Rovnako bude zabezpečovať verejný poriadok, dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a jej riadenie, zabezpečovať kontrolu hraníc Slovenskej republiky a zaisťovať ochranu vybraných objektov. Okrem plnenia úloh Policajného zboru bude Žandársky zbor vykonávať aj činnosť Vojenskej polície.

Žandárom sa podľa návrhu zákona môže stať profesionálny vojak s vykonaným odborným školením alebo výcvikom. Žandárom môže byť aj príslušník Policajného zboru, ktorý je zároveň vojakom pohotovostných záloh, alebo občan, ktorý ukončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru a je vojakom operačných záloh.

Povinnosti žandára sú v zákone široko vymedzené, od zásahov pri ochrane života a zdravia až po prejednávanie priestupkov. Žandári budú mať rovnako široké, no vágne definované oprávnenia.

Mimoriadne dobre platená služba

Žandár môže požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie priestupku alebo trestného činu, no nie je jasné, o aké informácie a v akom rozsahu ide. Chýba podrobná úprava, ktorá by zaručila súlad s legislatívou o ochrane osobných údajov (napr. GDPR) a zamedzila zneužívaniu týchto právomocí.

Žandár môže požadovať preukaz totožnosti od osoby, zaistiť osobu vo vymedzených prípadoch, zaistiť veci a zbrane, zastavovať a prehliadať dopravné prostriedky alebo zakazovať vstup či prikazovať zotrvanie na určitom mieste. Za tieto činnosti bude žandárovi patriť príspevok vo výške 3 000 eur za každých 20 dní plnenia úloh.

Návrh zákona síce neuvádza vek potrebný na to, aby sa osoba stala žandárom, no vzhľadom na jej povinnosť byť vojakom alebo policajtom, bude musieť splniť dané kritéria pre vstup do týchto zložiek.

Žandárom teda bude osoba, ktorá bude predstavovať akýsi hybridný prvok medzi policajtom a vojakom s obmedzenými právomocami oboch povolaní.

Generálna prokuratúra poukazuje na viaceré nedostatky

Túto skutočnosť kritizovala aj Generálna prokuratúra, ktorá k návrhu zákona zaslala až 21 pripomienok, z ktorých viaceré boli zásadné. Okrem kritiky skutočnosti, že Žandársky zbor nerieši príčiny nedostatku policajných síl, Generálna prokuratúra poukazovala na nejasné ukotvenie Žandárskeho zboru, teda či ide o zložku Policajného zboru alebo Vojenskej polície. To je totiž dôležité z hľadiska ďalších právnych aspektov, ako napríklad hierarchické velenie, vyvodzovanie zodpovednosti a podobne.

Okrem toho Generálna prokuratúra poukazuje na formulácie v návrhu zákona, ktoré umožňujú žandárom ihneď vykonávať represívne zákroky bez toho, aby najprv vykonali menej invazívne opatrenia. Zásadná pripomienka sa týka aj toho, že zákon je naformulovaný spôsobom, ktorý umožňuje, aby sa žandárom stal aj cudzinec mimo štátov EÚ, čo by predstavovalo mimoriadny právny a bezpečnostný problém.

Generálna prokuratúra navyše poukazuje na skutočnosť, že Ministerstvo obrany nemá vybudovanú integráciu na informačný systém registra trestov, čo v praxi znamená problém pri preverovaní minulosti osoby hlásiacej sa do Žandárskeho zboru.

Problémy pri výkone právomocí žandárov

Ďalší problém pri tomto hybridnom povolaní, okrem nejasného postavenia samotného Žandárskeho zboru a jeho administratívy, predstavuje aj rozsah právomocí žandárov a ich vykonávanie v rôznych situáciách, v ktorých má žandár podľa navrhovaného zákona povinnosť zasahovať. Nie je totiž náhoda, že polícia a vojsko sú dve oddelené zložky bezpečnostných síl, pričom každá z nich je zameraná na inú činnosť.

Pri zaisťovaní osoby môžu vzniknúť otázky týkajúce sa súladu s ústavnými právami, najmä s právom na osobnú slobodu a zákonnosťou obmedzenia slobody v prípadoch, keď nie sú dostatočne jasne definované podmienky zaisťovania a možnosti právnej ochrany zadržaných osôb.

V prípadoch zásahu proti civilným osobám môže vzniknúť otázka, či ide o vojenskú alebo policajnú činnosť, čo môže spôsobovať zásadné právne nejasnosti a prekážky pri ďalšom postupe – napríklad vo forme zákonne zabezpečených dôkazov použiteľných v trestnom konaní.

Návrh zákona rovnako nehovorí nič o možnostiach a prístupe žandárov do systémov Policajného zboru alebo Vojenskej polície, bez ktorých by bolo nemožné objasňovať priestupky či vykonávať ďalšie povinnosti žandárov.

V návrhu zákona nie sú špecifikované mechanizmy nezávislého dohľadu nad činnosťou Žandárskeho zboru, ako napríklad kontrola zo strany verejného ochrancu práv. Neexistencia jasného dohľadu môže viesť k riziku zneužívania právomocí alebo ich nekontrolovanému výkonu.

Návrh zákona síce stanovuje, že za škodu spôsobenú žandármi zodpovedá štát, ale nešpecifikuje, akým spôsobom sa budú riešiť excesy, prekročenie právomocí alebo ich zneužitie, a to najmä s ohľadom na hybridnú povahu Žandárskeho zboru.

Verejný ochranca práv požaduje viac záruk právnej ochrany

Nedostatočne vymedzené zákonné podmienky v súvislosti so Žandárskym zborom kritizoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Ten poukazuje na nedostatočne definované podmienky pri používaní donucovacích prostriedkov zo strany Žandárskeho zboru, ako aj na chýbajúce záruky právnej ochrany dotknutých osôb.

Verejný ochranca práv zdôrazňuje, že použitie donucovacích prostriedkov musí byť vždy striktne limitované a právna úprava by mala obsahovať dostatočné garancie proti zneužitiu tohto mocenského monopolu, čo však návrh zákona neobsahuje.

Okrem vytknutých nedostatkov zo strany verejných činiteľov, ako aj nejasností okolo vágnych ustanovení navrhovaného zákona, možno poukázať aj na praktické dosahy tejto legislatívy. Žandársky zbor v skutočnosti nijako nerieši problém chýbajúcich policajtov – práve naopak, môže ho iba prehĺbiť.

Odmena 3000 eur za 20 dní služby je ohodnotenie, o ktorom radový policajt môže iba snívať. Nie je teda jasné, prečo by aktívni policajti mali zostávať na svojich oveľa slabšie platených pozíciách, v ktorých vykonávajú viac práce a pravdepodobne aj zložitejšiu policajnú činnosť.

Nie je zrejmé ani to, ako chce štát zabrániť odchodu policajtov z Policajného zboru s vidinou lepšieho zárobku v Žandárskom zbore. Logika v tejto veci jednoducho nepustí.

Uvedený návrh zákona mohol byť síce myslený a vytváraný v dobrom duchu, no rozhodne existuje veľký priestor na jeho precizovanie a prispôsobenie realite toho, prečo vlastne Policajný zbor trpí nedostatkom ľudských síl.

Vytváranie hybridných, veľkoryso platených ozbrojených zložiek bez jasných právnych mantinelov nie je odpoveďou na túto otázku.