Broloniová: ženská tvár chlapskej politiky v podaní Giorgie Meloniovej
Giorgia Meloniová, talianska premiérka od októbra 2022, si dokázala upevniť moc spôsobom, ktorý ju odlišuje od jej mužských stredopravých kolegov. Imidž rozhodnosti a strategickej disciplíny ju vzďaľuje od davového populizmu Mattea Salviniho, ale aj od zastaraného šovinizmu Silvia Berlusconiho, ktorý má aj po svojej smrti v júni 2023 symbolický vplyv na taliansku politiku.
Napriek ťažkým konkurentom si Meloniová našla svoj vlastný štýl – asertívny, pragmatický a kultúrne rezonujúci. Podarilo sa jej vyvrátiť klišé o talianskej politike ako zmesi charizmy, vášne, drámy a nestability. A to úspešne, keďže jej funkčné obdobie trvá už dvakrát dlhšie, než je priemerný čas 1,1 roka, ktorý vláda na talianskej politickej scéne prežije.
Hra na dlhú trať
V roku 2012 Meloniová spoluzaložila stranu Fratelli d‘Italia – doslova Bratia Talianska. Spočiatku sa jej výsledky pohybovali na nízkych jednociferných číslach. Meloniová však stranu premenila na silu, s ktorou sa musí počítať, čo vyvrcholilo ziskom 26 percent hlasov vo voľbách v roku 2022.
Na porovnanie môžeme uviesť nemeckú AfD, ktorá je porovnateľne mladá a vznikla v roku 2013. Aj v čase vnútropolitickej krízy, keď sa populistickým stranám darí najviac, dosiahla AfD v celoštátnych voľbách v roku 2025 pomerne slabých 20 percent.
Na rozdiel od Salviniho, ktorý svoje postoje prispôsobuje neustále sa meniacim náladám verejnosti, Meloniová si zachovala definované jadro svojej politickej značky: pragmatický konzervativizmus, obhajobu národnej identity, nesúhlas s nekontrolovanou imigráciou a odpor voči EÚ, ktorú nazvala „invazívnym byrokratickým kolosom“. Kritici tvrdia, že jej pevný postoj v týchto otázkach oslabuje pozíciu Talianska v Únii.
Možno práve táto dôslednosť jej pomohla osloviť mnohých voličov, ktorí sú unavení z nestáleho vedenia a neustále sa meniacich krehkých spojenectiev v talianskej politike. Jej vypočítavá trpezlivosť sa prejavila v tom, ako zvládala napätie s Berlusconim, ktorý sa spočiatku bránil jej vedeniu. Namiesto toho, aby sa zapojila do otvoreného boja o moc, stála pevne a odmietla ustúpiť jeho požiadavkám na kľúčové ministerské posty.
Keďže strana Bratia Talianska získala trikrát viac hlasov ako Forza Italia, dovolila si nechať hovoriť čísla samy za seba a umožniť vnútornej dynamike a slabnúcemu Berlusconiho vplyvu rozhodnúť spor v jej prospech. Táto schopnosť spojiť pevnosť s orientáciou na dlhodobé ciele je jednou z jej charakteristických politických predností.
Vytváranie politického významu
Jednou z Meloniovej charakteristických čŕt je spôsob, akým využíva kultúrne symboly, aby oslovila široké publikum. Širokú pozornosť si získal jej prejav na zhromaždení v Ríme v roku 2019, keď vyhlásila: „Som Giorgia, som žena, som matka, som Talianka, som kresťanka!“ Týmto spôsobom formovala jadro svojej politickej značky, ktorého základom sú rodinné hodnoty, národná identita a tradičný konzervativizmus.
S inštinktom pre chytľavosť formulky a potenciálnu „zapamätateľnosť“ svojej vlastnej osoby neskôr použila slogan „Io sono Giorgia“ [Ja som Giorgia, pozn. red.] ako názov svojej autobiografie.
Sama sa označuje za nadšenca fantasy a Pána prsteňov považuje za posvätný text: „Myslím, že Tolkien by mohol povedať lepšie ako my, v čo konzervatívci veria.“ Jej využívanie Tolkienových motívov, teda hrdinstva, tradície a odporu proti despotickej nadvláde, prináša širšie politické posolstvo. Ide o politický zmysel v popkultúrnom jazyku, ktorému rozumejú masy.
Využíva aj hudbu ako kultúrny znak. Na predvolebných zhromaždeniach môžete počuť piesne Rina Gaetana, talianskeho speváka zo 70. rokov minulého storočia, ktorý je známy svojimi satirickými a sociálno-kritickými textami. Gaetanov antiestablišmentový tón stavia Meloniovú do pozície obhajkyne ľudu, nie elít. Kritikou skladby od Johna Lennona Imagine, ktorú označila za symbol naivného globalizmu, sa Meloniová dištancovala od progresívnych myšlienok hlavného prúdu EÚ.
Jej schopnosť prirodzene vplietať popkultúru do politickej komunikácie odlišuje taliansku premiérku od jej kolegýň v rámci európskej pravice. Na rozdiel od Alice Weidelovej z nemeckej AfD s jej strnulým vystupovaním bez humoru alebo Marine Le Penovej z Francúzska, ktorej príťažlivosť spočíva v tradicionalistickej nostalgii, Meloniová udržiava kontakt so širšou verejnosťou. Ide o úspech, ktorý vyústil do toho, že internetová brosféra vytvorila mém o jej údajnom romániku s Elonom Muskom.
Kontrola bez konfrontácie
Giorgia Meloniová vládne bez teatrálnosti a agresívnej konfrontácie. Na druhej strane, jej štýl vedenia, hoci účinný v politickom prostredí, v ktorom dominujú muži, bol už aj kritizovaný ako prejav mužských čŕt kontroly a autority namiesto toho, aby ponúkal progresívny feministický model pre ženy v politike.
Ako prvá ženská talianska premiérka rozpútala diskusiu o rode, keď odmietla ženské označenie svojej novej funkcie. Namiesto toho si zvolila tradičné „il presidente“ [z tal. presidente del Consiglio dei Ministri – predseda Rady ministrov, pozn. red.], argumentujúc, že toto mužské označenie odráža inštitucionálnu dôstojnosť funkcie, a nie jej pohlavie.
Giorgia Meloniová vyjadruje silný postoj k tradičným hodnotám, konzervativizmu a nacionalizmu – toto všetko v kombinácii so schopnosťou prednášať vášnivé populistické prejavy, s iróniou a mémovým potenciálom (nezabudnite: ľavica nevie robiť mémy), čím ukazuje, že bro môže byť aj žena. V čase, keď sa často tvrdí, že politické postoje korelujú s pohlavím, keďže o ženách sa hovorí, že inklinujú k ľavici, zatiaľ čo pravica sa označuje za toxicky maskulínnu, môže byť talianska premiérka skutočne ženským vzorom. Ak nie pre dievčatá, tak aspoň pre pravicové političky.
Zhrnutie
Politická komunikácia Meloniovej naznačuje, že nereaguje len na každodennú politiku, ale presadzuje väčší projekt: revitalizáciu a modernizáciu konzervatívnych hodnôt na národnej úrovni, ako je rodina, identita, národná suverenita a bezpečnosť. Hoci Meloniová už dosiahla úspech na politickej scéne, ešte len sa ukáže, či sa osvedčí ako líderka štátu. Druhá polovica jej funkčného obdobia ukáže, či sa jej politika pretaví do merateľných úspechov pri riešení veľkých problémov migrácie, hospodárskej stability a nezamestnanosti – keďže už samotné dokončenie funkčného obdobia by bolo pre taliansku premiérku nezvyčajné.