v takomto prípade nie sú uvedené tieto skutočnosti, a tie sa doplnia podľa toho, ako sa vyvíja plnenie ich zmluvného vzťahu.
Keďže v tomto prípade nedošlo k zaplateniu zmenkovej sumy zo strany žalovaných, Slovak Telekom sa rozhodol podať žalobu na Mestský súd Bratislava III pod sp. zn. B5-6CbZm/23/2020 – 591. Mestský súd však žalobu v prvostupňovom rozsudku v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že zmenky, ako aj právna argumentácia spoločnosti Slovak Telekom v žalobe, nemali žiaden právny základ.
Spoločnosť Slovak Telekom vymáhala neexistujúce pohľadávky
Súd totiž v konaní zistil, že pohľadávky, ktoré spoločnosť Slovak Telekom postúpila na žalovaných, nikdy nevznikli. Keďže nikdy nevznikli, nemohlo byť platné ani ich postúpenie na iné osoby. Aby bolo postúpenie pohľadávky platné, musí existovať buď reálna pohľadávka, alebo aspoň pravdepodobnosť jej vzniku v budúcnosti. V tomto prípade nebola splnená ani jedna z týchto podmienok.
Problém totiž spočíval v tom, že Slovak Telekom vo svojich zmluvách so zákazníkmi uplatňoval neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, na základe ktorých mali vzniknúť pohľadávky, teda dlhy osôb, ktoré potom chcel previesť na žalované osoby.
Konkrétne išlo o neprijateľné zmluvné podmienky zo strany Slovak Telekomu týkajúce sa zmluvných pokút za predčasné ukončenie zmluvy, ktoré slovenské súdy už predtým označili za neplatné, ďalej o deaktivačné poplatky za prerušenie poskytovania služby, ktoré rovnako neboli v súlade s právnymi predpismi, a poplatky za upomienky, ktoré boli vyššie, než povoľoval zákon.
Takéto podmienky sú podľa zákona absolútne neplatné, čo znamená, že na ich základe nemohli vzniknúť žiadne platné pohľadávky.
Nemožno platiť za fiktívne pohľadávky
Súd teda dospel k záveru, že postúpené pohľadávky neexistovali pre ich rozpor so zákonom, a preto ani nemohli byť platne postúpené podľa rámcovej zmluvy medzi spoločnosťou Slovak Telekom a žalovanými, keďže predmetom postúpenia môžu byť v zmysle zákona len existujúce pohľadávky.
Keďže postúpené pohľadávky neexistovali, žalovaný nebol povinný zaplatiť odplatu za ich postúpenie. Z toho vyplýva, že zabezpečovacia zmenka, ktorá mala garantovať túto platbu, nemala právny základ. Dané zmenky, ktoré boli vystavené ako zabezpečenie týchto neexistujúcich pohľadávok, teda nemohli byť právne vymáhané.
V tomto smere treba pripomenúť, že Slovak Telekom je veľká a významná spoločnosť v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb, ktorá má k dispozícii celé právne oddelenie zaoberajúce sa problematikou a najmä zákonnosťou zmlúv, ktoré so zákazníkmi uzatvára.
Preto nie je možné vyvodzovať záver o akejsi nevedomosti či neznalosti zákona zo strany spoločnosti Slovak Telekom vzhľadom na skutočnosť, že jej zmluvy obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Každá spoločnosť je povinná poskytovať služby v súlade s platnou legislatívou, no napriek tomu táto spoločnosť podľa rozhodnutia súdu tak nekonala.
Argumenty Slovak Telekomu súd označil za právne bezvýznamné
Firma Slovak Telekom sa v rozpore s danými skutočnosťami snažila vymáhať odmenu za to, že zjavne neexistujúce pohľadávky prevedie na inú osobu, a to dokonca súdnou cestou. Spoločnosť pred súdom pri žalobe tvrdila, že zmenka je abstraktný cenný papier a jej platnosť je nezávislá od existencie reálneho záväzku, ktorý zabezpečuje, teda že zmenka môže zabezpečovať aj fiktívny dlh.
Spoločnosť Slovak Telekom v tomto duchu pred súdom argumentovala, že aj keby jej pohľadávky boli fiktívne, neznamená to, že zmluva, ktorá tieto fiktívne pohľadávky postupuje inej osobe, je neplatná. A keďže zmluva bola platná, spoločnosť mala oprávnenie vyžadovať zaplatenie zmeniek, pretože si žalovaní dovolili nezaplatiť odmenu za postúpenie neexistujúcich pohľadávok.
Súd túto pomerne absurdnú argumentáciu zamietol nielen s poukazom na zákonné ustanovenia, ale aj na judikatúru súdov v tomto smere, pričom konštatoval, že ide o námietky bez právneho významu.
Súdy už minulosti potvrdili neexistenciu pohľadávok
Medzi rozhodujúce patrili najmä rozsudky Okresného súdu Bratislava II z 23. septembra 2022, č. k. 42Cb/199/2017-3616 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. apríla 2024, č. k. 4Cob/65/2023-4009, v ktorých súdy rozhodli, že Slovak Telekom nikdy tieto pohľadávky nevlastnil, pretože právne neexistovali, a teda ich ani nemohol prevádzať.
Mestský súd Bratislava III pritom v rozsudku zdôraznil, že aj keby neexistovali predmetné rozhodnutia iných súdov, sám by pri posudzovaní otázky platnosti pohľadávok a zmeniek nemohol dospieť k inému záveru, než že ide o fiktívne pohľadávky, pričom zároveň konštatoval, že postúpenie takýchto pohľadávok je absolútne neplatné.
S poukazom na právnu istotu a rozhodnutia iných súdov v tejto veci, ktoré jednoznačne označili pohľadávky spoločnosti Slovak Telekom za neexistujúce pre ich rozpor so zákonom, Mestský súd Bratislava III rozhodol o zamietnutí žaloby spoločnosti Slovak Telekom.
Slovak Telekom sa teda snažil vymáhať súdnou cestou neexistujúce pohľadávky, a to napriek tomu, že v tejto veci už existovali iné rozhodnutia súdov, ktoré potvrdili fiktívnosť pohľadávok pre porušovanie zákona zo strany spoločnosti.
Podobnosť s Kočnerovým prípadom falošných zmeniek
Súdy jasne uviedli, že neexistujúce pohľadávky nemôžu byť prevedené na iných tak, ako si to predstavovala spoločnosť Slovak Telekom, a ani za tento prevod nemôže spoločnosť požadovať odplatu. Ani skutočnosť, že táto odplata bola krytá zmenkami, z nej neurobila platbu s reálnym základom. Zmenky nemohli byť nikdy platné, pretože vznikli na základe fiktívnej skutočnosti.
Podobný obchodný princíp pritom v minulosti uplatnil Marián Kočner, keď sa súdnou cestou snažil vymáhať fiktívne zmenky v hodnote 69 miliónov eur voči televízii Markíza. Orgány činné v trestnom konaní začali v tejto veci trestné stíhanie a obvinili Mariana Kočnera a Pavla Ruska, bývalého majiteľa TV Markíza, z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov, ako aj zo zločinu marenia spravodlivosti.
Marian Kočner. Foto: Pavol Zachar/TASR
Senát Špecializovaného trestného súdu uznal oboch obvinených vinnými a odsúdil ich na 19-ročný trest odňatia slobody, pričom Marianovi Kočnerovi uložil aj peňažný trest vo výške 10 000 eur. Sudca v odôvodnení rozsudku poukázal okrem iného na to, že obaja obvinení antedatovali zmenky, a preto boli falošné, teda nemali právny základ na ich uplatnenie. Najvyšší súd následne zamietol odvolania obžalovaných aj prokurátora a potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu.
Hoci v prípade Kočnera a Ruska bolo preukázané protiprávne konanie v podobe falšovania zmeniek, spoločným menovateľom s prípadom Slovak Telekom je pokus vymáhať zaplatenie zmeniek súdnou cestou, hoci ich držitelia museli vedieť, že na ich existenciu neexistuje právny základ.
Spoločnosť Slovak Telekom musela vedieť o neexistencii nároku
V prípade Slovak Telekom to totiž už v minulosti potvrdili rozhodnutia súdov, na ktoré vo svojom rozsudku odkazoval aj Mestský súd Bratislava III. Spoločnosť sa teda nemohla tváriť, že si uplatňuje dané zmenky v dobrej viere v ich právnu relevanciu aj v prípade, ak by túto vec nekonzultovala s jediným právnikom.
Rovnako si spoločnosť musela byť vedomá neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré zakladali nemožnosť vymáhania daných pohľadávok, pretože je jej zákonnou povinnosťou dohliadať na to, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali iba zákonom povolené ustanovenia.
Pokus o súdne vymáhanie zmeniek bez právneho základu, ktorými spoločnosť Slovak Telekom kryla prevod fiktívnych pohľadávok, je teda mimoriadne odvážnym pokusom získať peniaze doslova za nič.
Takéto praktiky zakazujú nielen súdy vo svojej rozsiahlej judikatúre, ale aj samotné ustanovenia Občianskeho zákonníka, na čo poukázal aj Mestský súd Bratislava III vo svojom rozsudku.
Ide konkrétne o ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Zároveň Občiansky zákonník hovorí, že právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie, je neplatný.
Dané základné zákonné ustanovenia boli jednoznačne porušené aj s poukazom na predchádzajúce rozhodnutia súdov v tejto veci.
Nie je preto možné pri spoločnosti ako Slovak Telekom predpokladať, že o týchto skutočnostiach nevedela, keď zastúpená advokátmi podala žalobu na súd s cieľom vymáhať odmenu za neexistujúce pohľadávky.
Právoplatné rozhodnutie v tejto žalobe zrejme vydá až odvolací súd, ak sa niektorá zo strán rozhodne odvolať, no všetky právne okolnosti tohto prípadu nedávajú veľké šance na iné rozhodnutie.
Ak by sa však stal opak, spoločnosť Slovak Telekom by bola zrejme priekopníkom v oblasti vymáhania platieb za fiktívne pohľadávky a Marian Kočner by si z nej mohol brať príklad – rovnako ako ktokoľvek iný, kto by chcel získavať peniaze žalobami bez právneho základu.
