Poľsko sa s pomocou USA môže stať novou priemyselnou veľmocou Európy

Ale pod povrchom sa pohon rozpadá. Niektoré továrne presúvajú výrobu do zahraničia. Náklady na energiu sú nebezpečne vysoké. Byrokracia škrtí rast.

A hneď za jeho hranicami vzniká nová veľmoc.

Keď Poľsko v roku 2004 vstúpilo do EÚ, milióny tamojších pracovníkov odišli do Nemecka a Spojeného kráľovstva. Prijali nízko platenú prácu v továrňach, stavebníctve a logistike. Pre Nemecko bolo Poľsko užitočné, ale nikdy nebolo dôležité.

V poslednom desaťročí však do Poľska prúdia zahraničné investície. Mercedes, Bosch, MAN a ďalší nemeckí giganti tam presúvajú svoju výrobu. Poľská ekonomika v roku 2024 vzrástla o 2,9 percenta, zatiaľ čo nemecké hospodárstvo mierne klesalo. Poľská priemyselná výroba rastie, zatiaľ čo nemecká pozná len jeden smer – pokles.

Priemyselná výroba Poľska, Česka, Maďarska, Nemecka (Index 2015 = 100). Zdroj: NIESR, Eurostat

Kým Nemecko zápasí s vysokými nákladmi na energie a deindustrializáciou, Poľsko kladie základy pre hospodársky skok vpred.

Žiadny priemyselný rast nestúpa bez stabilných a cenovo dostupných dodávok energie. A to v histórii vždy znamenalo jediné: prechod na hustejšie zdroje energie.

Technologický pokrok neustále zvyšuje energetickú hustotu palív. Len na porovnanie, drevo má energetickú hustotu palív 16 MJ/kg, uhlie 24 MJ/kg, ropa: 44 MJ/kg, zemný plyn 55 MJ/kg a jadrová energia 3 900 000 MJ/kg.

Hospodárstvo, ktoré sa spolieha na zdroje energie s nízkou hustotou, ako sú obnoviteľné zdroje, nemôže konkurovať ekonomike poháňanej palivami s vysokou hustotou. Nezáleží na tom, že vietor a slnečný svit sú „zadarmo“. Bez koncentrácie nemôžu udržať priemyselný rast.

Ako nedávno uviedol Richard Lyon: „V bazéne je oveľa viac tepelnej energie ako v hrnci s vriacou vodou.“ Hustota energie je však veľmi dôležitá. Vajíčko môžete nechať v bazéne celý deň a stále bude surové.

Nemecko to kedysi pochopilo. Svoju priemyselnú dominanciu vybudovalo na hustých zdrojoch energie. Ale túto výhodu zahodilo. Zatvorilo svoje jadrové reaktory a teraz čelí jedným z najvyšších cien priemyselnej elektriny na svete.

Poľsko ide opačnou cestou. Dnes sa síce stále vo veľkej miere spolieha na uhlie, ktoré v roku 2022 podľa Agentúry pre energetický trh predstavovalo vyše 70 percent výroby elektriny. To sa však čoskoro zmení. Poľsko plánuje do roku 2040 takmer úplne vyradiť uhlie. A namiesto toho, aby opakovalo chyby Nemecka, sústredí sa na zdroje energie s vysokou hustotou.

V centre tejto transformácie má Poľsko plán postaviť svoje prvé jadrové elektrárne s celkovou kapacitou šesť až deväť GW. Prvé zariadenie, ktoré by malo byť v oblasti Lubiatowo-Kopalino v Pomoranskom vojvodstve na pobreží Baltského mora, bude využívať tri reaktory Westinghouse AP1000. Cieľom je, aby bol prvý reaktor spustený do roku 2033 s výkonom 1,25 GW. Ďalšia atómová elektráreň sa má pravdepodobne postaviť v strednom Poľsku.

Jadrová energia má zabezpečiť dlhodobú energetickú nezávislosť Poľska, znížiť závislosť od dovozu uhlia, plynu a ropy a zároveň stabilizovať ceny.

Nie je to však len poľská iniciatíva. Má priamu podporu USA.

V novembri 2024 Medzinárodná rozvojová finančná korporácia USA (DFC) podpísala memorandum o záujme investovať vo výške 980 miliónov dolárov do poľského jadrového programu. DFC je americká rozvojová finančná inštitúcia, ktorá má presadzovať zahraničnú politiku USA a posilňovať národnú bezpečnosť mobilizáciou súkromného kapitálu po svete. Investuje do strategických sektorov vrátane kritických nerastov, modernej infraštruktúry a pokročilých technológií.

Ako koncom roka 2024 povedala Agnes Dasewiczová – v tom období vedúca investícií inštitúcie –, spoločnosť DFC sa venuje aj zvyšovaniu energetickej bezpečnosti v strednej a východnej Európe. „Cieľom našej účasti (na jadrovom programe Poľska) je znížiť závislosť od ruskej energie a zároveň podporiť hospodársky rast a tvorbu pracovných miest,“ doplnila.

Na vysvetlenie treba dodať, že Donald Trump vytvoril DFC v roku 2019. Úrad špeciálne navrhol tak, aby konfrontoval čínsku iniciatívu Nová hodvábna cesta financovaním strategických infraštruktúrnych projektov v kľúčových regiónoch. A teraz Trumpova administratíva zvýrazňuje tento prístup, keď presúva finančné prostriedky z agentúry USAID do Medzinárodnej rozvojovej finančnej korporácie USA s cieľom zvýšiť zapojenie súkromného sektora do ekonomickej diplomacie.

Ako komentuje Bloomberg, „nový prístup by mohol znamenať obmedzenie humanitárnej pomoci a väčšiu úlohu súkromného kapitálu, hedžových fondov a iných investorov pri presadzovaní hospodárskej sily, keďže USA súperia s Čínou o vplyv a strategické projekty v zahraničí”.

Maďarsko už svoje rozhodnutie v súvislosti s rozvojom jadrovej energetiky prijalo. S Rusmi pokračuje v spolupráci na výstavbe jadrovej elektrárne Paks II, s hlavným dodávateľom Rosatomom.

Poľsko sa z pochopiteľných dôvodov na Moskvu neobráti. A aj po výmene Bidena Trumpom je nepravdepodobné, že Washington odstúpi od svojich plánov na financovanie jadrového programu v Poľsku cez finančné toky DFC. Nejde len o energetickú budúcnosť Poľska, ale aj o geopolitický vplyv v Európe.

Medzinárodná rozvojová finančná korporácia USA nie je jediným americkým zdrojom financovania, ktorý podporuje rozširovanie jadrovej energetiky v Poľsku. Americká Exportno-importná banka (Exim Bank) tiež poskytla pôžičku na financovanie projektu jadrovej elektrárne Lubiatowo-Kopalino.

V januári roku 2025 získal poľský štátny energetický gigant Orlen 1,25 miliardy dolárov zo svojej vôbec prvej emisie dlhopisov na severoamerickom trhu, pričom dopyt bol trojnásobne vyšší ako ponuka bondov. Časť z ich výnosov je určená minimálne na dve malé jadrové elektrárne, čím sa posilňuje záväzok Poľska k dlhodobej energetickej bezpečnosti.

Poľsko stojí na križovatke.

Ak sa mu plán podarí, nezabezpečí si len energetickú nezávislosť. Svoje postavenie si Poľsko upevní aj ako ďalšia priemyselná veľmoc Európy. Krajina, ktorú kedysi odmietali ako dodávateľa s nízkymi nákladmi, môže preskočiť svojich starých hospodárskych partnerov. Tak ako to kedysi urobila Južná Kórea v Ázii. V súčasnosti sú trendové línie jasné. Investície prichádzajú a továrne sa presúvajú.

Vzostup Poľska nielenže zmení podobu Európy – dokáže, že energetická politika nie je len ekonomickým rozhodnutím. Je to rozhodnutie, ktoré rozhoduje o civilizácii. Hustota energozdroja vyhráva. Tí, ktorí ju ignorujú, prehrávajú.

Zdroj: ZPDZ