Ilúzia maskulinity: brokultúra ako reakcia na úpadok mužnosti
Predvádzaná mužnosť
Budí sa o šiestej ráno, ako to vyžaduje jeho disciplinovaný denný režim. Studená sprcha je neodmysliteľná. Rovnako nevyhnutné sú aj výživové doplnky: zinok, ashwagandha, tongkat ali – čokoľvek, čo sľubuje zvýšenie testosterónu. Jeho raňajky sú tak intenzívne anabolické, že by mohli samy od seba robiť mŕtve ťahy: šesť vajec, avokádo, žiadne oleje zo semien a, samozrejme, žiadny toast. Sacharidy sú predsa pre beta samcov. Cestou do posilňovne prepína medzi podcastom Rolla Tomassiho a novým videom na YouTube od Hoematha, ktoré rozoberá ženskú prirodzenosť cez optiku evolučnej biológie. Rýchly pohľad na Tinder – žiadne nové zhody. Nič neočakávané.
Napriek všetkej mužskej suverénnosti má so ženami len málo skutočných skúseností. Po niekoľkých dňoch sa jeho disciplína začne vytrácať. Objedná si pizzu, vyfajčí trávu, vynechá posilňovňu a usadí sa v rutine porna a hracej konzoly. Nasledujú výčitky svedomia. Na druhý deň ráno začína rutina odznova. Pod zdanlivou estetikou kontroly sa skrýva hlbšia úzkosť: možno mužnosť, ktorá si neustále žiada sebapotvrdzovanie, nie je až taká sebaistá.
Bez jasného smerovania a osamote
Pokiaľ sa vám zdá, že táto suverenita je kompenzačná, z údajov vyplýva, že to tak naozaj je. V minulých rokoch približne jeden zo štyroch amerických mužov vo veku 18 až 30 rokov uviedol, že od dovŕšenia 18. roku života nemal žiadnu sexuálnu aktivitu. Ide o prudký nárast oproti iba ôsmim percentám v roku 2008.
Medzi mladými ženami sa tento počet tiež zvýšil, ale oveľa menej dramaticky. Čoraz viac mladých mužov by chcelo mať intímny vzťah so ženami, ale jednoducho ich nedokážu zaujať. Mnohí z týchto mužov – v angličtine často označovaní ako incels, čo je skratka pre ľudí žijúcich v nedobrovoľnom celibáte – sa ocitli úplne mimo zoznamovacieho trhu.
Hladina testosterónu u mladých mužov takisto neustále klesá. Jeden výskum zistil počas obdobia rokov 1999 až 2016 výrazný pokles hladiny tohto hormónu u amerických mužov vo veku 15 až 39 rokov, čo naznačuje, že moderných mužov opúšťa aj biológia.
Zdá sa, že na celom Západe sa čoraz viac mladých mužov ocitá osamote zo spoločenského, ekonomického, ako aj z psychologického hľadiska. Zatiaľ čo v Spojených štátoch sa podiel mladých žien na pracovnej sile zvýšil, podiel mladých mužov, ktorí pracujú alebo si hľadajú prácu, zostáva výrazne pod úrovňou zo začiatku prvej dekády 21. storočia. Každý piaty muž žije so svojimi rodičmi, zatiaľ čo u žien je to len 12 percent.
Dôsledky presahujú rámec ekonomiky. Muži vo veku 18 až 30 rokov trávia o 22 percent viac času sami ako ženy v rovnakej vekovej kategórii a o 18 percent viac ako pred niekoľkými rokmi. Medzi americkými mužmi vo veku 25 až 34 rokov vzrástla miera samovrážd od roku 2010 o 30 percent, čo predstavuje najvýraznejší nárast zo všetkých vekových skupín mužov. Hoci sa podobné modely objavujú v celej Európe, zdá sa, že tento problém je obzvlášť akútny v Spojených štátoch.
Čierna pilulka
Vzostup internetovej brokultúry úzko súvisí s poklesom postavenia mužov v reálnom svete. Táto kultúra ponúka nový model mužnosti, ktorý sa sústreďuje na sebaoptimalizáciu, status a kontrolu. Jej ikony siahajú od drzej maskulinity Andrewa Tatea a stoických rád Jordana Petersona až po ironický odstup youtuberov, ako je Hoemath. V tomto prostredí je úspech definovaný silou, finančnou nezávislosťou a emocionálnym odstupom od žien, ktoré sú často vykresľované ako hypergamné, emocionálne nestabilné alebo povrchne zmýšľajúce.
Jedným z najdiskutovanejších rámcov v tejto komunite je takzvaná doktrína čiernej pilulky, ktorá je ústredným prvkom diskurzu incelov. Tvrdí, že zoznamovací trh sa riadi pevnou hierarchiou: atraktivita je geneticky určená, ženy sú evolučne naprogramované na vyhľadávanie mužov s najvyšším statusom a iba malá skupinka mužov je trvalo úspešná.
Pre ľudí mimo tejto elity je odkaz jasný: aj keď sebazdokonaľovanie môže pomôcť len okrajovo, nemôže prekonať biologické limity. Romantický úspech sa teda nezískava úsilím či cnosťou, ale je rozdelený podľa pevne daných vlastností ako výška, symetria či dominancia, ktoré človek väčšinou nedokáže ovplyvniť.
Potiahnite prstom, odmietnite, zopakujte
„Vydala by sa tvoja matka za tvojho otca, keby mala Tinder?“ pýta sa populárny YouTuber Hoemath. Argument je priamočiary: zoznamovacie aplikácie rozšírili ženám možnosti výberu, no zároveň sústredili ich pozornosť na úzku skupinu mužov s vysokým statusom, pričom priemerný muž zostáva relatívne neviditeľný.
Ekonomická emancipácia žien a širší kultúrny posun od tradičných rodových úloh navyše znížili finančnú aj spoločenskú motiváciu na vstup do manželstva. Keď sa ženy už nepotrebujú vydávať z dôvodu istoty, v dôsledku čoho nepociťujú tlak na znižovanie svojich štandardov, ich prirodzená hypergamia – preferencia partnerov s vyšším statusom – čelí menším obmedzeniam. Výsledkom je podľa tohto názoru neúnavná honba za Chadmi: malou skupinou dominantných žiadaných mužov na vrchole spoločenskej pyramídy.
Hoci treba tieto myšlienky doladiť, nemali by sa rovno zavrhnúť. Ich rastúca príťažlivosť odráža skutočnosť, ktorú mnohí mladí muži pociťujú, no len ťažko ju dokážu vyjadriť. Frázy ako „buď sám sebou“ znejú vo svete algoritmického odmietania prázdne.
Hoci je duševné zdravie žien tiež problémom, zdá sa, že ženy sa lepšie vyrovnávajú so širším rozpadom vzťahov, a uvádzajú, že sú šťastnejšie, keď vo vyššom veku žijú samy. Muži sú, naopak, závislí od štruktúry, cieľa a disciplíny, ktoré im poskytuje rodina. Bez nej upadajú, a to v sociálnej, psychickej aj fyzickej oblasti. Čaká ich ranná rutina – a s ňou aj potreba cítiť, že majú kontrolu aspoň nad niečím.
Zhrnutie
Keďže sa tradičné cesty k mužskej dospelosti narúšajú, čoraz viac mladých mužov pociťuje sociálnu izoláciu, ekonomickú stagnáciu a odsunutie na vedľajšiu koľaj vo vzťahoch. V reakcii na to sa objavila internetová „brokultúra“, ktorá je útočiskom aj mobilizačným heslom – ponúka víziu mužnosti zakorenenej v disciplíne, estetike a emocionálnom odstupe. V jej jadre je takzvaná „čierna pilulka“, svetonázor, ktorý považuje úspech v randení za biologicky predurčený. Hoci kritici odmietajú takéto myšlienky ako fatalistické, ich ohlas naznačuje hlbšie systémové zmeny. Pre mnohých mužov nepredstavuje studená sprcha, snaha o neustálu produktivitu a algoritmická osamelosť iba internetové mémy – sú to mechanizmy zvládania nového druhu mužskej dezorientácie.