Pochybenie, respektíve neprijateľný postup generálnej prokuratúry, totiž konštatoval Ústavný súd SR v prípade posudzovania ústavnosti § 363 Trestného poriadku v súvislosti so zrušením trestného stíhania ešte pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, čo zákon nepozná.

Generálny prokurátor tento postup obhajoval nepriamym odvodením si danej kompetencie od iných noriem trestného práva s odôvodnením, že zákon takýto postup výslovne nezakazuje. Ústavný súd SR však takýto výklad považuje za neprijateľný, najmä s poukázaním na ústavný princíp, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba striktne v zákonných medziach.

Advokáti nepotvrdili záujem kandidovať

Napriek tomu, ak by sa generálny prokurátor Maroš Žilinka rozhodol z akýchkoľvek dôvodov odstúpiť, má na to plné právo. V takom prípade by bolo skutočne potrebné túto funkciu obsadiť, a je teda vysoký predpoklad, že pri obnovenej väčšine vládnych poslancov by bol zvolený práve kandidát koalície.

Kandidát na generálneho prokurátora totiž musí vo voľbách získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov a následne ho musí do funkcie vymenovať prezident. Oba tieto predpoklady možno vzhľadom na momentálnu politickú situáciu považovať za viac než pravdepodobné.

Pri menách advokátov a poradcov premiéra Mareka Paru a Davida Lindtnera však kritici poukazujú na skutočnosť, že ide o trestne stíhané osoby, a teda nie sú vhodné na túto funkciu.

Pri oboch advokátoch, ktorých spomína Erik Kaliňák, však treba hneď v úvode povedať, že ani jeden z nich nepotvrdil záujem o kandidatúru na tento post. David Lindtner sa k tejto téme verejne nevyjadril a Marek Para opakovane odmietol svoju kandidatúru s tým, že táto funkcia je obsadená a nie je vhodné sa k tomu vyjadrovať, kým nedôjde k zmene tejto skutočnosti.

Výroky o možnej zmene generálneho prokurátora v kontexte vyjadrení Erika Kaliňáka poprel v diskusii aj minister obrany Robert Kaliňák s odôvodnením, že „táto téma ešte nie je na stole“, vyvrátil ich aj poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek. Ten však tieto tvrdenia poprel s tým, že podľa jeho informácií má k zmene generálneho prokurátora dôjsť, no kandidátmi nebudú Para a Lindtner.

Požiadavky na kandidáta na generálneho prokurátora

Výhrady opozície a časti verejnosti k možným kandidátom na funkciu generálneho prokurátora Paru a Lindtnera z pohľadu ich trestných stíhaní však treba posudzovať z pohľadu toho, aké kritériá na tento post stanovuje zákon.

Zákon o prokuratúre hovorí, že za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady SR, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní, je bezúhonný a posledné dva roky pred vymenovaním nevykonával zákonom vymenované funkcie.

Okrem toho musí kandidát spĺňať zákonný predpoklad, že jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať. Splnenie týchto podmienok overuje príslušný výbor Národnej rady pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.

Advokáti Para a Lindtner rozhodne spĺňajú vekovú a vzdelanostnú požiadavku, ako aj požiadavku 15-ročnej praxe v právnickom povolaní.

Obaja sú odborníci v oblasti trestného práva, pričom Marek Para je dlhoročný advokát s mnohými medializovanými prípadmi obhajoby. Verejnosti najznámejšie budú zrejme trestné stíhania Mariana Kočnera vo veciach falošných zmeniek a objednania vraždy novinára Kuciaka a jeho snúbenice.

David Lindtner pôsobil ako sudca Okresného súdu v Pezinku so zameraním na trestnoprávnu agendu a v minulosti bol menovaný do funkcie námestníka okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III, neskôr pôsobil aj ako prokurátor. V súčasnosti pôsobí ako advokát verejne známych osôb, ako sú predseda vlády Robert Fico či Daniel Bombic.

Bezúhonnosť pri trestne stíhaných advokátoch

Najväčší problém v očiach verejnosti však predstavuje požiadavka bezúhonnosti oboch advokátov, nakoľko sú obaja v súčasnosti trestne stíhaní. Advokát Para je obvinený v kauze s názvom Kaifáš, v ktorej sa mal podľa obvinenia podieľať na kriminalizácii prokurátora Vasiľa Špirka.

Špecializovaný trestný súd však odmietol obžalobu zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry na advokáta Paru z dôvodu závažných procesných chýb, akou je porušovanie práva na obhajobu. Toto rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd SR a vrátil vec do prípravného konania.

V prípade sa zmenil vyšetrovateľ aj prokurátor. Vyšetrovateľ Úradu pre boj proti korupcii (ÚBOK), ktorý nahradil Národnú kriminálnu agentúru (NAKA), po prehodnotení dôkazov navrhol zastavenie trestného stíhania Mareka Paru. Tento návrh bol predložený dozorujúcemu prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorý zatiaľ nerozhodol.

Podobne ako pri advokátovi Parovi, aj pri advokátovi Lindtnerovi bola zo strany Špecializovaného trestného súdu odmietnutá obžaloba pre zločin zasahovania do nezávislosti súdu a prečin nepriamej korupcie z dôvodu zistenia závažných procesných chýb. Prvé podanie obžaloby napadlo sudkyni Pamele Záleskej, ktorú David Lindtner namietal pre jej zaujatosť a úspešný bol na druhý pokus, keď bola Záleská z prejednania jeho trestnej veci vylúčená.

V prípade stíhaní advokátov sa objavili závažné pochybenia, pre ktoré súdy odmietli konať vo veci obžaloby. Napriek trestným stíhaniam však zákon o prokuratúre jasne definuje pojem „bezúhonná osoba“.

Za bezúhonného sa v zmysle tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.

Obaja advokáti, hoci sú v súčasnosti trestne stíhaní, neboli nikdy odsúdení. Spĺňajú tak podmienku bezúhonnosti, pričom iba v prípade právoplatného odsúdenia by bolo možné hovoriť o tom, že nespĺňajú podmienky na výkon funkcie generálneho prokurátora.

Morálne kvality advokáta neurčuje jeho klientela

Ani pri zákonnej požiadavke na morálne vlastnosti a doterajší život kandidáta nemožno v prípade oboch advokátov vychádzať z presvedčenia, že ich zastupovanie klientov s nechválne známou povesťou alebo odsúdených za závažné trestné činy ich diskvalifikuje na pozíciu šéfa prokuratúry.

Advokát má povinnosť v rámci zákonných možností hájiť každú osobu čo najlepšie, pričom obhajoba osoby neznamená súhlas so skutkom, z ktorého je táto osoba obvinená. Hlavne pri trestných advokátoch verejnosť často predpokladá, že sú rovnakými „zločincami“ ako ich klienti, no takýto záver je nesprávny a vychádza najmä zo skutkov, ktoré páchajú ich klienti.

Samotný výkon profesie advokáta a zastupovanie rôznych subjektov v rámci zákona teda nemôže predstavovať absenciu morálnych kvalít advokáta ani viesť k záveru, že vedie akýsi amorálny život. V danom prípade treba hodnotiť samostatné konanie osoby, ktoré by mohlo prekročiť isté etické hranice, ako napríklad problémy s alkoholom alebo príklon k extrémistickým prejavom a podobne.

Takéto hranice má však nastavený každý človek osobitne, a preto je práve na príslušnom výbore Národnej rady SR aby zhodnotila doterajší život kandidáta.

Pokiaľ advokáti Para a Lindtner nebudú právoplatne odsúdení, rozhodne spĺňajú zákonné podmienky na kandidatúru na post generálneho prokurátora, pričom bude následne na zvážení poslancov Národnej rady SR, koho v konečnom dôsledku do tejto funkcie zvolia.

V tomto prípade je však potrebné poukázať na skutočnosť, že obaja advokáti pôsobia ako obhajcovia v mnohých trestných kauzách, z ktorých by sa v prípade zvolenia za generálneho prokurátora a následného dozoru museli vylúčiť pre zaujatosť. Ukážkovým príkladom tejto situácie bol v minulosti Daniel Lipšič, ktorý sa stal špeciálnym prokurátorom, a musel byť následne vylúčený z mnohých konaní, v ktorých predtým pôsobil ako obhajca.

Tento krok následne otvoril v právnickej obci diskusiu o tom, či môže byť z trestných konaní vylúčená celá špeciálna prokuratúra pre zaujatosť, ak na jej čele stojí zaujatý šéf.

Hoci nikto nepotvrdil, že Maroš Žilinka ukončí svoje pôsobenie predčasne, nemožno ignorovať skutočnosť, že politici radi podobnými výrokmi, aké predniesol Erik Kaliňák, testujú názor verejnosti na daný scenár.

Ak by išlo len o jediné vyhlásenie, nebolo by potrebné mu prikladať veľkú váhu. Vyhlásenie poslanca Valáška, ako aj nedávne vyjadrenie europoslankyne Judity Laššákovej o potrebe odstúpenia Maroša Žilinku však tejto téme dodávajú nový rozmer.

Najmä v prípade europoslankyne Laššákovej je výzva na Žilinkovo odstúpenie mimoriadne chabo odôvodnená, až by si verejnosť mohla myslieť, že jej cieľom je postupné naštartovanie celého procesu výmeny generálneho prokurátora.