Trump III. Ako môže republikán obísť Ústavu USA na tretej ceste do Bieleho domu

Prezident USA Donald Trump koncom marca nevylúčil snahu o kandidatúru na tretie funkčné obdobie. „Veľa ľudí chce, aby som to urobil,“ povedal v rozhovore pre televíziu NBC News, hoci dodal, že sa „sústredí na súčasné“ obdobie.

„Nežartujem,“ spresnil, čo spustilo vlnu paniky v amerických i svetových médiách. „Existujú metódy, ktorými by sa to dalo spraviť,“ povedal bez spresnenia.

Reportérka NBC sa Trumpa spýtala, či plánuje kandidovať ako „spolubežec“ aktuálneho viceprezidenta JD Vancea, na čo šéf Bieleho domu odpovedal, že „je to jedna z možností“.

Aké možnosti teda prezident má?

Od roku 1947 platí 22. dodatok Ústavy Spojených štátov, ktorý obmedzuje počet funkčných období na dve. Slovenská ústava umožňuje voľbu hlavy štátu „najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach“, tá americká však udeľuje nárok na dve obdobia za život. To znamená, že bývalí prezidenti ako George Bush či Barack Obama už by kandidovať nemohli.

Posledným prezidentom, ktorý vládol dlhšie, bol Franklin D. Roosevelt, ktorý pôsobil počas štyroch funkčných období, hoci posledné predčasne ukončila jeho smrť v roku 1945. Po Rooseveltovi nastúpil jeho viceprezident Harry Truman, ktorého postavili republikáni – ktorí práve získali Senát i Snemovňu – pred dilemu, či počet období obmedzí.

Keďže išlo o úpravu ústavného dodatku, museli ho schváliť dve tretiny zástupcov oboch komôr Kongresu USA a ratifikovať najmenej tri štvrtiny štátnych parlamentov.

Práve zmenou ústavy či jej dodatkov by Trump mohol docieliť uvoľnenie tejto hranice. Na zmenu však v súčasnosti neexistuje politická vôľa, keďže v Snemovni majú republikáni väčšinu jedného kongresmana a v Senáte 53 zástupcov zo 100.

Náhrada za Vancea?

„Nikto nemôže byť zvolený do úradu prezidenta viac ako dvakrát,“ stojí na začiatku 22. dodatku. Ten tiež spresňuje, že ak niekto pôsobil ako náhradník za iného zvoleného prezidenta viac ako dva roky, „môže byť zvolený do úradu prezidenta najviac raz“. Trumpovi podporovatelia však poukazujú na fakt, že prezidentom sa občan môže stať nielen voľbami.

Reportérka Kristen Welkerová sa v telefonáte prezidenta pýtala na možnosť, že by po prípadnom víťazstve JD Vancea vo voľbách v roku 2028 mohol byť viceprezidentom. Odvolala sa pritom na druhý článok americkej ústavy, ktorý hovorí o prípadoch smrti či rezignácie hlavy štátu.

„V prípade odvolania prezidenta, jeho smrti, rezignácie alebo neschopnosti vykonávať právomoci a povinnosti… tieto povinnosti prechádzajú na viceprezidenta,“ stanovuje prvý odsek druhého článku.

Tento prípad nastal na konci druhej svetovej vojny práve po smrti prezidenta Roosevelta. Na jeho miesto nastúpil jeho viceprezident Truman, ktorý neskôr v roku 1948 vyhral vlastné voľby a vládol až do roku 1953. Počas prvého funkčného obdobia však nemal vlastného viceprezidenta.

Spomínaný úryvok ústavy rozoznáva víťaza prezidentských volieb a jeho náhradníka, po prípadnom Trumanovom odstúpení by musel Kongres nájsť a schváliť náhradníka. Zvyčajne ide o predsedu Snemovne reprezentantov, o predsedu Senátu pro tempore či o úradníka na kabinetnej úrovni.

Americké médiá pri skladaní Trumpovho kabinetu uvádzali jednotlivé nominované pozície v rebríčku podľa nástupníctva (line of succession) – to sa vzťahuje práve na prípady opísané v ústave.

Hlavný právny argument proti Trumpovmu tretiemu obdobiu vyplýva z 12. dodatku, ktorý hovorí: „Žiadna osoba ústavne nevoliteľná za prezidenta USA nemôže byť zvolená za viceprezidenta USA.“ Analýza denníka Austin American Statesman však poukázala na to, že 22. dodatok nebráni exprezidentovi po dvoch obdobiach „vykonávať funkciu“ prezidenta.

„Dvojnásobný prezident môže jednoznačne znovu vykonávať funkciu prezidenta,“ povedal portálu PolitiFact ústavný právnik Scott E. Gant, ktorý sa tejto téme venoval od roku 1999. Ako ďalej vysvetlil, hoci 22. dodatok zakazuje dvojnásobnému prezidentovi kandidovať, nezakazuje mu „vykonávať funkciu“ prezidenta. Ak by Trump kandidoval ako Vanceov „running mate“ a Vance by odstúpil, Trump by mohol nastúpiť na svoje tretie obdobie.

Trump by sa podľa Statesmanu mohol stať aj predsedom Snemovne. Kongresmani totiž volia jedného spomedzi seba na základe tradície, nie zákona. Ak by republikán prejavil záujem o miesto – ktoré sa v origináli nazýva „hovorca“ (Speaker) –, nemusel by byť členom Kongresu.

Úrad predsedu dolnej komory je tretím v poradí nástupníctva, v prípade odstúpenia prezidenta i viceprezidenta práve on [v súčasnosti kongresman z Louisiany Mike Johnson, pozn. red.] prevezme povinnosti šéfa Bieleho domu.

To sa vzťahuje na všetky ostatné funkcie v nástupníctve – hoci treba skonštatovať, že pravdepodobnosť prevzatia prezidentských právomocí v tejto postupnosti priamoúmerne klesá.

Prekážok je viac než dosť

Pri týchto všetkých scenároch je dôležitý základný rozmer volieb: voliči. V prvom rade totiž volebný lístok Vance/Trump musí zvíťaziť. Hociktorý federálny súd tiež môže potenciálne zablokovať už len Trumpovu kandidatúru z druhého miesta.

Ak by aj tento lístok vyhral, Kongres – ktorý začiatkom januára potvrdzuje výsledky volieb – môže neuznať republikánske víťazstvo; predovšetkým vtedy, ak by medzitým väčšinu získali demokrati. Súdy na čele s najvyšším súdom by počas ktoréhokoľvek kroku vrátane inaugurácie mohli právne napadnúť republikánsky volebný lístok.

„Bez ohľadu na výklad ústavy, ktorý by mohol umožniť tretie Trumpovo funkčné obdobie, by to podľa právnikov bolo v rozpore s jasným zámerom 22. dodatku,“ píše Statesman.

„Z akéhokoľvek hľadiska bol celý zmysel dodatku poslať prezidentov domov po dvoch funkčných obdobiach a vyzerá to tak, že práve to si Kongres a štáty mysleli, že robia,“ napísal michiganský právnik Brian Kalt.

Trumpovi by tak ostala posledná, hoci protiprávna možnosť: neopustiť úrad. „Mal by v rukách Biely dom, ako aj aspoň nominálnu kontrolu nad národnými donucovacími nástrojmi, federálnymi orgánmi činnými v trestnom konaní a armádou,“ povedal profesor práva z Missouri Frank Bowman. Toto je však veľmi hypotetická možnosť.