Dlhodobo si uvedomujem, že pokiaľ má rodina postihnuté dieťa, ostatní súrodenci vyrastajú v jeho tieni. Majú viac povinností a menej rodičovskej pozornosti. Dokumentárny film Tá druhá túto tému otvára a je to naozaj potrebné. Tvorcom sa podarilo dostať do intimity konkrétnej rodiny v malom meste.
Otec, matka a dve deti. Dospievajúca Johana a jej o sedem rokov mladšia sestra Rozárka. Kamera sleduje bežnú dennú situáciu, Johana si niečo číta, Rozárka okolo pobehuje s loptou. O chvíľu počujeme strašný rev. Rozárka je autistka a scénami zúrivosti reaguje pri najmenšom podnete, ktorý naruší jej rutinu. Takže sa vlastne nič nedeje, pretože na túto situáciu si všetci viac-menej zvykli. To však neznamená, že z nej nie sú vyčerpaní.
Chod rodiny sa podriaďuje hendikepovanému členovi, rodičia sa v starostlivosti striedajú a svoje povinnosti má i Johana. Všetci sa usilujú, aby to nejako zvládli. V tejto situácii nie sú vinníci, len obete.
Film sa sústreďuje na Johanu, ktorá je vo veku, keď sa pokúša osamostatniť od rodičov a nájsť si svoju vlastnú cestu. Skúsenosti ju od rovesníkov odlišujú. Pokúša sa zapadnúť a žiť stredoškolským životom, ale je iná. Má svoje povinnosti a dobre vie, že rodičia jej pomoc potrebujú, no túži z tejto situácie odísť. A chýba jej pozornosť.
