Tuskov legálny prevrat nanovo definuje zmenu režimu

Aj keď ulicami Varšavy nehrmia tanky, v Poľsku sa odohráva prevrat – pomalé zákerné uchopenie moci s maskou reformy. Odkedy sa stredoľavicová koalícia pod vedením Donalda Tuska ujala moci v decembri 2023, používa „militantnú demokraciu“ a „prechodnú spravodlivosť“ ako dvojité baranidlá na likvidáciu nezávislosti súdnictva, plurality médií a politickej opozície.

Varšava, podporovaná koalíciou s tesnou parlamentnou väčšinou, využíva legislatívnu obratnosť a výkonnú moc na prijímanie rozsiahlych zmien, čo vyvoláva otázky o trvanlivosti demokratických kontrol a rovnováh. Sme svedkami toho, ako sa demokracie môžu rozpadnúť v celej Európe i mimo nej. 

Vláda pod vedením konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) čelila počas ôsmich rokov vlády kritike za údajné porušovanie zásad právneho štátu. Hoci PiS občas prehliadala základné zásady zákona, Tuskova strana Občianska platforma (PO) ich výslovné znenie úplne ignoruje. Aj keď sa zdá, že Poliakov to vo všeobecnosti veľmi nezaujíma, popularita vlády utŕžila vážnu ranu.

Podpora novej poľskej vlády

Médiá, politickí oponenti a súdnictvo

Prevrat sa začal bezohľadným útokom na poľské verejnoprávne médiá, a to len niekoľko dní po 13. decembri 2023, keď Tuskova vláda nastúpila do úradu. Minister kultúry Bartłomiej Sienkiewicz nevyštuchal len starú gardu – vyhodil predsedov správnych rád poľskej verejnoprávnej televízie, rozhlasových vysielateľov a Poľskej tlačovej agentúry a na ich miesta vymenoval lojálnych ľudí. 

Nešlo o nenápadnú zmenu. Bol to frontálny útok, ktorý obišiel Národnú mediálnu radu a ignoroval rozhodnutie Ústavného súdu. Keď na ministra spravodlivosti Adama Bodnara tlačili s otázkou zákonnosti, pokrčil plecami: „Právny základ budeme hľadať neskôr.“ Toto je „militantná demokracia“ v praxi – obmedzovanie slobôd pod zámienkou ochrany demokratických hodnôt.

Tuskovi politickí protivníci sa dostali pod väčšiu kontrolu zo strany policajných zložiek. Poslanci PiS Zbigniew Ziobro, Mariusz Kamiński, Michał Wąsik a Dariusz Matecki boli zatknutí, niektorí políciou, iní poľskou Agentúrou pre vnútornú bezpečnosť. Išlo o premyslený zásah do jadra PiS, ktorý bol formulovaný ako „prechodná spravodlivosť“ – zúčtovanie za údajné protiprávne konanie počas osemročnej vlády PiS. Predstavte si Juhoafrickú republiku po skončení apartheidu, ale bez zmierenia. 

Najväčší zásah dostalo súdnictvo. Sudcovia vymenovaní po roku 2017 za vlády PiS sa stali terčom Tuskovho režimu, ktorý ich považuje za politicky neprijateľných. Vláda ignoruje rozhodnutia Ústavného súdu, popiera ich legitimitu a porušuje článok 178 poľskej ústavy, ktorý zaručuje nezávislosť súdnictva. Sejm zrušil predchádzajúce uznesenia o zložení Národnej rady súdnictva, zatiaľ čo Bodnar odvolal predsedov súdov, vrátane predsedu Odvolacieho súdu vo Varšave, pre ich politickú orientáciu.

Benátska komisia uvedené kroky označila za očividné uchopenie moci. Európska komisia, ktorá bola kedysi za vlády PiS kritická voči stavu právneho štátu v Poľsku, upustila od postupu podľa článku 7 v roku 2024, čím Tuska ešte viac posmelila.

Predseda poľského Ústavného súdu Bogdan Święczkowski obvinil Tuska z organizovania štátneho prevratu, pretože sa pokúša nezákonne zmeniť ústavný poriadok krajiny. Święczkowski podal 60-stranovú oficiálnu sťažnosť na prokuratúru. Na základe toho začal námestník generálneho prokurátora Michał Ostrowski 5. februára s vyšetrovaním.

Nový poriadok?

Poľský prípad by sme však nemali považovať za ojedinelý. V podobných ťažkostiach by sa mohli ocitnúť aj ďalšie európske demokracie. V Maďarsku by mohol Péter Magyar, vzmáhajúci sa súper Viktora Orbána, s požehnaním vládnucej triedy EÚ využiť poľskú taktiku na demontáž systému súčasného premiéra. Ak sa v roku 2026 dostane k moci, môžeme očakávať, že pod heslom „demokracie“ začne čistiť súdy a médiá. 

Podobný scenár sa môže odohrať aj v Nemecku. Mainstreamové strany, znepokojené neúnavným vzostupom AfD na východe a jej drzým ignorovaním politických noriem, môžu na potlačenie svojho údajne krajne pravicového nepriateľa čerpať z poľskej právnej príručky. CDU a SPD by sa mohli odvolávať na článok 21 nemeckého Základného zákona [ústavy, pozn. red.], ktorý zakazuje ohrozenie demokracie, aby postavili AfD mimo zákona. Maskovali by to pritom ako ušľachtilý odkaz konceptu „militantnej demokracie“ Karla Loewensteina, ktorý bol vytvorený v 30. rokoch minulého storočia s cieľom ochrániť Weimarskú republiku pred národnosocialistickým rozvratom. 

Aktuálne volebné preferencie poľských prezidentských kandidátov

Dôsledky nadchádzajúcich prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia 18. mája 2025, však presahujú hranice Varšavy. Hlasovanie, v ktorom sa stretnú Rafał Trzaskowski z Občianskej koalície, Karol Nawrocki z PiS a Sławomir Mentzen z Konfederácie, sa javí ako referendum o tomto prevrate. Pravdepodobné druhé kolo, ktoré by sa uskutočniť 1. júna, by mohlo Tuskovu víziu buď upevniť, alebo rozbiť.

Týždeň po prevzatí moci Tusk vyhlásil: „Všetko sa bude diať v súlade s právom, ako ho chápeme my.“ Ide o výraz právneho formalizmu, ktorý je taký pružný, že by mohol ospravedlniť čokoľvek. 

Hoci PiS úzko súvisí s Trumpovými ideologickými preferenciami a má implicitnú podporu jeho administratívy, je nepravdepodobné, že by Spojené štáty zasahovali do vnútropolitických konfliktov v Poľsku, pokiaľ americké strategické záujmy nebudú priamo a bezprostredne ohrozené. V posledných mesiacoch Tusk šikovne predišiel podobným obavám. Potvrdil záväzok Poľska vyčleniť päť percent HDP krajiny na výdavky na obranu, čo je záväzok zabezpečujúci trvalý súlad s prioritami NATO, ktoré sú pre Trumpa dôležité. 

Washington preto pravdepodobne zostane nezaujatým divákom vyvíjajúcej sa ústavnej krízy vo Varšave. Do júna môže Poľsko pokojne korunovať nový poriadok, ktorý bude zahalený do roztrhaného plášťa zákona.

Zhrnutie

Odkedy sa v decembri 2023 dostala k moci stredoľavá koalícia Donalda Tuska, Poľsko čelí rafinovanému prevratu, v rámci ktorého „militantná demokracia“ a „prechodná spravodlivosť“ likvidujú nezávislosť súdnictva, pluralitu médií a politickú opozíciu. Tuskovo uchopenie moci pomocou právneho formalizmu by mohlo inšpirovať ďalšie európske krajiny od Budapešti po Berlín. Prezidentské voľby v máji 2025 budú hlasovaním, ktoré tento systém buď potvrdí, alebo zničí. Ak by Tuskov kandidát Rafał Trzaskowski zvíťazil, Poľsko by legálnym prevratom upevnilo začiatok novej éry zmeny režimu.