Jadro alebo solárne panely. Čo je lacnejšie

Ak by sme sa však nepýtali na to, čo je, ale čo bude, tak excel je v predpovedaní budúcnosti o poznanie slabší.

Zástancovia nukleárnej energie poukazujú na jej stabilitu, dlhú životnosť a nízke prevádzkové náklady, ale aj na potenciál malých modulárnych reaktorov. Fanúšikovia solárnych panelov kritizujú vysokú kapitálovú náročnosť a značnú časovú aj finančnú neistotu pri výstavbe jadrových zdrojov. Ich prst ukazuje na prudký pokles cien solárnych panelov a ohromný prílev nových kapacít od Kalifornie až po Čínu, prezentovaný ako dôkaz úspechu.

Najnovšie kolo debát spustila analýza konzultačnej spoločnosti ICF, ktorú komentovali svetové médiá. ICF v nej pre rôzne zdroje elektriny v USA počítala desaťročné náklady nových zdrojov na jednotku produkcie. Oproti nim postavila očakávané príjmy. Desaťročné investičné obdobie bolo zvolené v kontexte potreby energie pre nové centrá umelej inteligencie.

Náklady a príjmy na jednotku produkcie. CCGT – paroplyn, CCS – zachytávanie uhlíka, BESS – batériové úložisko. Zdroj: ICF

Reštart existujúcich jadrových elektrární je pomerne drahý, no s rezervou vyvážený očakávanými príjmami. Aj príjmy z plynu, vetra či solárnych panelov by mali s malou rezervou prekonať náklady. No v prípade nového jadra existuje vysoká neistota nákladov, ktoré môžu, ale aj nemusia podliezť príjmy. ICF upozorňuje, že tu už ráta s daňovými investičnými úľavami. Ak by ich nové jadro v USA nedostalo, je takmer s istotou pri desaťročnom horizonte v mínuse.

Zástancovia jadra však argumentujú, že takáto metóda porovnávania je chybná. Levelizácia nákladov či príjmov v prípade vysoko variabilných obnoviteľných zdrojov im nedáva zmysel. Tieto zdroje by sa mali nevyhnutne kalkulovať v jednom balíku s podpornými službami, teda s batériovými úložiskami či záložnými elektrárňami. Ako je vidieť aj na grafe ICF, batériové úložiská patria medzi pomerne drahé zdroje s neistou návratnosťou.

Okrem toho kritici namietajú, že ceny panelov či batériových článkov síce rýchlo padajú, no tie v celkových nákladoch zdroja tvoria len istý podiel. Ceny ostatných komponentov (najmä z pohľadu napojenia na sieť) klesajú oveľa pomalšie.

Ako poslať loptičku na druhú stranu kurtu? V prípade obnoviteľných zdrojov a pridružených technológií je oveľa lepšie aplikovateľné škálovanie než v prípade jadra. Druhá strana by loptičku mohla odpáliť tvrdením, že v prípade jadra je desaťročný investičný horizont nezmysel a aj v prípade vysokej diskontnej sadzby dáva zmysel pozerať sa 20 až 30 rokov dopredu. Hru môžeme pokračovať výmenou argumentov o výhodách a nevýhodách decentralizácie či stabilného centrálneho zdroja. A tak ďalej.

Možno by pomohlo, ak by sme sa menej hrabali v exceli a viac v incentívach. Nech správnu odpoveď hľadajú investori so svojimi peniazmi. Ak chce štát finančne pomáhať, mal by to robiť technologicky neutrálne. No skôr by mal dozerať na to, aby systém internalizoval čo najviac nákladov pre investorov a nerozosieval ich po daňovníkoch. Výsledkom by pravdepodobne bolo, že jediná správna odpoveď neexistuje.

Zdroj: ZPDZ