Sektárstvo médií naberá čoraz nebezpečnejšie podoby

Spôsob, akým hlavné médiá manipulujú svojich konzumentov, má už tradičný rámec, nijako sa nelíšiaci od toho, ako postupujú dezinfoweby: každú politickú tému svojim čitateľom treba predstaviť apokalyptickým spôsobom. Ak napríklad vo voľbách vyhrá Fico, Slovensko čaká budúcnosť mimo Západu. Ak v prezidentských voľbách Pellegrini porazí Korčoka, staneme sa ruskou guberniou a budeme žiť v nevoľníctve. Ak vo vojne na Ukrajine vyhrá Rusko, slobodný Západ skončí a z Európy sa stane Mordor.

Tieto apokalyptické kampane sa začali už počas pandémie a kŕmili sa nimi rôzne dezinformačné „medicínske“ naratívy, napríklad dnes už preukázateľne pavedecká rozprávka o tom, ako sa vďaka očkovaniu nešíri nákaza a kto sa nezaočkuje, ohrozuje druhých. Keď sa neočkujú všetci, nastane poplach.  

Predstavte si, v akom psychickom rozpoložení musia žiť ľudia, ktorí všetkým týmto nezmyslom uverili – a dnes tak po víťazstve Fica, Pellegriniho či blížiacej sa porážke Ukrajiny po rokoch logicky už dnes žijú ovládnutí Mordorom.

To je ich vnútorný mentálny svet. Musí byť bezpochyby veľmi temný.  

Keď sa dezinformačné a konšpiračné naratívy stanú hybnou silou hlavných médií

Rôzne pochabé dezinformačné a konšpiračné naratívy sa stali hybnou silou hlavných médií posledných rokov. Ich cieľom je zmanipulovať čo najviac čitateľov pre svoje videnie sveta a presvedčiť ich, že v tomto nebezpečnom svete treba správne bojovať, pretože ak sa nevzoprieme Sauronovi, slobodné národy padnú.

Ako sa proti nemu dá bojovať, keď Slovensko nemôže bojovať priamo na bojisku a ani v domácich voľbách nedokážeme poraziť údajnú nedemokratickú väčšinu, ktorá si dovoľuje v slobodných voľbách voliť inak ako my, ktorí sme správne podľahli hystérii o konci sveta?

Napríklad takto: musíte mať predplatené tie správne noviny a každý deň si v nich prečítať, nad kým sa dnes treba pohoršovať a koho treba tento týždeň nenávidieť za jeho údajný útok na demokraciu. Treba sa tiež pravidelne zúčastňovať na protivládnych pochodoch proti „únosu Slovenska na Východ“, ktorý síce nikdy nehrozil, ale správne zmanipulovaná duša rada príde signalizovať svoju morálnu nadradenosť.

Vtedy budete bojovať za lepší svet.  

Ak niekto naše manipulatívne spôsoby systematicky odhaľuje a pomenúva ako prehnané či rizikové, založíme si weby na boj proti konšpiráciám a tam vytvoríme čierne zoznamy nebezpečných „konšpiračných webov“. Nad slovami dezinformácia a konšpirácia sa následne správne zmanipulovaná duša zhrozí.

Nebude podstatné, či je náš naratív týmito nepriateľskými médiami odhalený. Väčšina členov tejto sekty ani len netuší, čo o hlavných tézach „tých správnych médií“ hovorí druhá strana. Druhú stranu neslobodno vôbec vypočuť, treba len poznať, že ak niekto hovorí o dôležitých témach súčasnosti inak ako my, treba ho pomenovať ako nebezpečného dezoláta a nenávidieť ako ohrozenie demokracie.

Aj to je príznak sekty: ak jej prepadnete, duchovní vodcovia vám zakážu kriticky a rozumovo prehodnocovať dogmy, ktorými vás kŕmia.

Každého, kto by vás chcel nabudiť, aby ste nad mediálnymi naratívmi najprv popremýšľali kritickým rozumom (napríklad preto, aby ste si overili, či vôbec dávajú hlavu a pätu), a nie ich len bezmyšlienkovito prijali, označia za dezinfoweb. A keďže je na čiernom zozname nepriateľov spoločnosti, musíte sa pred ním prežehnať bez toho, aby ste si jeho tvrdenia prečítali. To urobia za vás iní.

Psychedélia, ktorá po tomto stave nastane, je už len prirodzeným dôsledkom a poslednou fázou na ceste stať sa obeťou sekty.

A presne takto dnes vyzerá hlavný prúd mediálneho sveta.

Denník N sa dlhodobo hrdí tým, že jeho čitatelia sú psychicky zdeptaní z „vývoja súčasnej politickej situácie“, mnohí majú depresie a ich doposiaľ spokojný život je dnes plný skľúčenosti.

Liberálne médiá dnes tento stav cielene vyvolávajú štýlom svojej tvorby a pokrývania udalostí, ktoré majú často ďaleko od neutrálnej reflexie. Naopak, sú plné hysterických pokrikov a výziev na boj proti koncu sveta. 

Poviete si, že vyvolať psychickú úzkosť v zdravom človeku sa nedá, pokiaľ sa v ňom nenachádza nezávisle od vás. Za normálnych okolností to platí. Lenže existujú patologické prostredia, ktoré to dokážu a dokonca to používajú ako hlavný nástroj získavania svojich obetí. Napríklad oné sekty. A práve práca médií vykazuje mnohé príznaky jej činnosti: časté dezinformovanie o udalostiach, následné preháňanie a vyvolanie hystérie z blížiacej sa apokalypsy.

Odstránenie všetkých, ktorí by na dogmatické nezmysly ich dogmatiky upozorňovali, pričom svoju obeť presvedčia, aby sa stala bojovníkom za dobrú vec. A to nejde inak ako nenávistnou vášňou a z nej plynúcej psychickej depresie. 

Maximálne preháňanie pri šírení popletených naratívov (zmena našej geopolitickej orientácie, Rusko dobyje Európu, Smer z nás urobí guberniu, Orbán chce zaútočiť na južné Slovensko, Trump odovzdal Európu do rúk Ruska...) sa posilní následným vyvolaním hystérie a hrozby konca sveta.

Skupina sa zároveň naďalej navzájom ubezpečuje, že dobrý človek voči tomuto nesmie zostať ľahostajný, a preto musí zápasiť vášnivo. Používajú sa frázy, ktoré sú za iných okolností pravdivé, no dnes sú neadekvátne: „Aby sa zlo presadilo, stačí, ak dobrí ľudia proti nemu nebojujú,“ znie z médií, ktoré majú v dnešnej dobe nie mediálnu, ale prevýchovnú úlohu.

Skrátka, ak nemáte zo súčasnej politickej situácie depresie, nie ste dobrý človek, ktorý správne rozumie veciam okolo seba. Ak nemáte depresiu z Fica, Trumpa či Orbána, znamená to, že vám chýbajú základné charakterové črty dobrého človeka.

Ste pod tlakom. Ste predsa súčasťou stáda a máte vedieť, čo sa patrí. Deklaráciou o vlastných depresiách skupina signalizuje svoju morálnu prevahu nad tými zlými ľuďmi okolo, ktorí tým „správnym“ naratívom neveria a ktorých existencia vraj svet ohrozuje.    

Pestovanie fanatizmu

Symbolickou patológiou tohto stavu bola reakcia psychológov, ktorých Denník N oslovil ráno po prezidentských voľbách, v ktorých prehral Korčok. Táto psychedelická rubrika mala údajne pomôcť ľuďom, ktorí mali z výsledku volieb úzkosti. Hoci jedno zo základných pravidiel profesionálnej terapie hovorí, že terapeut by nemal trpieť podobnými chorobami ako jeho pacient, starostlivo vybratí psychológovia však zjavne disponovali podobnou diagnózou.

Jedna mediálna psychologička v prvej vete uviedla, že ľuďom trpiacim depresiou z volieb úplne rozumie, pretože patrí medzi nich. Ďalší v noci po zverejnení prvých výsledkov volieb objal psíka a manželku a šiel si ľahnúť dúfajúc, že keď sa ráno zobudí, všetko sa ukáže ako zlý sen. Ďalší mal šťastie v nešťastí, keďže ako profesionál mal doma k dispozícii lieky, ktoré sú pre bežných depresívnych smrteľníkov len na predpis.   

Ak ste súčasťou tejto sekty, je veľmi ľahké presvedčiť sám seba, že ste vlastne psychiatrický pacient. Očakáva sa to od vás. A vaše noviny to vo vás budú aktívne pestovať a následne sa tým chváliť. Svoju obeť potom ľahko presvedčia, aby bojoval proti zlu, napríklad odoberaním Denníka N (viaceré marketingové kampane tohto média sú priamo orientované bojom proti zlu, ktoré nás ide prevalcovať).

Kedysi sme sa smiali z bizarných príbehov o starých dámach, ktoré mali doma na oltáriku okrem Panny Márie aj fotografiu Vladimíra Mečiara. Dnes je tento čudný fenomén späť. Netýka sa však starých ľudí. Týka sa mladých ľudí. Len s dvoma rozdielmi. Namiesto Mečiara majú na oltáriku Čaputovú či Korčoka, kedysi Kisku. A chýba tam aj tá prirodzená korekcia, Panna Mária.

Aspoň deti by z tohto fanatizmu mali zostať vyňaté

Lenže sekta vie zájsť ešte ďalej. Azda neexistuje väčší dôkaz, že ide o sektársky fanatizmus ako stav, v ktorom sa do tohto sveta zaťahujú deti. Vidíme to napríklad na protestoch na námestiach, kde si mladí rodičia so sebou vodia aj školopovinný dorast alebo dokonca niektorí účastníci sú v škôlkarskom veku.

Nie je prekvapením, že sa tento psychotizmus mladých rodičov presúva aj na ich deti. Do psychedelickej poradne Denníka N (zdá sa, že od volieb ide o obzvlášť obľúbenú rubriku) najnovšie napísala mama 13-ročného chlapca, ktorý sa začal zaujímať o politiku a má z nej depresie. Mama sa priamo „pochválila“, že sa s ním v poslednom období rozprávala o rozhodnutiach Donalda Trumpa a svojho syna rovno infikovala dezinformačným naratívom presadzovaným v jej obľúbených médiách. O tom, ako americký prezident destabilizuje medzinárodnú politiku a ako sa to dotýka aj Slovenska.

Ona s ním neviedla kritický rozhovor o politike Trumpovej vlády, o tom, čo v skutočnosti urobil a aký to mohlo mať cieľ. Ona len automaticky prevzala konšpiračný naratív o Trumpovi rozbíjajúcom medzinárodný poriadok, napriek tomu, že dané okolnosti takýto jednoznačný záver v tejto chvíli rozhodne neumožňujú (apokalyptické hoaxy o Trumpovi dlhodobo šíri prostredie, ktoré sa jeho zvolením cíti byť ohrozené, to však neznamená, že sme ním ohrození aj my ostatní). 

Následne uviedla aj praktický dosah jej manipulácie. Syn začal zle spávať, uprostred noci sa budí a nevie ďalej spať, hoci musí ísť ráno do školy. Na vyučovaní je nevyspatý, raz dokonca nad lavicou aj zaspal.  

Vystrašená matka, médiami zjavne dobre vyškolená v tom, ako signalizovať morálnu prevahu nad nebezpečnými hlúpymi ľuďmi okolo, teda najprv infikovala svojho syna svojou poruchou a následne sa zdesila jej dôsledkov. Denník N a jeho poradňu expertov-psychológov preto požiadala, aby jej pomohol.

Samozrejme, matka hneď aj uviedla, že porucha jej syna súvisí s politickou situáciou (akoby tisíce iných dôvodov na depresie u mladých ľudí ani nemohli existovať). Politika trápi matku a trápi aj jej syna. Napriek tomu ho nechce „izolovať od správ, lebo k tým sa predsa dostane aj v škole alebo na internete“.

To je síce pravda. Ale možnosť, že psychicky deptajúca nálož aktívne pestovaná v súkromnom živote jeho rodiny tiež môže mať svoj vplyv, nevzala do úvahy. Sama predsa uviedla, že problémy sa začali potom, ako sa s ním začala rozprávať o Trumpovi. Aj s patričným vysvetlením, že ide o stelesnené zlo, ktoré zostúpilo na planétu Zem.

Pomoc psychologičky pri identifikácii diagnózy teda nebola potrebná, matka diagnostikovala sama a odborníčku postavila do situácie, keď už mohla vychádzať len z vopred definovanej diagnózy. Expertka sa ani len nezamyslela nad tým, že by mohla byť nesprávna a dotyčné dieťa možno naozaj potrebuje pomoc ohľadom iného problému.    

Lenže čo ak by sa problémy tohto dieťaťa netýkali politiky a Trumpa? Prípad by nespĺňal kritériá danej psychorubriky, ktorá má v skutočnosti politický cieľ: presvedčiť svet, že ľudia ako Trump ohrozujú svet podstatne vážnejšie, ako sa na prvý pohľad zdá. Zlo svojimi pazúrmi siaha až na dno ľudskej duše.

Zjavne správne zorientovaná psychologička dala matke hneď za pravdu vetami, že „to, čo sa v poslednom čase deje vo svete a na Slovensku, oberá veru o spánok mnohých ľudí. Aj dospelí majú obavy až úzkosti z politicko-spoločenskej situácie. Pre deti to môže byť ešte zaťažujúcejšie, pretože im môžu chýbať mechanizmy zvládania, nadhľad a širšie súvislosti“.

Samozrejme, matke dala za pravdu, že riešením nie je „odrezať“ syna od správ. „Skôr si myslím, že pôjde o to, aby ste sa so synom porozprávali a spolu hľadali riešenia.“ Skrátka, ďalej sa so synom spokojne presviedčajte o hoaxoch – ktoré sa už o pár dní ukážu byť mylné –, vyvolajte si depresiu a potom z toho spoločne hľadajte východisko.

Psychologička sa ani len nepokúsila hľadať skutočnú príčinu jeho ťažkého stavu. Keď bojujete so svetovým zlom, všetko je predsa také jasné. Expertov už netreba. A deti sme zatiahli presne tam, kde sme ich chceli mať.

Aj to je príznak sekty.