Ako sa najlepšie vysporiadať s umelou inteligenciou

V 18. storočí bolo tkanie látok umením. Remeselníci niť po niti ručne vytvárali zložité vzory – pomalý a náročný proces, ktorý si vyžadoval hlboké znalosti odovzdávané z generácie na generáciu.

Potom v roku 1804 všetko narušil francúzsky obchodník. Jeho vynález, tkáčsky stroj, dokázal automaticky tkať zložité vzory pomocou diernych kariet. Vplyv bol okamžitý: výroba látok bola rýchlejšia a lacnejšia a ľudia sa obávali, že tradičné tkáčske zručnosti navždy zmiznú. Ale nezmizli.

Najlepší výrobcovia látok vo Francúzsku a Taliansku sa prispôsobili. Integrovali automatizáciu tam, kde to malo zmysel, ale zachovali aj to, čo robilo ich remeslo nenahraditeľným – ľudský prístup. Tento model – technologický rozvrat a následná adaptácia – sa odohrával počas celej histórie.

Teraz stojíme na prahu ďalšej transformácie. Umelá inteligencia je najnovším z dlhého radu nástrojov na maximalizáciu efektívnosti. Sľubuje, že výskum bude okamžitý, odstráni neistotu a optimalizuje všetko od prijímania zamestnancov až po investičnú analýzu.

Výsledok? Svet optimalizovaný pre rýchlosť.

Samotná efektivita však nevytvára znalosti. Neposilňuje vhľad. A určite nevedie k múdrosti.
Často počuť argument: Umelá inteligencia urobí svet predvídateľnejším.

V 90. rokoch minulého storočia mnohí verili, že neobmedzený prístup k informáciám vytvorí inteligentnejšiu a racionálnejšiu spoločnosť. Je to tak?

Viac informácií neviedlo k lepším rozhodnutiam – len ich urýchlilo a zvýšilo ich reaktivitu. Začali sme byť zavalení údajmi, ale nie nevyhnutne múdrejší. Tento vzorec sa opakuje v celej histórii. Od vynálezu telegrafu, cez internet, superpočítače, až po umelú inteligenciu.

Ide o to, že najvýznamnejšie rozhodnutia, či už v podnikaní, umení, vodcovstve alebo v živote, nikdy neboli čisto analytické. Vždy boli zmesou logiky a intuície, údajov a ľudského vhľadu. Otázkou nie je, či nás umelá inteligencia môže urobiť efektívnejšími. Ide o to, či efektivita skutočne vedie k lepším rozhodnutiam.

Vďaka umelej inteligencii je svet vedeckejší ako kedykoľvek predtým. Dokáže vytvárať obchodné stratégie, písať presvedčivé e-maily a objavovať vzory neviditeľné pre ľudskú analýzu. Ale najdôležitejšie rozhodnutia – tie, ktoré vedú k prelomom, revolúciám a zmenám paradigiem – sú len zriedka výsledkom čistej analýzy údajov.

Ak majú všetci prístup k rovnakým poznatkom generovaným umelou inteligenciou, jediné, čo zostane vzácne, je nezávislé myslenie. Nič z toho nie je argumentom proti umelej inteligencii. Umelá inteligencia je nástroj. Mocný nástroj. Nenahrádza však intuíciu ani hlboké myslenie. Najdlhšie vydržia tie inštitúcie a myšlienky, ktoré pochopili, čoho sa majú držať, aj keď sa svet okolo nich mení. A tu sa tlačí na jazyk otázka, či máme na Slovensku takéto inštitúcie a myšlienky.