Medzi kľúčové osobnosti klubu patrí chorvátsky tréner Aramis Naglič, ktorý bol pri zisku dosiaľ posledného majstrovského titulu a pred touto sezónou sa do Interu vrátil.
Začína sa najdôležitejšia časť sezóny, ste spokojní s doterajším priebehom?
Odviedli sme dobrú prácu. Počítal som to a doteraz sme odohrali spolu 49 zápasov, čo je veľmi veľa. Prehrali sme jedenásť z nich, sme druhí v tabuľke, máme Slovenský pohár a sme v najlepšej štvorke v ENBL. Nechcem však hovoriť, či je to dobré alebo nie. To posúďte vy.
Keď ste v lete Inter znovu preberali, očakávali ste, že to pôjde takto?
Čakal som, že to bude náročná práca, čo sa aj potvrdilo. Vymenili sme veľmi veľa hráčov, prakticky celú zostavu. Má to objektívne príčiny: zranenia, zmeny, mladí išli do Nextgenu. Potrebovali sme dosť času na adaptovanie nových tvárí. Majerčák a Zelizňák prišli neskôr, Američania tiež prichádzajú a odchádzajú. Nie je to jednoduché, ale konečne sme sa dostali do optimálneho tréningového procesu a rytmu. V marci sme neprehrali ani jeden zápas, takže konečne je forma tímu tam, kde ju chcem mať.
Niekoľko rokov po sebe bolo pre Inter konečné prvé kolo play-off, teraz sú ambície asi vyššie...
Sú, ale hlavná otázka je, či budeme zdraví alebo nie. Posledný zápas s Komárnom nás dosť poškodil. Komárno hralo na hrane, akoby s cieľom zraniť súpera. Nerozumiem tomu. Máme teda nejaké zranenia. Musíme prežiť prvé kolo, to je dôležité. Uvidíme, v akom stave budeme, ale ja mám ambície najvyššie.
Je Komárno taký nepríjemný súper, ktorý vám nemusí úplne vyhovovať?
Určite sme kvalitnejší. Ak budeme zdraví, tak sa toho nebojím. Dúfam teda, že budeme zdravotne v poriadku, a ak to tak bude, myslím si, že prejdeme do semifinále.
Kto je pre vás najväčší konkurent v boji o titul? Víťaz základnej časti a obhajca prvenstva Levice?
Áno, určite Levice. Nepodcenil by som však ani Handlovú. Neviem, čo povedať o Nitre, pretože v závere jej to veľmi nešlo, ale teraz sa jej vráti po zranení (Michael) Fusek. Očakávam od nej, že bude oveľa serióznejším tímom ako posledných pár kôl v základnej časti. Prievidza má silnejšie domáce prostredie a s Nitrou hrá dva zápasy doma, takže tiež by sa mohla dostať do najlepšej štvorky.
Darí sa vám aj v pohári ENBL, ako hodnotíte celé to podujatie? Akú má kvalitu?
Vysokú, čo potvrdzujú aj tímy, ktoré sú tam. Bamberg, Legia Varšava, Voluntari – tí vyhrali pohár v Rumunsku. Majú špičkový rozpočet. V druhej skupine zase boli Dziki Varšava alebo Dinamo Bukurešť. To sú všetko tímy s aspoň dvakrát vyšším rozpočtom, ako má Inter. Je to dobrá skúsenosť, veľmi dobré zápasy. Sme radi, že sme vo Final Four. Uvidíme, teraz máme v semifinále azda najsilnejšieho súpera – spomenuté Voluntari. Majú šesť veľmi kvalitných zahraničných hráčov, dvoch alebo troch tamojších reprezentantov, takže to asi bude náročné, ale uvidíme. Necítime žiadny tlak.
Súťažou kráčate zatiaľ bez prehry, dosiahli ste osem víťazstiev v skupinovej časti, potom ste uspeli aj v štvrťfinále play-off. Verili ste, že to pôjde takto jednoducho?
Nie. My sme sa najprv pozerali, čo treba urobiť, aby sme sa dostali medzi najlepšiu štvoricu, a keď sme videli mená klubov, ktoré sú tam, vyzeralo to, že to bude veľmi ťažké. Musím povedať, že sme odohrali aj trochu prekvapivo celú ligu. Myslím si, že je to výborná reklama pre klub, ale aj pre slovenský basketbal. Nestáva sa to každý deň.
Finálový turnaj sa hrá u vás doma na Pasienkoch, je to výhoda?
Je. Opäť poviem, že ak budeme kompletní, ak budeme zdraví, tak máme čo ukázať a bude sa od nás aj niečo očakávať. Najdôležitejší bude zdravotný stav kádra.
Pred domácimi fanúšikmi by bolo ideálne, keby sa vám podarilo vyhrať...
No jasné. Pokračujeme v našom rytme. Myslím si, že to budú skvelé zápasy, šikovný basketbal. Tešíme sa na to.
V takejto dôležitej časti ročníka sa musíte sústrediť na dve súťaže. Aké je to, neuberá to príliš veľa síl, keď hráte toľko stretnutí?
Už som povedal, že sme doteraz odohrali 49 zápasov. Teraz sa môže stať, že za dva a pol týždňa budeme mať sedem duelov. To je veľmi veľa. Káder máme dobrý, ale nie je taký široký. Hrať ENBL počas ligového play-off je veľké riziko. No dostali sme sa tam, takže to ideme aj dokončiť.
Čiže do budúcej sezóny bude cieľom mať širší káder?
Ešte je skoro hovoriť o budúcej sezóne, ale malo by to tak byť. Keď sa hrá toľko zápasov, chceme dosahovať dobré výsledky a hrať na dve alebo tri strany, tak by sme mali mať 12 hráčov.
Vy osobne máte okrem klubových povinností aj tie na lavičke slovenskej reprezentácie, je náročné zladiť tieto dve funkcie?
Tento rok som bol doma tri dni. To svedčí o tom, aká je to práca. Okrem toho sa mysľou musíte preorientovať na reprezentáciu, potom späť na klub. Nie je to jednoduché. Mám dobrý realizačný tím – asistenta aj kondičného trénera, ktorí mi pomôžu, ale aj tak je to dosť práce.
Po poslednej reprezentačnej akcii vo februári ste hovorili, že ešte neviete, či budete pokračovať aj v národnom tíme. Už sa situácia nejako posunula?
Ešte to nie je dohodnuté. Ja chcem teraz ešte dokončiť prácu, ktorú máme, a sústredím sa na to, čo je teraz. Potom si sadneme a porozprávame sa o reprezentácii.
Chceli by ste zostať na oboch stoličkách?
Hovorím jasne, že nie. To, čo som zažil tento rok, to bol masaker. Budúci rok to bude ešte horšie. Počkáme, kým sa skončí liga, trochu sa nadýchnem, zoberiem si pár dní voľna a potom sa o tom budeme rozprávať.
