Trumpove najnovšie kroky potvrdzujú radikálnu zmenu trendu, ktorú naznačovali prvé lastovičky (clá na mexický a kanadský tovar) už krátko po inaugurácii. Od druhej svetovej vojny sa, naopak, dlhé desaťročia naprieč svetom rušili bariéry, ktoré bránili rozvoju voľného obchodu. Stačí sa pozrieť na priemernú úroveň ciel za posledných 70 rokov.
To už v Amerike neplatí a je veľká pravdepodobnosť, že Európa a veľká časť sveta budú Trumpov príklad nasledovať. A dôvod?
Find more statistics at
Statista
Clá podľa Donalda Trumpa
Hoci sa ekonómovia jasne stavajú proti politikám, ktoré obmedzujú voľný obchod, Trump v nich pre Spojené štáty vidí benefity.
Sleduje najmä dva ciele. Tým prvým je zvýšiť tok peňazí do amerického rozpočtu, ktorý je posledné roky hlboko v záporných číslach.
Druhým je udržať výrobné kapacity strategických odvetví v Spojených štátoch (a prípadne prilákať nové firmy či podnietiť expanziu tých existujúcich). A to nielen z akéhosi bezpečnostného hľadiska, ale aj v rámci podpory zamestnanosti „modrých golierov“, ktorí tvoria veľkú časť jeho voličov.
USA sa podľa Trumpa „50 rokov nechávajú ošklbávať“ tým, že sa „starajú o iné štáty po celom svete“. A to podľa jeho naratívu aj vlastnými spojencami, ktorí vďaka tomu, že môžu zadarmo ponúkať svoj tovar v zámorí, vytláčajú výrobky tamojších firiem. A tie potom zvažujú odchod do zahraničia, kde je lacnejšia práca a kapitál, a spôsobujú v USA rast nezamestnanosti.
„Budeme schopní urobiť Ameriku opäť veľkou, väčšou, než kedy bola. [...] Mohli by sme byť naozaj veľmi bohatí. Mohli by sme byť oveľa bohatší ako ktorákoľvek iná krajina,“ deklaroval v stredu prezident.
V tomto smere mu možno dať za pravdu. Clá podľa analýzy ING môžu pre hospodárstvo USA priniesť z dlhodobého hľadiska isté pozitíva.
Tamojšia ekonomika je najväčšia na svete (druhá najväčšia z pohľadu parity kúpnej sily) a čo sa týka prírodných zdrojov, v podstate sebestačná. A Trump sa tie, ktoré vníma ako nedostatkové, snaží získať netradičnými cestami (kúpa Grónska, zmluva o nerastoch s Ukrajinou).
Logika Trumpa je taká, že obchodná vojna by prehĺbila rozdiely medzi Štátmi a zvyškom sveta. Američania by sa časom mohli mať vďaka nej výrazne lepšie než ostatní a zostať na výslní. No základné pravidlá ekonómie hovoria jasnou rečou – nebudú sa mať tak dobre ako bez akýchkoľvek ciel.
Tamojších obyvateľov čaká bolestivé prechodné obdobie, ktoré sa bude vyznačovať najmä rastom cien. ING odhaduje, že každému Američanovi to za rok odčerpá z vreciek o 1 300 eur viac.
Clá totiž budú na jednej strane znamenať drahší zahraničný tovar, no zároveň znížia konkurenčný tlak na samotných amerických výrobcov, ktorí budú môcť navýšiť ceny a svoje zisky, zatiaľ čo nebudú motivovaní inovovať. A tým americkým firmám, ktoré síce majú v USA továrne, no zo zahraničia dovážajú materiál či medziprodukty, výrazne stúpnu náklady.
To všetko sa odzrkadlí najmä na vrecku spotrebiteľa, ktorému klesne kúpna sila, čo sa zväčša spája s poklesom spotreby (a ochladením ekonomiky). A je tu tiež otázka toho, čo spraví zvyšok sveta. Odvetné clá síce nie sú dobrým riešením, no v praxi veľmi častým.
Čo všetko Trumpovi prekáža. Obyčajná DPH?
Pozornejší čitateľ si mohol všimnúť, že tabuľky, ktoré Trump v stredu predstavil, obsahovali divoko vysoké čísla o clách, ktoré sú vraj uvalené tretími krajinami na americký tovar. Pri Európskej únii svietilo číslo 39 percent.
Keď sa však pozrieme na údaje o priemerných clách, ktorými Brusel zaťažuje tovar z Ameriky, ocitneme sa na čísle 14,7 percenta pri poľnohospodárskych produktoch a pri ostatných výrobkoch na méte 4,5 percenta. Ak pridáme k sadzbám váhu podľa toho, aká je hodnota tovarov, ktorých sa týkajú, skončíme pri ešte nižších číslach.
Dôvod tohto diametrálneho rozporu je ten, že Trump vníma bariéry obchodu extrémne široko. Kritizuje napríklad daň z digitálnych služieb či obyčajnú DPH, ktorú Spojené štáty nemajú. V minulosti sa vyjadril, že jeho kabinet pri výpočte ciel zohľadní aj daň z pridanej hodnoty, ktorú v Európskej únii (a vo veľkej časti sveta) platia všetky firmy, aj tie americké.
„Len Amerika by mala mať právo zdaňovať americké firmy,“ píše sa na oficiálnych stránkach Bieleho domu.
Čo má v pláne Brusel. A čo by mal mať
Už v priebehu niekoľkých hodín po tom, čo Trump oznámil najnovšie plány, sa začali zbiehať reakcie štátnikov z celého sveta. Niektorí aktéri ako Británia sa rozhodli sadnúť si na ruky a úder od Spojených štátov so zaťatými zubami stráviť.
To však nie je prípad Bruselu. Ten chce s Trumpom rokovať ako s obchodníkom. To samo osebe vôbec neobsahuje negatívnu konotáciu.
Silné karty drží v rukách slovenský eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič. Práve on by mal viesť ďalšie rokovania s americkou administratívou. Tie sa uskutočnili už dvakrát, pričom na oboch sa svojich partnerov pokúšal presvedčiť o tom, že clá treba skôr navzájom znižovať.
Práve po tomto riešení volajú aj hlasy odbornej verejnosti.
Problém spočíva v tom, že ak sa zástupcom Únie nepodarí dosiahnuť akceptovateľnú dohodu, plánujú oplácať úder rovnakou kartou.
„Počas toho, ako prispôsobujeme našu odpoveď, poskytneme dostatočný čas na rozhovory. Ak sa nám nepodarí dosiahnuť férovú dohodu, nebudeme sa nečinne prizerať,“ vysvetlil Šefčovič pozíciu exekutívy EÚ voči Trumpovým clám.
Treba dodať len to, že hoci budú Úniu americké clá bolieť (trpieť budú hlavne exportéri), recipročné kroky nie sú optimálnym riešením. Nevytrestajú iba USA, ale aj európskych spotrebiteľov. Presne tak, ako Trumpove clá zasiahnu tých amerických. A v nejednotnej Európe, ktorá zápasí s množstvom ďalších problémov, môžu byť následky ešte horšie.
Z pohľadu ekonómie je riešenie jasné. Brusel by mal opakovať krok Londýna. A aj keď sa mu s americkým prezidentom nepodarí dohodnúť, upustiť od myšlienky oplácať zauchá, na ktoré sa Trump hotuje odpovedať už teraz.
