Francúzska demokracia sa vydáva na rumunskú cestu

Posledný marcový deň padol dlho očakávaný rozsudok v prípade Marine Le Penovej. Hoci Le Penová a jej priaznivci nemohli od progresivistickej justície čakať nič dobré, tvrdosť rozsudku ich napriek tomu zaskočila. Sudcovia ju odsúdili na štyri roky odňatia slobody, z toho dva nepodmienečne, formou elektronického náramku.

Skutočná podstata Le Penovej kauzy

Najtvrdšou časťou rozsudku je však okamžitý, bezodkladný zákaz kandidovať na politické funkcie v nasledujúcich piatich rokoch. Vyraďuje Le Penovú z prezidentských volieb v roku 2027, v ktorých mala reálnu šancu zvíťaziť. Francúzska oligarchia sa očividne inšpiruje Rumunskom.

Treba povedať, že na rozdiel od rumunských prezidentských kandidátov, ktorí sú vyraďovaní na základe obvinení vymyslených (ruské zasahovanie) či otvorene ideologických (nesúhlas s EÚ a NATO), obvineniu Le Penovej nechýba reálny základ. Nejde však o spreneveru, fiktívne zamestnanie či osobné obohatenie, ako naznačujú novinové titulky.

Celá kauza sa točí okolo asistentov europoslancov. Európsky parlament má prísne pravidlá určujúce, čo smie alebo nesmie robiť. Asistenti napríklad môžu byť využívaní iba na prácu súvisiacu s Európskym parlamentom. Odsúdenie Le Penovej a jej kolegov stojí na tom, že niekoľko asistentov poslancov Národného združenia nebolo platených za prácu v Bruseli, ale v Paríži či regiónoch.

Tieto nezmyselné pravidlá vyjadrujú bruselskú posadnutosť reguláciou všetkého a všetkých vrátane politických aktivít. Avšak nespadla z neba, prijali si ich sami politici a platia pre všetkých. Le Penová nie je vo Francúzsku prvá, kto sa s nimi dostal do sporu.

Za ten istý delikt bol súdený aj súčasný premiér Bayrou. Jeho spolustraníci odišli s trestami a sám Bayrou je zo všetkého zatiaľ vonku s tým, že sa pred súdom nepodarilo preukázať, že by o týchto praktikách ako predseda strany vedel. Nie nadarmo si za dlhé desaťročia v politike vyslúžil povesť úhora.

Mimoriadna tvrdosť rozsudku

Najviac zaráža tvrdosť rozsudku. Nielenže doba odňatia slobody prevyšuje tresty, ktoré francúzska justícia udeľuje násilníkom a nebezpečným úchylom, ale okamžitý zákaz kandidovať presahuje to, čo zákon žiada. Sudcovia k nemu pristúpili na základe výhrady verejného poriadku. Súčasne tým prezradili, o čo v skutočnosti ide.

Ak by zákaz iba hrozil, Le Penová by mohla rozbehnúť prezidentskú kampaň s tým, že po rôznych odvolaniach by definitívny rozsudok padol buď počas kampane, alebo až po nej. V prvom prípade by skutočne narušil verejný poriadok, v druhom by mohol naraziť na prezidentskú imunitu. Zachovať verejný poriadok potom znamená znemožniť Le Penovej kandidovať.

Le Penová sa pochopiteľne odvolala a parížsky mestský súd oznámil, že o odvolaní sa bude rozhodovať v lete 2026, teda niekoľko mesiacov pred začiatkom horúcej fázy prezidentskej kampane. Aké má šance, bude do poslednej chvíle vo hviezdach. Jediné, čo možno dnes s istotou povedať je to, že napriek proklamáciám o nezávislosti justície pôjde opäť o rozhodnutie politické.

Tlaky na justíciu a tlaky samotnej justície

Francúzska justícia je pod troma výraznými tlakmi: momentálnych držiteľov moci, oligarchie s presahom do hlbokého štátu a progresivistickej ideológie. Najslabší a takmer nevinný je tlak demokraticky volených držiteľov moci. Avšak prezident a minister spravodlivosti samozrejme môžu pôsobiť, ak pribrzdia či urýchlia kariéry ambicióznych sudcov a prokurátorov.

Oveľa silnejší je vplyv justičných štruktúr, ktoré trvajú, zatiaľ čo politici prichádzajú a odchádzajú. Možno sa len dohadovať, ako v tejto kauze pôsobili slobodomurárske lóže, spravodajské služby či finančné oligarchie, ktoré v týchto štruktúrach vedia všeličo zariadiť.

Najviditeľnejší je vplyv progresivistickej ideológie, ktorá sa prejavuje v promigrantských či údajne antifašistických výrokoch, obžalobách i rozsudkoch predstaviteľov francúzskej justície. Benedicte de Perthuisová, ktorá vyniesla rozsudok nad Le Penovou, považuje za svoj veľký vzor Evu Jolly, francúzsku vyšetrujúcu sudkyňu, ktorá neskôr presedlala do Európskeho parlamentu ako poslankyňa Zelených.

Pokiaľ sa sudkyňa odvolala na verejný poriadok, je teraz na druhej strane, aby ukázala, že práve jej výrok verejný poriadok ohrozuje.

Na nedeľu zvoláva Národné združenie do Paríža demonštráciu, ktorej veľkosť a priebeh mnohé ukážu. Nedá sa vylúčiť, že režimové médiá sa raz nemýlia, keď mávajú prieskumom, podľa ktorého rozsudok vadí len tridsiatim percentám Francúzov, čo zhruba zodpovedá podielu priaznivcov Le Penovej.

Ale tiež je možné, že Francúzi dospejú k záveru, že nejde len o jednu političku, ale vôbec o možnosť demokratickej voľby, o ktorú sa nechcú nechať pripraviť. Ale k tomu budú musieť siahnuť k nátlakovým prostriedkom. Tlak plných ulíc a námestí patrí k najjemnejším.