Charakteristickým znakom posledných dvoch rokov bolo, že investorov aj komentátorov vždy ovládla jedna jediná téma. Predtým to boli úrokové sadzby, neskôr inflácia alebo výsledky Nvidie. Akoby trhy zabudli na všetky ostatné témy a problémy a sústredili sa iba na jedno.
Navyše tieto nosné témy miznú veľmi rýchlo. Dobrým príkladom môže byť zbrojný program Európskej únie. Ursula von der Leyenová predstavila svoj ambiciózny plán 4. marca 2025. Projekt Rearm Europe by mal mobilizovať obrovskú sumu 800 miliárd eur na vyzbrojenie Európy.
Posledné správy o tomto projekte hovoria, že bol premenovaný na Readiness 2030. Hoci Európska komisia tvrdí, že iniciatíva posilní strategickú autonómiu, rozpočtové prísľuby členských štátov zostávajú vágne a ich rozloženie na desať rokov podkopáva jej kredibilitu.
Ide o typický prístup Európy, keď si predstavitelia myslia, že sémantická zmena vytvára realitu. Za posledný mesiac teda projekt nijako zásadne nepokročil. Európske štáty si uvedomili realitu verejných financií.
Zvyšovanie rozpočtu na obranu sa tak pohybuje rádovo v desatinách percent HDP. To nie sú výdavky, ktoré by čokoľvek zmenili. Je logické, že projekt pomaly upadá do zabudnutia. Uvidíme, či sa toto zabudnutie prejaví aj v poklese akcií európskych zbrojárov.
Nevyspytateľný americký prezident
Úplne odlišný prístup pozorujeme u Donalda Trumpa. Rýchlosť, s akou presadzuje svoj program, je v západnom svete nevídaná. Nie div, že reakcie sú veľmi silné. Od jeho zvolenia prakticky neuplynie deň, aby nejaký jeho výrok alebo rozhodnutie nevyvolalo odozvu trhov. Otázne je, či je pre dlhodobého investora prístup, keď sa sleduje iba jedna téma, práve ten ideálny. Veľmi dôležité je totiž udržiavať si na trhoch periférne videnie a vnímať aj iné veci, než o čom sa práve hovorí.
Takýchto údajov je mnoho. Môže ísť napríklad o vývoj cien komodít, ako je ropa alebo meď, o dôležitý vývoj na menovom páre japonský jen a americký dolár, alebo o situáciu v Číne, ktorá je kľúčová pre celú svetovú ekonomiku. Rovnako je dôležité sledovať makroekonomické tendencie, pretože tie možno len ťažko ovplyvniť. Čísla neklamú. Kľúčový je komplexný pohľad na realitu, nie zúžené videnie.
Hlavným problémom je zavedenie ciel a celkový spôsob, akým Donald Trump postupuje. Ešte na začiatku minulého týždňa sa špekulovalo, že zavedenie ciel bude značne selektívne. Akcie polovodičového sektora vďaka tomu rástli. Následne Trump podporil túto optimistickú víziu vyhlásením, že bude veľmi priateľský k jednotlivým krajinám. Potom však prišiel s návrhom na zavedenie ciel vo výške 25 percent na automobilky.
Akcie automobiliek pod tlakom
O zámere zaviesť clá na autá vyrobené mimo USA sa vedelo dlho. Clom uniknú autá, ktoré boli zmontované v Spojených štátoch. Aktuálne jedinou veľkou automobilkou, ktorá 100 percent svojich vozidiel montuje v USA, je Tesla. Navyše sa u tejto automobilky odhaduje, že jej vozidlá sú zo 60 percent vyrobené zo súčiastok pochádzajúcich z USA. Tesla tak bude v každom prípade situácii čeliť najlepšie.
Relatívne dobrú pozíciu má aj spoločnosť Ford. Táto značka montuje priamo v USA 77 percent svojich áut, 21 percent produkcie pochádza z Mexika alebo Kanady a iba 2 percentá vozidiel sú zmontované inde.
Nasledujú automobilky Stellantis, Nissan a General Motors, ktoré produkujú viac ako polovicu áut určených na americký trh v Spojených štátoch. Najhoršie postihnutou spoločnosťou je nemecký Volkswagen, ktorý vyrába priamo v USA iba 21 percent svojich vozidiel.
Pre americký trh sa Volkswagen vo svojej produkcii spolieha hlavne na závody v Kanade a USA, kde tvorí produkcia 43 percent. Do USA dováža 36 percent vozidiel vyrobených mimo Severnej Ameriky. Trh v celej Severnej Amerike predstavuje pre nemeckú automobilku tržby v hodnote vyše 67 miliárd eur.
Neboli to však akcie Volkswagenu, ktoré na rozhodnutie Donalda Trumpa o zavedení ciel na dovezené autá do USA reagovali najhoršie. Najviac postihnuté boli akcie Porsche, ktoré zaznamenali pokles o 7,83 percenta. Tržby v USA predstavujú pre tohto výrobcu luxusných áut tretinu celkového obratu.
Nie sú to však iba clá, ktoré zneisťujú trhy, ale práve schopnosť Donalda Trumpa neustále meniť svoje rozhodnutia. Investori sa tak s veľkou obavou pozerajú na 2. apríl, keď sa máme dozvedieť o ďalšom zavedení ciel. S najväčšou pravdepodobnosťou sa až vtedy ukáže, aké clá plánuje Donald Trump zaviesť v medzinárodnom obchode s Európou. Naozaj nemožno nič predvídať. Druhého apríla tak môže depresia a strach z obchodnej vojny poslať trhy do kolien, alebo všetci budú, naopak, prekvapení, že sa clá dotknú iba sektorov, ktoré nie sú kľúčové.
Nešťastie nikdy nechodí samo
V piatok sme sa dozvedeli údaj o americkej inflácii PCE za mesiac február. Tento ukazovateľ, ktorý americký Fed intenzívne sleduje, medzimesačne vzrástol o 0,4 percenta, hoci analytici očakávali rast iba o 0,3 percenta. V medziročnom vyjadrení potom inflácia PCE, ktorá nezahŕňa ceny potravín a energií, stúpla na 2,8 percenta.
Tento výsledok jasne ukazuje, že Fed v najbližšom čase svoje sadzby pravdepodobne nezníži. Dvojpercentný inflačný cieľ sa tak vo februári opäť o niečo vzdialil. Podľa ekonóma Paula Krugmana by mohli vyššie ceny dovozu v dôsledku ciel zvýšiť infláciu, čo by Fed postavilo pred dilemu: zvyšovať sadzby a riskovať recesiu, alebo tolerovať vyššiu infláciu.
Najhoršie na tomto zistení je, že ceny začali rásť v čase, keď je zatiaľ aplikovaná len malá časť plánovaných ciel. Trumpovo odhodlanie pokračovať v úpravách ciel nedáva nádej, že by sa inflácia mohla upokojiť. Obchodníci radšej už teraz zvyšujú ceny, aby spotrebiteľov pripravili na cenový šok.
Ak k zavedeniu ciel dôjde neskôr, alebo sa odložia, lepšie pre obchodníkov, pretože ich marže porastú. Jediný, kto na túto hru doplatí najviac, je americký spotrebiteľ, ktorému kúpna sila mizne pred očami. A vzhľadom na to, že americká ekonomika je založená predovšetkým na spotrebe, predstavuje to veľké riziko spomalenia hospodárskeho rastu.
Záver: Čo nás čaká 2. apríla?
Trump nám na 2. apríla sľúbil „deň oslobodenia“. Už podľa zvoleného názvu máme očakávať niečo veľkolepé. Presnejšie povedané, nepôjde o oslobodenie pre všetkých, ale predovšetkým pre Američanov.
Trumpova ambície spočíva v „oslobodení“ Američanov od zahraničných výrobkov. Chce zaviesť recipročné clá – ak niektorá krajina uvalí clá na americké produkty, Amerika na oplátku zavedie rovnaké clá na jej tovar. Trumpovým cieľom je podporiť domácu produkciu.
Tento postoj jasne prejavil v reakcii na námietky novinárov ohľadom ciel na dovezené autá. Vyhlásil, že mu je jedno, či ceny zahraničných áut porastú, pretože Američania si kúpia americké autá.
Investorov dnes desí predovšetkým možný rozsah zavedenia ciel. Dôvodom je, že Trump vníma clá ako nástroj na vyrovnanie zahraničného obchodu. Vzhľadom na to, že USA majú s väčšinou významných ekonomík zápornú obchodnú bilanciu, hrozí, že clá z 2. apríla zasiahnu väčšinu týchto ekonomík. Investori tak 2. apríla rozhodne nebudú mať na ružiach ustlané.