Le Penová sa najbližších päť rokov prezidentkou zrejme nestane. Odsúdili ju za eurofondy

Francúzsky súd v pondelok uznal pravicovú líderku Marine Le Penovú za vinnú zo zneužitia finančných prostriedkov Európskej únie. Ako trest sa päť rokov nesmie uchádzať o verejnú funkciu, čo zmarilo jej plány na kandidatúru na prezidenta v roku 2027, dostala aj trest odňatia slobody na štyri roky a pokutu 100-tisíc eur.

Sudkyňa Bénédicte de Perthuisová pri čítaní rozhodnutia o vine vyhlásila, že líderka francúzskej pravice a všetci obžalovaní „si zaslúžia“ okamžitý zákaz výkonu funkcie, a zatiaľ čo Le Penová počas čítania opustila súdnu sieň, sudkyňa vyslovila zákaz zastávať verejný úrad na päť rokov.

Okrem nej uznali za vinných v kauze zneužitia eurofondov v celkovej výške 2,9 miliónov eur osem europoslancov a dvanásť asistentov.

Le Penová sa podľa svojho právnika obratom odvolá, pričom trest odňatia slobody aj pokuta budú odročené do vyriešenia odvolania. Prokuratúra však požiadala o „predbežné opatrenie“ vo veci zákazu kandidatúry, čo znamená, že začne platiť okamžite.

Politička o prípadnom odvolaní hovorila už pred niekoľkými dňami, pričom existuje šanca, že verdikt by mohol byť známy verejnosti ešte pred voľbou novej hlavy štátu.

Súd jej zakázal prezidentskú kandidatúru „s okamžitou platnosťou“, teda nesmie kandidovať ani v prípade, že sa voči rozsudku odvolá. Rovnako jej udelil trest odňatia slobody – ktorý by jej však pozastavili v období od podania odvolania.

Čo znamená odsúdenie Le Penovej pre francúzsky vývoj

Prezidentské voľby sú v druhej najsilnejšej ekonomike EÚ naplánované na rok 2027, v ktorom uplynie súčasný mandát Emmanuela Macrona.

Ak sa predsedníčka najsilnejšej samostatnej parlamentnej frakcie odvolá okamžite, súd jej automaticky udelí dátum nového procesu, ktorý však pravdepodobne naplánuje na rok 2026. To by bývalej predsedníčke Národného zhromaždenia (RN) značne prekazilo plány na kandidatúru.

Súd totiž rozhodol v dobe, keď podpora nacionalistickej politiky rastie nielen vo Francúzsku. Tieto strany vzrástli po eurovoľbách i hlasovaniach do národných parlamentov – príkladom toho je aj nemecká AfD, ktorá získala druhé miesto vo voľbách do Bundestagu.

Ako sme písali už po francúzskych voľbách, RN sa stala najsilnejšou samostatnou stranou v Národnom zhromaždení (parlamente), hoci ju výsledky zobrazovali ako tretiu po ľavicovom i centristickom bloku. Ostatné zoskupenia však boli v zásade koalíciami.

V piatok tiež francúzska Ústavná rada skonštatovala, že politikov odsúdených za trestný čin môžu okamžite vylúčiť z ich funkcie. Le Penová v prieskumoch verejnej mienky pred nasledujúcimi prezidentskými voľbami vedie so ziskom 37 percent respondentov pred expremiérom Édouardom Philippom, ktorý by získal 25 percent hlasov.

Týždenník La Tribune du Dimanche, ktorý citoval výsledky prieskumu inštitútu Ifop, tiež skonštatoval, že Le Penová by sa s týmto výsledkom „pripojila k Françoisovi Mitterandovi (34 percent v roku 1988) a Nicolasovi Sarkozymu (31 percent v roku 2008) do vybraného klubu kandidátov, ktorí v prvom kole získali viac ako 30 percent hlasov“.

Reakcie na odsúdenie pozdĺž straníckych línií

Le Penovej nástupca, predseda RN Jordan Bardella, reagoval na jej odsúdenie slovami o zabití demokracie. „Dnes nebola nespravodlivo odsúdená len Marine Le Penová. Bola to francúzska demokracia, ktorú zabili,“ povedal novinárom.

Jej neter a politická protivníčka Marion Maréchalová zo strany Reconquête jej vyjadrila podporu ako spojencovi. „Marine Le Penová priviedla náš tábor na cestu k víťazstvu. To je jediná vec, za ktorú je vinná, a preto bola odsúdená. Nikto z pravice by nemal predstierať, že je s týmto rozhodnutím spokojný,“ vyhlásila.

„V tejto chvíli som viac ako kedykoľvek predtým na strane Marine Le Penovej,“ dodala europoslankyňa. Jej stranícky líder Éric Zemmour doplnil, že „nie je úlohou sudcov rozhodovať o tom, koho majú ľudia voliť“. „Bez ohľadu na naše nezhody je Marine Le Penová legitímna na to, aby sa zúčastnila na voľbách,“ vysvetlil pozíciu strany.

Bývalý líder umiernených Republikánov Éric Ciotti, ktorý po odchode zo strany založil vlastnú Úniu práv republiky (UDR), sa svojím vyjadrením tiež posunul ďalej od politického stredu.

„Demokratický osud nášho národa skonfiškovala nehorázna justičná klika. Favorizovanému kandidátovi v prezidentských voľbách bolo znemožnené kandidovať. Toto nie je jednoduchá porucha. Je to systém na uchopenie moci, ktorý systematicky odhadzuje každého kandidáta, ktorý je príliš napravo a ktorý má šancu vyhrať,“ napísal na sieti X.

Ľavicoví predstavitelia naopak odsúdenie svojej oponentky privítali, pričom zdôraznili jej predošlé vyhlásenia o „ráznosti“ súdnictva a odmietli úvahy o svojej súčinnosti s francúzskou justíciou.

„Spravodlivosť je spravodlivosť,“ uviedol národný tajomník Komunistickej strany Francúzska Fabien Roussel. „Pani Le Penová je politička, ktorá požaduje od súdnictva ráznosť! Rešpektujte teda súdny systém,“ dodal.

„Skutočnosti, ktoré boli vyhlásené za pravdivé, sú mimoriadne závažné,“ doplnila ústredná strana ľavicového bloku Nepoddajné Francúzsko (LFI).

„Pokiaľ ide o ostatné, Francúzsko nesklonené nikdy neočakávalo, že využije súdy ako spôsob, ako sa zbaviť Národného zhromaždenia. Bojujeme proti nim pri volebných urnách a v uliciach, mobilizáciou francúzskeho ľudu, ako sme to urobili počas parlamentných volieb v roku 2024,“ pripomenula krajne ľavicová strana.

Svetová pravica unisono vyjadrila podporu Le Penovej

„Je suis Marine!“ vyhlásil v reakcii na rozsudok maďarský premiér Viktor Orbán. Pripomenul tým heslo „Je suis Charlie“ používané po teroristickom útoku na redakciu satirického magazínu Charlie Hebdo z januára 2015.

„Ľudí, ktorí sa boja úsudku voličov, často upokojí rozsudok súdu,“ reagoval podpredseda talianskej vlády Matteo Salvini. „V Paríži odsúdili Marine Le Penovú a chceli by ju vylúčiť z politického života – škaredý film, ktorý vidíme hrať aj v iných krajinách, napríklad v Rumunsku,“ pripomenul vylúčenie favorita tamojších volieb Calina Georgescua z kandidatúry.

Z Rumunska reagoval aj nový favorit volieb George Simion. „Zamerať sa na svojho politického protivníka alebo ho zničiť akýmikoľvek prostriedkami je priamo z príručky totalitných režimov. To sa dnes stalo vo Francúzsku,“ napísal na X.

Líder holandskej pravicovej Strany za slobodu Geert Wilders je podľa vlastných slov „šokovaný neuveriteľne tvrdým rozsudkom“. „Podporujem ju a verím jej na sto percent a verím, že vyhrá odvolanie a stane sa prezidentkou Francúzska,“ doplnil.

Jeho flámsky spojenec Tom van Grieken zo strany Flámsky záujem vyhlásil, že „to, čo sa deje vo Francúzsku, je útok na demokraciu“. „Keď nacionalistickí politici získajú popularitu, systém hľadá iné, nedemokratické spôsoby, ako ich umlčať,“ spresnil belgický separatistický líder.

(reuters, ap, le monde, red, sab)