Veľké zmeny v stavebníctve. Jedno konanie, ale aj posledná možnosť zlegalizovať čierne stavby

K skráteniu zdĺhavej prípravy a povoľovania stavieb približne o polovicu môže prispieť aj to, že úrady budú mať na rozhodovanie určené lehoty. To bude výzva najmä pre menšie mestá a obce vzhľadom na personálne a odborné možnosti.

Uvoľňujú sa podmienky pre drobné a jednoduché stavby, naopak, sprísňujú sa pre nepovolené, teda takzvané čierne stavby. Otázne zostáva zavádzanie týchto zmien do života. Parlament totiž schválil stavebný zákon a s ním súvisiace úpravy v mnohých iných zákonoch, čiže zberný zákon, až začiatkom februára, necelé dva mesiace pred ich účinnosťou.

Štandard v súvislosti so štartom stavebnej reformy od začiatku tohto mesiaca prináša najdôležitejšie a najzaujímavejšie zmeny, ktoré sa týkajú všetkých účastníkov stavebných procesov vrátane obyvateľov.

Jedno konanie o zámere, fikcia súhlasu

Zjednodušiť stavebné procesy umožní najmä zjednotenie doposiaľ dvojitého územného a stavebného konania do jedného konania o stavebnom zámere. To podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika usporí čas. „Zavádza sa princíp: každý subjekt sa k projektu vyjadruje len raz,“ hovorí pre Štandard.

Slovensko patrí medzi krajiny s najdlhším povoľovacím procesom v Európskej únii. „Nový stavebný zákon je zásadným krokom k tomu, aby sa tento stav zmenil,“ očakáva prezident zväzu.

Pavol Kováčik. Foto: Vladislav Varga/Štandard

Stavebné úrady, ktoré zostávajú v pôsobnosti miest a obcí ako prenesený výkon štátnej správy v tejto oblasti, budú mať určené lehoty na rozhodovanie. Ak ich nebudú dodržiavať, môžu očakávať penalizáciu.

Ak sa úrady nevyjadria k stavbám v zákonnom čase, nastúpi fikcia súhlasu, čiže ako keby súhlasili. Jej zavedenie podľa Kováčika zvýši tlak na dodržiavanie lehôt, čím sa podľa neho skráti čas na vydanie stavebných povolení. Dotknuté orgány a právnické osoby majú lehotu na zaslanie stanoviska 30, respektíve 60 dní.

Lehoty na rozhodnutie môžu byť výzvou

Únia miest Slovenska (ÚMS) priznala, že stanovený čas na rozhodnutie stavebných úradov môže byť problém. „Presné lehoty pre úrady môžu byť výzvou, ak nebudú dostatočne personálne vybavené. Prispôsobenie sa novým pravidlám bude vyžadovať čas a dôkladné preškolenie účastníkov procesu,“ potvrdzuje pre Štandard hovorkyňa uvedenej organizácie Daniela Piršelová.

Elektronizácia síce zrýchli procesy, avšak jej efektívnosť bude závisieť od pripravenosti úradov a stavebníkov. Výzvou bude podľa únie miest zabezpečiť efektívnosť a prístupnosť verejného pripomienkovania k stavbám. Aj napriek tomu, že verejnosť sa bude môcť vyjadriť v zlúčenom konaní o stavebnom zámere.

Okruh drobných stavieb je širší

Pre skrátenie konania o stavebnom zámere je z pohľadu stavebníkov najdôležitejšie, že okruh drobných stavieb, ktoré sa povoľujú v režime ohlásenia, je väčší. Povolenie tak netreba na prízemné stavby so zastavanou plochou do 50 štvorcových metrov a do výšky päť metrov, a to na vlastnom pozemku a do dvoch metrov od susedného pozemku.

Ide najmä o kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobných zvierat, sauny, ako aj úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne, stavby športových zariadení a garáže.

Do tejto skupiny drobných stavieb patria aj podzemné stavby s plochou do 25 štvorcových metrov a do hĺbky troch metrov, ako sú pivnice, žumpy, bazény či retenčné nádrže.

Ilustračná snímka. Foto: Radoslav Stoklasa/TASR

Pri ostatných drobných stavbách je ohlásenie potrebné, napríklad, ak sú na verejnom priestranstve, na pozemku stavebníka vo vzdialenosti do dvoch metrov od jeho hranice či ak ide o kultúrnu pamiatku. Ohlásenie sa vyžaduje aj pri zariadeniach využívajúcich slnečnú energiu s výkonom od 50 do 100 kilowattov.

Rozhodnutie o stavebnom zámere a ani ohlásenie netreba napríklad pri oprave fasády, oprave a výmene strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech či pri výmene odkvapových žľabov a odtokových zvodov, oprave oplotenia a výmene jeho častí, ak sa nemení jeho trasa a veľkosť.

Nepovolené stavby postavené od apríla už nemožno legalizovať

Stavebný zákon upravuje aj nepovolené, takzvané čierne stavby, zhotovené do jeho účinnosti, teda do 31. marca tohto roka. Vlastníci týchto stavieb mohli o ich dodatočné povolenie požiadať do 31. marca 2025, inak stavebný inšpektorát nariadi takéto stavby odstrániť.

Nové pravidlá už neumožňujú dodatočne legalizovať čierne stavby, ktoré budú postavené od apríla tohto roka.

Portál výstavby bude kľúčový pre modernizáciu stavebníctva

Nové stavebné pravidlá bude do života zavádzať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Ako informoval, 1. apríla sprevádzkuje Portál výstavby, ktorý sa postupne stane kľúčovým nástrojom modernizácie stavebníctva a je prvým krokom k zníženiu administratívnej záťaže a zlepšeniu komunikácie medzi všetkými účastníkmi výstavby.

„Účinnosťou nového stavebného zákona sa úloha úradu významne rozširuje. Pre ľudí, obce, mestá aj celý stavebný sektor to bude obrovská zmena nielen v pravidlách, ale aj v postupoch,“ konštatuje predseda úradu Milan Valašík. Po sérií školení, ktoré absolvovali spolu s Ministerstvom dopravy SR, pripravujú už tento týždeň vlastný webinár k funkcionalitám nového Portálu výstavby.

Milan Valašík. Foto: uupv.sk

Digitálne podávanie a správa stavebných dokumentov

Portál výstavby je súčasťou informačného systému úradu, slúži na digitálne podávanie a správu stavebných dokumentov. Zahŕňa úložisko dokumentácie, register výstavby, register stavieb a prehľad dotknutých orgánov a právnických osôb.

Na jeho vývoji mesiace pracovali odborné tímy úradu z oblasti IT a výstavby s cieľom vytvoriť užívateľsky prívetivý informačný systém pre všetky dotknuté skupiny, ktoré vstupujú do procesu výstavby. 

„Nevyhnutným predpokladom na prácu s portálom je registrácia. Prvou funkcionalitou portálu, vyplývajúcou z účinnosti zákona, je úložisko a archív projektovej dokumentácie. Ide o prvú etapu,“ približuje generálny riaditeľ sekcie IT na úrade Martin Horanský.

Portál výstavby budú ešte ďalej rozvíjať a postupne pribudnú ďalšie funkcionality.

Stavební inšpektori budú pod úradom

Od apríla pod úrad prechádzajú aj stavební inšpektori. Slovenská stavebná inšpekcia zanikne a zlúči sa s úradom. Regionálne úrady, po novom stavebné inšpektoráty, budú vykonávať štátny stavebný dozor. Stavební inšpektori budú zisťovať, či stavebník, zhotoviteľ stavby a stavbyvedúci plnia pri prácach povinnosti podľa zákona.

„Zmenou legislatívy budú stavební inšpektori vykonávať štátny stavebný dohľad pod naším úradom. Delimitovali sme stavebných inšpektorov zo Slovenskej stavebnej inšpekcie, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady podľa nového stavebného zákona,“ uviedol generálny riaditeľ sekcie štátneho stavebného dohľadu Martin Zlocha.

Zároveň po celom Slovensku hľadajú nových kolegov, ktorí budú pôsobiť v oblasti štátneho stavebného dohľadu a budú dohliadať na bezpečnosť stavieb. „Pozície obsadzujeme v každom kraji,“ dodal.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu vznikol 1. júna 2022 na základe rozhodnutia parlamentu. Od 1. januára 2023 je ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie (okrem ekologických aspektov), výstavbu a vyvlastnenie, tie prevzal z ministerstva dopravy a výstavby.

Od začiatku roka 2023 z názvu ministerstva vypadla výstavba. Zákon o územnom plánovaní nadobudol účinnosť 1. apríla 2024. Zákon o výstavbe, ktorého účinnosť bola najprv odložená o rok, do 1. apríla 2025, nový stavebný zákon ruší.