„Dôvodom môže byť viacero faktorov – zmena záujmov, väčší dôraz na akademické výsledky, vývoj telesného sebavedomia počas puberty či vplyv sociálnych médií, ktoré často presadzujú iné hodnoty než aktívny životný štýl,“ vysvetlila Kaščáková.
Privítala by, aby hodnotenie žiakov v telesnej výchove nebolo založené len na pevných tabuľkách a limitoch.
„Každé dieťa má predsa iné predispozície a individuálny pohybový potenciál. Telesná výchova by sa mala zameriavať na postupný rozvoj fyzických schopností a budovanie pozitívneho vzťahu k pohybu, namiesto striktného porovnávania s univerzálnymi normami,“ zdôraznila riaditeľka.
Za väčší prínos považuje zavedenie modernejších foriem telesnej výchovy. Motivovať žiakov k pohybu by tak mohli skupinové cvičenia, joga či interaktívne športové hry.
„Dôležité je, aby si deti mohli vyskúšať rôzne aktivity a našli si tie, ktoré ich najviac bavia. Takto si môžu vytvoriť pozitívny vzťah k pohybu a pokračovať v ňom aj mimo školy či už v športových kluboch, krúžkoch alebo ho mať ako súčasť zdravého životného štýlu,“ doplnila Kaščáková.
Olympionici začínajú v školských telocvičniach
Františka Nemcová, športová odborníčka zo Športovej akrobacie na Slovensku pre Štandard potvrdila, že najčastejším problémom detí je kondícia, ktorá v súčasnosti už nezodpovedá ani vekovým štandardom.
„Stretávame sa so zlým držaním tela, čo ovplyvňuje kvalitu života dieťaťa. Najčastejšie sú to ploché nohy a krivá chrbtica, no ani svalstvo nemajú deti dostatočne vyvinuté,” ozrejmila Nemcová.
Prekážku vidí aj v tom, že okrem nedostatočného financovania mládežníckeho športu je problémom tiež zlyhávanie školského systému, keď je telesná výchova dlhodobo podceňovaná, rovnako ako práca športových odborníkov.
[link url =https://standard.sk/877626/stredna-sportova-skola-v-trencine-prehrava-sudne-spory-riaditelka-vsak-ma-podporu-zupy]
Nemcová by sa v prvom rade zamerala na zlepšenie telocviku na školách. „Tu sa rodia olympionici, ktorých by sme radi mali vo väčšom počte. Školáci však na telesnej výchove buď sedia na lavičke s ospravedlnenkou od rodiča alebo nemajú záujem. Telocvik je pritom študijný predmet ako každý iný,” doplnila odborníčka.
Citlivo pritom vníma aj rozdiel medzi deťmi, ktoré sa pravidelne venujú športu, a tými, ktoré sa pohybu venujú minimálne. Športujúce deti majú podľa odborníčky cieľ, sú disciplinovanejšie, svedomitejšie a samostatné.
„Tieto faktory prispievajú k úspechu a pomáhajú im stať sa vyrovnanejšími ľuďmi, ktorí si vážia svoje okolie, pomáhajú spolužiakom a akceptujú starších. Je vedecky dokázané, že športujúce deti dosahujú lepšie výsledky v škole a ich kvalita života je vyššia,“ dodala Františka Nemcová.
Primár Šimurka: Rodičia majú rozhodujúci vplyv
Viac detských pacientov s nadváhou vidí v ambulancii aj primár Kliniky pediatrie Fakultnej nemocnice Trenčín Pavol Šimurka. Problém nie je len v kilách navyše, ale v príčine tohto stavu, a to nepomere medzi výživou, množstvom a zložením stravy a pohybom. Kľúčovú úlohu pritom zohrávajú rodičia.
„Oni rozhodujú o stravovacích návykoch a o tom, ako dieťa trávi svoj voľný čas. V posledných rokoch zasiahli do spôsobu trávenia voľného času aj sociálne médiá. Štúdia ESPAD ukazuje, že 15- až 16-roční na Slovensku trávia na sociálnych sieťach dve až tri hodiny denne, cez víkend aj šesť hodín. Tento čas chýba neskôr v pohybe,“ povedal pre Štandard Šimurka.
[link url =https://standard.sk/907051/do-roku-2035-bude-trpiet-obezitou-polovica-slovenskych-deti-varuju-poistovne]
Práve pohyb je podľa primára veľmi dôležitý na otužovanie organizmu a prevenciu závažných vírusových ochorení. Problémy spôsobené jeho nedostatkom, teda nadváha a obezita, môžu mať vplyv aj na psychiku detí.
„To potom vedie opäť k zvýšenej konzumácii sladkostí a častejším ochoreniam, ako sú problémy s tráviacim traktom, zvýšený krvný tlak, ortopedické problémy či psychosomatické ťažkosti, bolesti hlavy, hrudníka alebo brucha,” doplnil odborník.
Motivácia, nie frustrácia
Ministerstvo školstva si uvedomuje, že fyzická kondícia detí sa v posledných rokoch zhoršila a považuje za nevyhnutné prijať opatrenia na jej zlepšenie. V rámci pripravovaného národného projektu Pohybom k pohode s konceptom Aktívna škola plánujú zaviesť jednotnú metodiku merania a testovania pohybových schopností žiakov.
„Cieľom je, aby hodnotenie v telesnej výchove motivovalo deti k zlepšovaniu a nie k frustrácii z nesplniteľných noriem,“ uviedlo ministerstvo pre Štandard.
Rezort tiež priznal, že problémom naďalej zostáva aj nedostatočná športová infraštruktúra v školách. V rámci príprav ďalších projektov zvažujú, ako systematickejšie podporiť športové podmienky v školách, najmä v regiónoch, kde chýbajú aj základné možnosti pre výučbu telesnej výchovy.
„Okrem toho plánujeme menšie pohybové intervencie, ako napríklad aktívne školské chodby či zóny pre pohyb počas prestávok. Projekt Pohybom k pohode pomôže nastaviť systémové zmeny, ktoré prispejú k tomu, aby sa pohyb stal prirodzenou súčasťou každodenného školského života,“ dodal rezort školstva.
