Prezident USA zároveň minulý týždeň poslal list iránskemu duchovnému vodcovi Alímu Chameneímu, v ktorom dal Teheránu dvojmesačné ultimátum na uzavretie novej dohody, ktorá by neutralizovala jeho jadrový program. Obsah listu nebol zverejnený, no šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí konštatoval, že list bol skôr vyhrážkou.
Ako Trump povedal novinárom, Irán je „príliš blízko“ k získaniu jadrovej zbrane a „jednoducho ju mať nemôže“.
Bez dôkazov
Rozmeňme si to na drobné.
V prvom rade, Iránci si sami jadrové zbrane zakázali z náboženských dôvodov. V roku 2003 vydal iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí spolu s ďalšími duchovnými verejný a kategorický náboženský dekrét (fatvu) proti vývoju, výrobe, skladovaniu a používaniu jadrových zbraní.
„Ak by sme chceli vyrobiť jadrové zbrane, Amerika by nás nemohla zastaviť. Ak nemáme jadrové zbrane a nesnažíme sa o ne, je to preto, že ich nechceme,“ zdôraznil nedávno Chameneí.
Jeho tvrdenie v zásade podporuje aj hodnotenie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), ktorá vykonáva inšpekcie iránskych jadrových zariadení. Podľa MAAE Irán síce zhromaždil dostatok štiepneho materiálu na výrobu viacerých bômb, ale nevyvinul žiadne úsilie na ich výrobu.
Ako upozorňujú experti, Irán dlhodobo využíva jadrový program ako páku na medzinárodné spoločenstvo, aby sa domohol odstránenia bolestivých sankcií. Keby jadrovú zbraň získal, prišiel by o svoju poslednú možnosť, ako sankcie odstrániť.
Inými slovami, neexistuje žiaden dôkaz, že by Teherán plánoval vyrobiť jadrovú zbraň.
Déjà vu
Napriek tomu nás Trumpova administratíva krátko po svojom nástupe presviedča, že nukleárny Irán je za rohom. Trump aj minister obrany Pete Hegseth preto zdôrazňujú, že Irán musí svoj jadrový program úplne demontovať.
Človek sa nemôže zbaviť pocitu, že sa vrátil 23 rokov v čase, keď vláda Georga Busha presviedčala svet o neexistujúcich zbraniach hromadného ničenia Saddáma Husajna a potrebe invázie do Iraku.
Súčasný izraelský premiér Benjamin Netanjahu v tej dobe na pôde amerického Kongresu klamal, keď hovoril, že „niet pochýb o tom, že Saddám sa usiluje, pracuje a napreduje vo vývoji jadrových zbraní“. Dnes zase počúvame Netanjahove výzvy na to, aby USA „dokončili“ neutralizáciu iránskej hrozby.
Netanjahuovi výdatne asistuje v Amerike pôsobiaca izraelská loby, ktorá bola vtedy aj teraz hlavným hýbateľom americkej politiky na Blízkom východe. Reprezentovaná je napríklad organizáciou AIPAC, ktorá má podchytených demokratov aj republikánov. Funguje tak, že nalieva peniaze do kampaní proizraelských kandidátov alebo oponentov tých politikov, ktorí AIPAC nepobozkajú prsteň. Robí to mimoriadne efektívne.
Tu je na mieste poznamenať, že izraelská loby nerovná sa židovská. Väčšina amerických Židov podľa prieskumov ani nemá Netanjahua rada a žiada ukončiť vojnu v Gaze. Aj pri invázii do Iraku boli Židia proti vojne vo väčšej miere, než bol americký priemer. Chápu totiž, že aj v Jeruzaleme robia chyby, že izraelská vláda nerovná sa Izrael alebo že vojenské dobrodružstvá na Blízkom východe nie sú v americkom záujme.
Izrael zacítil príležitosť na rozhodujúci úder
To, že Izrael odmieta strpieť predstavu jadrového Iránu, je pochopiteľné. Nielen preto, že Teherán je jeho nepriateľom podporujúcim Hamas a Hizballáh, ale aj preto, že Izrael chce zostať jedinou jadrovou mocnosťou na Blízkom východe.
Jeruzalem zároveň zacítil krv. Cielenými útokmi proti vedeniu Hizballáhu sa mu podarilo oslabiť kľúčového iránskeho spojenca v Libanone, pričom Jeruzalem výrazne prispel aj k pádu ďalšieho iránskeho spojenca Baššára al-Asada v Sýrii. Irán je preto z geopolitického hľadiska najslabší za desaťročia a izraelská vláda cíti príležitosť na rozhodujúci úder, do ktorého sa snaží vtiahnuť Američanov.
Pre USA však Irán existenčnou hrozbou nie je. Pri najhoršom je otravnou mocnosťou. Potvrdilo sa to aj v uniknutej komunikácii amerických predstaviteľov cez šifrovanú aplikáciu Signal, do ktorej z dôvodu kurióznej chyby omylom pozvali novinára z magazínu The Atlantic.
Predstavitelia diskutovali prípravu bombardovania Iránom podporovaných Húsíov, ktorí na protest proti izraelskému ťaženiu v Gaze ostreľujú lodnú dopravu v Červenom mori. Viceprezident JD Vance však v komunikácii pripomenul, že iba tri percentá objemu amerického cezhraničného obchodu prechádzajú Suezským kanálom. Minister obrany Pete Hegseth zase priznal, že v Amerike „nikto nevie, kto Húsíovia sú“.
Samozrejme, v americkom záujme je, aby Irán jadrovú zbraň nezískal. Rovnako, ako je to v záujme Ruska, Číny a všetkých ostatných mocností, pretože nárastom počtu jadrových štátov sa zákonite zvyšuje riziko jadrového konfliktu, ako aj jadrovej nehody. Toto sa však dá docieliť aj normálnou diplomaciou a prítomnosťou inšpektorov.
Ukázal to rozhovor Trumpovho globálneho vyslanca Stevea Witkoffa s Tuckerom Carlsonom, ktorý ako kritik vojenského intervencionizmu odrádzal Trumpa v jeho prvom funkčnom období od vojenskej akcie proti Iránu. Witkoff Carlsonovi povedal, že Trump navrhuje „verifikačný program“, ktorý by ukázal, že Irán sa nesnaží získať jadrovú zbraň. Takéto riešenie nápadne pripomína dohodu Baracka Obamu, od ktorej Trump v prvom funkčnom období odstúpil.
V zapätí však Witkoffovi protirečil Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz, ktorý vyhlásil, že cieľom zostáva „úplná demontáž“. Túto požiadavku opakujú aj ostatní vysoko postavení predstavitelia. Jastrabov je okolo Trumpa očividne viac.
Cesta k vojne
Vedelo sa, že Trump je proizraelský. Počas svojej prvej vlády uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a tiež jeho anexiu Golanských výšin. Mnohí však dúfali, že Trumpova averzia k vojenským intervenciám bude silnejšia ako jeho podpora voči Netanjahuovi.
Nie je dôvod, aby Irán maximalistické požiadavky na úplné zrušenie jadrového programu prijal. V Teheráne dobre vedia, ako sa Američania „odvďačili“ Muammarovi Kaddáfíu za to, že v roku 2003 súhlasil s odstránením svojho jadrového programu.
Efekt amerického tlaku preto bude skôr opačný. Ahmad Naderi, člen predsedníctva iránskeho parlamentu, po amerických vyhrážkach napríklad vyhlásil, že „možno nastal čas, aby sme prehodnotili našu jadrovú, vojenskú a bezpečnostnú doktrínu“.
To je opak toho, čo chce americká vláda a izraelská loby počuť. Je preto dôvod sa obávať, že USA smerujú k bombardovaniu Iránu. Ide o tragický scenár vojny s 90-miliónovou krajinou, ktorý nevyhnutne povedie k ďalšiemu blízkovýchodnému rozvratu. S nedozernými následkami nielen pre Blízky východ, ale aj pre Ameriku.
Nakoniec to bude Trump, kto ukáže, či jeho politika bude skutočne MAGA (Make America Great Again – Spravme Ameriku znova veľkou).
Alebo či prvé „A“ v skratke jeho sloganu bude treba vymeniť za „I“.
