Daniel Kojnok

V 18. storočí bolo tkanie látok umením. Remeselníci niť po niti ručne vytvárali zložité vzory – pomalý a náročný proces, ktorý si vyžadoval hlboké znalosti odovzdávané z generácie na generáciu.

Potom v roku 1804 všetko narušil francúzsky obchodník. Jeho vynález, tkáčsky stroj, dokázal automaticky tkať zložité vzory pomocou diernych kariet. Vplyv bol okamžitý: výroba látok bola rýchlejšia a lacnejšia a ľudia sa obávali, že tradičné tkáčske zručnosti navždy zmiznú. Ale nezmizli.

Najlepší výrobcovia látok vo Francúzsku a Taliansku sa prispôsobili. Integrovali automatizáciu tam, kde to malo zmysel, ale zachovali aj to, čo robilo ich remeslo nenahraditeľným – ľudský prístup. Tento model – technologický rozvrat a následná adaptácia – sa odohrával počas celej histórie.

Teraz stojíme na prahu ďalšej transformácie. Umelá inteligencia je najnovším z dlhého radu nástrojov na maximalizáciu efektívnosti. Sľubuje, že výskum bude okamžitý, odstráni neistotu a optimalizuje všetko od prijímania zamestnancov až po investičnú analýzu.