Veľkou iróniou modernej Európy je, že prijala rozsiahlu kritiku svojich starých kultúrnych noriem. To sa stalo práve v čase, keď v dôsledku imigrácie zaplnili kontinent ľudia s tradičnejším spôsobom života.

Tento kontrast je najvýraznejší v diskusii o rodovej otázke. V tejto oblasti práve moslimovia symbolizujú vo verejnej predstavivosti odmietanie feministických a postmoderných pohľadov na mužnosť.

Mladému mužovi, ktorý obľubuje prísne a jednoznačné morálne hodnoty alebo túži vzbúriť sa proti kultúrnemu relativizmu, islam ponúka jasnú cestu. Kresťanské cirkvi sú zatiaľ – podobne ako mnohé západné inštitúcie – ovplyvnené progresivizmom a často im chýba táto protikultúrna príťažlivosť.

Oslava mužnosti

Andrew Tate, ktorý je v istom zmysle hlavným predstaviteľom západného prijatia islamu ako vzbury, to vyjadril pragmaticky: „Islam je posledné náboženstvo na Zemi... Boh je pre mňa silný, niečo, čoho sa treba báť, čomu sa ľudia boja posmievať. Boh má pre mňa jasné hranice. Boh pre mňa predstavuje islamskú vieru.“