Washington Post: Biely dom pripravuje odhad výdavkov na prevzatie Grónska

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pripravuje odhad vládnych výdavkov a investícií do Grónska pre prípad, že by sa tento najväčší ostrov na svete stal súčasťou Spojených štátov, povedali tri anonymné zdroje pre denník Washington Post.

Trump tesne po voľbách verejne vyrukoval s túžbou získať bývalú dánsku kolóniu a v súčasnosti poloautonómne územie pre USA, hoci bez toho, aby spresnil ich navrhované právne postavenie. To sa stretlo s kritikou z Kodane i od grónskych predstaviteľov, najmä v súvislosti s tým, že republikán nevylúčil nasadenie bojových prostriedkov.

Úrad Bieleho domu pre manažment a rozpočet (OMB), ktorý vedie kandidát konzervatívneho Projektu 2025 Russ Vought, podľa týchto zdrojov pracuje na výpočte finančných dôsledkov pre federálnu vládu, ktoré by spôsobilo pripojenie Grónska.

Hoci dánska premiérka Mette Frederiksenová i bývalý grónsky premiér Múte Egede reagovali slovami, že 58-tisícový ostrov „nie je na predaj“, v posledných voľbách posilnili strany, ktoré presadzujú „rapídny“ proces získania nezávislosti – predovšetkým populistická strana Naleraq (Orientačný bod).

Aj víťazní Demokraatit (Demokrati) v posledných rokoch zmenili svoju pozíciu z unionistickej na suverenistickú. A hoci Naleraq je jedinou opozičnou stranou – zvyšné štyri zložili koalíciu –, jej výsledok bol viac než prekvapivý.

Tento posun, keď sa do grónskeho parlamentu dostali na prvých troch miestach strany presadzujúce odtrhnutie od Dánska, môže znamenať skoré organizovanie referenda o nezávislosti. Na to sa podľa zdrojov WaPo spolieha aj OMB, ktorý vo svojej abstraktnej súvahe spočítal aj predpokladané príjmy do federálnej pokladnice z grónskych prírodných zdrojov.

Napriek úplatkom vo forme investovania Washingtonu do grónskej zdravotnej starostlivosti či sociálnych služieb môžu Grónčania stále odmietať pripojenie k Spojeným štátom. Je nevyhnutné brať do úvahy fakt, že im na politickej scéne ide predovšetkým o sebareprezentáciu.

Ústava USA určuje počet kongresmanov v Snemovni reprezentantov rovnicou „jeden zástupca na 30-tisíc občanov“. Obyvateľov Grónska je približne 58-tisíc, čo znamená, že im chýbajú dva tisíce ľudí na to, aby mali nárok len na dvoch kongresmanov.

To nemá s predstavou svojbytnosti a národnej samosprávy veľa spoločného, treba teda počítať s tým, že napriek všetkým americkým ponukám môžu stále odmietnuť.

„Diskutuje sa o tom, aký by bol pomer nákladov a výnosov pre USA, keby sme získali Grónsko,“ povedal jeden anonymný predstaviteľ Bieleho domu. „Koľko by nás stálo zachovanie Grónska ako územia Spojených štátov?“

Zdroj WaPo použil výraz „teritórium“, ktorým federálna vláda označovala územia, ktoré nie sú štátmi. Posledným teritóriom, ktoré sa stalo štátom, bol Havaj v roku 1951. Na druhej strane Dištrikt Kolumbia (DC), kde sídli federálne hlavné mesto, niekoľkokrát v histórii predložilo žiadosti o admisiu [prijatie štátu do únie, pozn. red.], no vždy neúspešne. Aj tento príklad by mohol Inuitov odradiť.

(sab)