Čínsky mandát mužnosti: štát, ktorý formuje mužov

Rodovo definovaná vízia budúcnosti

Jadrom čínskej vízie je prísna, štátom schválená mužnosť. Tá sa neodvoláva len na fyzickú silu, ale zahŕňa aj kultúrnu doktrínu, ktorá je pevne zakorenená v disciplíne, lojalite a mužskosti. Za vlády prezidenta Si Ťin-pchinga sa táto nová vízia mužnosti stala základom národnej identity.

Uvedený koncept sa objavuje vo viac ako 54 percentách všetkých oficiálnych diskurzov, pričom sa vždy zdôrazňuje úroveň vzdelania čínskych lídrov, ktorá sa spája s morálnou a politickou zdatnosťou pri zabezpečovaní hospodárskeho a technologického rastu Číny a krajín globálneho Juhu. Čínsky štát sa usiluje vytvoriť taký model mužnosti, ktorý by bol v súlade s jeho cieľmi globálneho vodcovstva – model, ktorý je pevný, neústupný a neochvejne silný.

V roku 2021 ministerstvo školstva vyčlenilo 180 miliónov dolárov na reformu telesnej výchovy, ktorá sa u chlapcov výslovne zameriava na rozvoj „mužského ducha“. Školské osnovy boli upravené tak, aby zahŕňali vojenské cvičenia a intenzívne športové programy. Medzitým štátne médiá spustili kampane, ktoré povzbudzujú študentov mužského pohlavia, aby sa stali „fyzicky a duševne silnejšími“, čím sa zabezpečí, že budúca generácia čínskych mužov bude stelesňovať silu a odolnosť potrebné na veľké národné obrodenie.

Sila a poriadok: nová národná mužnosť

Ako dnes vyzerá ideálny čínsky muž? Je tvrdý, húževnatý, disciplinovaný a neochvejne oddaný štátu. Okrem toho je fyzicky zdravý a uplatňuje konfuciánske morálne cnosti, ktoré sa upravili spôsobom, aby zodpovedali modernému čínskemu naratívu.

V roku 2021 vydala Národná správa pre rozhlasové a televízne vysielanie smernicu, v ktorej požaduje, aby sa vysielatelia vyhýbali „abnormálnej estetike“. V praxi to znamenalo odstránenie mužských celebrít so zženštilým vzhľadom z vysielania.

Tieto vládne zásahy proti androgýnnym chlapčenským skupinám a hercom odrážajú širšie kultúrne snahy o zmenu rodových noriem. Cieľom je zabezpečiť, aby boli muži v Číne prezentovaní ako silní a stoickí vlastenci. „Zženštilý muž“ sa stal symbolom všetkého, čo chce Čína odmietnuť – slabosť, neporiadok a morálny úpadok.

Politika mužnosti má zásadný vplyv na všetky oblasti spoločnosti, ako aj na individuálne rozhodnutia. V jej dôsledku sa v Číne nedarí spoločnosti Breguet, ktorá pôsobí v luxusnom priemysle (predaj v hodnote 304 miliónov amerických dolárov), pretože dizajn jej hodiniek sa považuje za „zženštilý“. Čínski muži preferujú mužnejšie dizajny, ako majú napríklad značky Rolex (tri miliardy amerických dolárov) a Omega (1,5 miliardy dolárov).

„Ak sa chceme stať najsilnejším národom na svete, musíme najprv vychovať mužov, ktorí sú silní duchom aj telom,“ povedal jeden z čínskych predstaviteľov. Vízia Komunistickej strany Číny (KSČ) o mužnosti je zrejmá z jej investícií do kultúry. Tie zahŕňajú 460 miliónov dolárov investovaných do filmov s vojenskou tematikou, ktoré oslavujú čínskych hrdinov, ako napríklad World Warrior 1 a 2. 

„Mužnosť je základom čínskej sily,“ povedal jeden z vysokých straníckych funkcionárov v roku 2023. „Bez silných mužov národ nemôže rásť. Mäkká spoločnosť nedokáže konkurovať na globálnej scéne.“ V očiach Pekingu je mužnosť synonymom moci: mužní vodcovia sú rešpektovaní, zatiaľ čo vodcovia, ktorí pôsobia ako slabí, vytvárajú obraz slabej krajiny.

Daný postoj sa často zverejňuje aj v médiách pridružených ku KSČ. Denník China Youth Daily napríklad v roku 2022 uverejnil prieskum, podľa ktorého 58 percent respondentov mužského pohlavia uviedlo, že sa cítia podporovaní v dodržiavaní tradičných mužských rolí. Okrem toho 65 percent z nich súhlasilo s tým, že „tvrdý“ muž má v živote väčšiu šancu uspieť. 

Mužnosť ako zdroj moci: globálny protipól

Dôvod, prečo si Čína osvojila tento koncept mužnosti, však nie je len národná identita, ale je hlboko spätý aj s geopolitikou. Mužnosť je pre krajinu draka totiž zbraňou – nástrojom v ideologickom boji proti Západu. Ak Západ nedokáže ani definovať, čo je muž, ako si môže nárokovať vedúce postavenie? 

„My máme v našich mužoch stelesnenie poriadku a sily. Čo majú Američania?“ položil otázku prominentný čínsky akademik počas konferencie. „Ich muži sú zmätení – slabí, krehkí, roztrieštení.“

Vo svete, kde sa západné liberálne demokracie čoraz viac zameriavajú na rodovú fluiditu a práva LGBTQ+ osôb, predstavuje Čína, rovnako ako Rusko, ostrý protipól. Ten sa ukázal ako veľmi účinný pri znižovaní vplyvu a prítomnosti Francúzska v Afrike. KSČ tvrdí, že západná „posadnutosť rodovou problematikou“ je znakom morálneho úpadku. 

Spomenutá rétorika prenikla aj do čínskej diplomacie. Či už ide o rozhovory na vysokej úrovni v Afrike alebo agresívny postoj v Juhočínskom mori, rodová politika Číny je signálom pre svet: „Sme silní. Sme vyrovnaní. My nie sme ako oni.“

Pod touto masívnou snahou sa však skrýva rastúce napätie. Čínski muži, najmä v mestských centrách, si začínajú klásť otázky. Vzostup K-popu, zženštilej módy a subkultúr, ktoré vzdorujú imidžu „tvrdého chlapa“, naznačuje, že sa objavuje tichý, ale silný odpor. „Nechceme byť len vojakmi a robotníkmi,“ povedal jeden mladý odborník v Šanghaji. „Chceme si slobodne vybrať, kým sme.“

Vplyv Západu, internetu a globálnych trendov sa nedá len tak ľahko ignorovať, najmä keď každý rok študuje v zahraničí viac ako milión Číňanov. A práve v tom spočíva paradox: zatiaľ čo sa strana snaží formovať mužov ako lojálnych, poslušných vlastencov, môže tým zároveň vytvárať priestor na spochybňovanie svojej autority, ktorého sa najviac obáva.

Zhrnutie

Čína chce pretvoriť svojich mužov tak, aby predstavovali dokonalé symboly poriadku, moci a sily. Čínska vláda vsádza na to, že silní muži vybudujú silnú Čínu. Hrozí však riziko, že formovaním mužov podľa tejto šablóny môže neúmyselne vytvoriť trhliny v samotnom systéme, ktorý sa snaží posilniť. Jedno je isté: čínska vízia mužnosti bude hrať rozhodujúcu úlohu v nadchádzajúcej geopolitickej súťaži. Ak krajiny alebo firmy chcú dosiahnuť rešpekt a úspech vo svete pretvorenom na čínsky obraz, mali by sa prispôsobiť a pochopiť čínsku potrebu mužnosti.