Dňa 17. decembra 2010 sa mladý pouličný predavač Muhammad Búazízí, obeť policajnej šikany a konfiškácie svojho tovaru, podpálil pred obecným úradom. 

Tento akt zúfalstva vyvolal v celej krajine rozsiahle protesty, ktorých katalyzátorom bol všeobecný hnev voči bezohľadnej korupcii úradov. Búazízího tragický príbeh odštartoval za hranicami Tuniska to, čo sa neskôr začalo nazývať arabská jar. 

Tuniský úspech

V knihe The Arab Uprisings (Arabské povstania) historik James L. Gelvin tvrdí, že Tunisko vytvorilo „vzor“ úspešnej zmeny prostredníctvom angažovanej občianskej spoločnosti v kombinácii s armádou, ktorá sa zámerne držala mimo bojov. To umožnilo rokovania o reformách a postupný prechod k demokracii. V januári 2014 prijala krajina novú ústavu a v decembri toho istého roka sa konali voľby.

George Lawson zdôrazňuje, že tuniská arabská jar mala podobu vyjednanej revolúcie. Nezostala na úrovni antagonistickej konfrontácie medzi štátom a občianskou spoločnosťou.