Americké elity mali podľa Sirotu dve hlavné zbrane, ktorými sa pokúšali presadiť nový globálny poriadok: vojny a obchodné dohody (NAFTA, PNTR). Vojny v Afganistane či Iraku mali vymeniť protizápadné vlády za prozápadné, kvázi liberálne. A obchodné dohody mali chrániť vývoz pracovných miest zo Spojených štátov do Mexika alebo Číny. Aby mali nadnárodné korporácie zaistené nízke náklady na prácu a voľný prístup na akýkoľvek trh.
S obomi zbraňami sa to však rýchlo zvrhlo do stavu, ktorý nie je udržateľný. Vojny v Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyi (a napokon ani na Ukrajine) neviedli k rozšíreniu západných sfér vplyvu a liberálnemu poriadku. Viedli k opaku – k rozvratu a novej vlne nacionalizmu a radikalizmu.
A obchodné dohody neviedli k všeobecnej prosperite, ale k „devastácii amerických platov a pracovných miest“. Teda k vývozu výroby za lacnou pracovnou silou, ktorú podľa Sirotu korporácie tvrdo vykorisťovali.
Jednoducho zámery globalistov sa ukázali ako neschodné. Chyby pritom neboli len technické, ale principiálne. Program „prevýchovy sveta“ podľa predstáv sociálnych inžinierov sa ukázal ako celkom nereálny.
Treba však priznať, že na začiatku to tak nevyzeralo. Po roku 1989, po kolapse východného bloku a rozpade Sovietskeho zväzu ostali Spojené štáty jedinou svetovou superveľmocou. A vycítili príležitosť na presadenie „liberálnej hegemónie“. Americký filozof Fukuyama predpovedal, že zánik fašizmu a komunizmu povedie k tomu, že západný liberálny poriadok sa presadí celosvetovo (výnimky budú nepodstatné). A presadí sa aj politicky, aj ekonomicky a obchodne.
Fukuyma to považoval za evolučnú, historickú nevyhnutnosť. A spolu s ním aj veľká časť globalistov… Boli presvedčení, že sú predurčení nanovo formovať svet. Podľa šablón amerického liberalizmu (neskôr progresivizmu) a kapitalizmu. Svet mal mať jednotný operačný systém naprogramovaný v Spojených štátoch. Kto by kládol odpor, ten mal byť buď zlomený (aj silou), alebo izolovaný.
Nápady boli impozantné. Výsledky boli otrasné. Aj pre svet, aj pre Britov a Američanov.
Väčšina Američanov už odmieta vojny, ktoré im nevychádzali. A odmieta aj free trade a nelegálnu migráciu, ktoré ich oberajú o pracovné miesta.
Trumpova vláda hodila do koša politiku progresivizmu a vracia sa k realizmu. K ochrane národných záujmov. Clá majú donútiť európske a ázijské automobilky, aby autá určené pre americký trh montovali v Spojených štátoch.
Z veľmoci, ktorá 35 rokov tlačila svet do voľného obchodu (vo viere, že na tom zarobí ako hegemón), sa stal vysoko zadlžený štát, ktorý v medzinárodnej konkurencii stráca náskok aj dych. A ktorý musí pred svetom a novými dravcami stavať vysoké colné hradby.
Volá sa to irónia osudu.
2. Izolovaná EÚ
Žiaľ, následky obchodných vojen budú kruté hlavne pre Európu, a tým aj pre Slovensko. Nejde len o clá Spojených štátov. Európskej únii hrozí, že ju popritom budú potápať aj obchodné vojny s Čínou a Ruskom. Asi to veľmi nepreženieme, ak povieme, že Únia – kedysi veľmoc postavená na obchode – má nakročené k izolácii alebo k nákladným obchodným bariéram.
Neboli to Trump a republikáni, kto sa ako prvý rozbehol do colných a obchodných vojen. Do prvej línie obchodných sankcií a vysokých ciel sa ešte pred Trumpom tlačili Bidenovi progresívci a ich poslušní druhovia z EÚ. Bidenova vláda uvalila 100-percentné clá na elektromobily z Číny a 50-percentné clá na solárne panely. Ďalšie vysoké clá Bidenova vláda nasadila proti dovozu ocele a hliníka.
Únia v roku 2022 z geopolitických dôvodov priškrtila obchod s Ruskom. Išlo síce o spoločnú sériu sankcií Západu, no Američania nimi veľmi netrpeli. Na rozdiel od Európy, ktorú dusia predražené energie. Palivá (benzín, nafta) a plyn sú na európskom trhu násobne drahšie ako na americkom.
V roku 2024 EÚ zaviedla – opäť po vzore Bidenovej vlády – clá na elektromobily z Číny. Nie 20 percent. Ani 25 percent. Eurokomisári vypočítali clá vo výške 35,3 percenta.
Opakujeme: to všetko sa spustilo dávno pred nástupom Trumpa. Trumpova vláda len naplno a s krikom doťahuje skrutky a zavádza clá aj na tovar z Kanady či EÚ. Na čo Európa zjavne nebola pripravená…
Európski lídri teraz s prekvapením zisťujú, že Únia musí s vysokými stratami bojovať na troch obchodných frontoch: ruskom, čínskom a najnovšie aj americkom.
Následky? Európania si po energetickej kríze budú musieť zvykať aj na obmedzenie výroby automobiliek. To priamo zasiahne aj Slovensko. Buď sa časť výroby presunie do Spojených štátov, alebo sa obmedzí poklesom dopytu spôsobenom americkými clami.
Ako priznal Šefčovič, bude to devastačné.
Riešením by mohli byť pokusy Bruselu urovnať napäté vzťahy s americkou vládou. A súbežne s tým pokusy podporiť mierové plány vo vojne o Ukrajinu a následné uvoľnenie energetických sankcií… Lenže progresívne kádre Bruselu nerobia ani jedno, ani druhé. Robia opak. Trump im smrdí. Mierové rokovania s Ruskom sú pre nich stále tabu. A Čína… Tá Únii odkazuje, že má iné priority ako rokovania s prispatými a dezorientovanými euroúradníkmi.
Výsledok: v novom medzinárodnom poriadku bude EÚ tak trochu stratená. A tak trochu izolovaná.
Skutočné riešenie pre EÚ je vlastne len politické a mentálne – vyhnať z Bruselu pozérov, ktorí roky predvádzajú protieurópsku politiku (od klimatickej agendy cez dúhovú až po bezpečnostnú). A vychovať novú generáciu zástupcov EÚ, ktorá bude uvažovať realisticky, suverénne. A v európskom záujme.
Inými slovami, chránenú dielňu Bruselu – určenú pre politicky hendikepovaných – treba rozpustiť.
Dozrel čas.
3. Tajná voľba s odkrytými kartami
Vo zvyšných dvoch bodoch prehľadu už budeme stručnejší. Ficovi sa podarilo ukázať, že politická rekonštrukcia zabrala a vládna väčšina opäť funguje. Parlament má po necelom roku nového predsedu, za ktorého hlasovali všetci koaliční poslanci (79 hlasov).
Bolo to však za cenu pochybností o dodržaní pravidiel. A s privysokou cenou v podobe nového ministra za Smer Migaľa.
Pokiaľ ide o pravidlá, k tým sa zrejme pristúpilo, jemne povedané, kreatívne. Hravo. Opozícia obviňuje koaličných poslancov, že nehlasovali tajne, ale pod dohľadom „overovateľa“. Asi nebude ďaleko od pravdy. Pri stopercentne tajnej voľbe by asi Raši nezískal tak hladko a hneď na prvý pokus 79 hlasov.
Ďalším problémom obnovenej Ficovej väčšiny je nový minister za Smer Migaľ. Ukázalo sa to hneď na druhý deň. Migaľ – nový minister za stranu Smer – prijal zástupcov Nadácie Zastavme korupciu. Nadáciu založil spoločník Esetu Trnka. V delegácii, ktorá rokovala s ministrom, bol za nadáciu aj bývalý šéf NAKA Daňko (považovaný za súčasť skupiny čurillovcov).
Migaľ sa – ako obyčajne – domnieva, že si týmito pózami získa priazeň v mediálnom a opozičnom tábore. A ako obyčajne sa mýli. Migaľ už nemôže získať vôbec nič.
A tí, ktorí sa s ním politicky spoja, môžu len strácať. Také sú pri „charakteroch“ typu Migaľ pravidlá.
4. SLAK nás trafil
Pred týždňom sa definitívne potvrdili obavy, že vírus slintačky a krívačky (SLAK) sa po Maďarsku objavil aj v slovenských chovoch. O pôvode vírusu zatiaľ veľa nevieme. Buď je jeho aktuálne prepuknutie prirodzené a viac-menej náhodné. Alebo nie. Zhodou okolností kosí prevažne hovädzí dobytok, ktorý sa má v rámci boja s údajnou klimatickou krízou zosekať na minimum.
Treba spresniť, že dobytok nelikviduje vírus (jeho smrtnosť v chovoch je pomerne nízka a jeho hrozba pre človeka je blízka nule). Hromadné zabíjanie dobytka vykonáva štátna veterinárna správa. Preventívne. V rámci boja proti šíreniu vírusu v ohniskách. Zabíjajú sa aj tisícky zdravých životaschopných jedincov, ktoré nemajú nijaké príznaky infekcie.
Práve to je pri SLAK jadro problému. A práve v tomto by sa verejnosť mala zastať farmárov a ich zvierat. Hromadné zabíjanie zdravého, bezpríznakového dobytka možno má logiku v najviac zasiahnutých ohniskách (aj to len čiastočnú). Vrcholne sporné je však pravidlo preventívne utratiť zvieratá aj v okruhu troch kilometrov od nakazených chovov. V tomto krízové štáby a vláda vykazujú veľmi otáznu nadprácu.
Nielen farmári, ale aj viacerí veterinári namietajú, že preventívne hromadné zabíjanie zdravých hospodárskych zvierat je neprimerane prísne opatrenie. Tvrdia, že likvidovať by sa mali len preukázateľne nakazené chovy (ktoré šíria vírus) a ohniská.
Riešením pri takzvaných ochranných pásmach mimo ohnísk by mohli byť len sprísnené karanténne opatrenia. Teda dočasná izolácia, počas ktorej by sa overilo, či sú chovy infikované alebo čisté.
Pandemické manévre 2020 – 2022 nás naučili tri veci. Po prvé, viac škody ako vírus môžu spôsobiť hysterické a prehnané pandemické opatrenia. Po druhé, pandémie a epidémie sa dajú „vypnúť“ – a zvládnuť s pokojom a prehľadom len s najnutnejšími opatreniami (ako po februári 2022). Po tretie, rozdiel medzi dobytkom a poniektorými ľuďmi môže byť občas pomerne malý.
Držme farmárom aj zvieratám, o ktoré sa starajú, palce. Určite to zvládnu – ak ich medzičasom preventívne nezlikvidujú…
