Tieto nezmyselné pravidlá vyjadrujú bruselskú posadnutosť reguláciou všetkého a všetkých vrátane politických aktivít. Avšak nespadla z neba, prijali si ich sami politici a platia pre všetkých. Le Penová nie je vo Francúzsku prvá, kto sa s nimi dostal do sporu.

Za ten istý delikt bol súdený aj súčasný premiér Bayrou. Jeho spolustraníci odišli s trestami a sám Bayrou je zo všetkého zatiaľ vonku s tým, že sa pred súdom nepodarilo preukázať, že by o týchto praktikách ako predseda strany vedel. Nie nadarmo si za dlhé desaťročia v politike vyslúžil povesť úhora.

Mimoriadna tvrdosť rozsudku

Najviac zaráža tvrdosť rozsudku. Nielenže doba odňatia slobody prevyšuje tresty, ktoré francúzska justícia udeľuje násilníkom a nebezpečným úchylom, ale okamžitý zákaz kandidovať presahuje to, čo zákon žiada. Sudcovia k nemu pristúpili na základe výhrady verejného poriadku. Súčasne tým prezradili, o čo v skutočnosti ide.

Ak by zákaz iba hrozil, Le Penová by mohla rozbehnúť prezidentskú kampaň s tým, že po rôznych odvolaniach by definitívny rozsudok padol buď počas kampane, alebo až po nej. V prvom prípade by skutočne narušil verejný poriadok, v druhom by mohol naraziť na prezidentskú imunitu. Zachovať verejný poriadok potom znamená znemožniť Le Penovej kandidovať.

Le Penová sa pochopiteľne odvolala a parížsky mestský súd oznámil, že o odvolaní sa bude rozhodovať v lete 2026, teda niekoľko mesiacov pred začiatkom horúcej fázy prezidentskej kampane. Aké má šance, bude do poslednej chvíle vo hviezdach. Jediné, čo možno dnes s istotou povedať je to, že napriek proklamáciám o nezávislosti justície pôjde opäť o rozhodnutie politické.

Tlaky na justíciu a tlaky samotnej justície

Francúzska justícia je pod troma výraznými tlakmi: momentálnych držiteľov moci, oligarchie s presahom do hlbokého štátu a progresivistickej ideológie. Najslabší a takmer nevinný je tlak demokraticky volených držiteľov moci. Avšak prezident a minister spravodlivosti samozrejme môžu pôsobiť, ak pribrzdia či urýchlia kariéry ambicióznych sudcov a prokurátorov.

Oveľa silnejší je vplyv justičných štruktúr, ktoré trvajú, zatiaľ čo politici prichádzajú a odchádzajú. Možno sa len dohadovať, ako v tejto kauze pôsobili slobodomurárske lóže, spravodajské služby či finančné oligarchie, ktoré v týchto štruktúrach vedia všeličo zariadiť.

Najviditeľnejší je vplyv progresivistickej ideológie, ktorá sa prejavuje v promigrantských či údajne antifašistických výrokoch, obžalobách i rozsudkoch predstaviteľov francúzskej justície. Benedicte de Perthuisová, ktorá vyniesla rozsudok nad Le Penovou, považuje za svoj veľký vzor Evu Jolly, francúzsku vyšetrujúcu sudkyňu, ktorá neskôr presedlala do Európskeho parlamentu ako poslankyňa Zelených.

Pokiaľ sa sudkyňa odvolala na verejný poriadok, je teraz na druhej strane, aby ukázala, že práve jej výrok verejný poriadok ohrozuje.

Na nedeľu zvoláva Národné združenie do Paríža demonštráciu, ktorej veľkosť a priebeh mnohé ukážu. Nedá sa vylúčiť, že režimové médiá sa raz nemýlia, keď mávajú prieskumom, podľa ktorého rozsudok vadí len tridsiatim percentám Francúzov, čo zhruba zodpovedá podielu priaznivcov Le Penovej.

Ale tiež je možné, že Francúzi dospejú k záveru, že nejde len o jednu političku, ale vôbec o možnosť demokratickej voľby, o ktorú sa nechcú nechať pripraviť. Ale k tomu budú musieť siahnuť k nátlakovým prostriedkom. Tlak plných ulíc a námestí patrí k najjemnejším.