Obžaloba sa rozrástla na viac ako 600 strán. Ako dôkaz bolo predložených približne 400-tisíc dokumentov. Proces s takzvanými Reichsbürger medzičasom nadobudol rozmery byrokratického monštra. Už len samotné množstvo dokumentov pôsobí ako dôkaz zločinného úmyslu. Hovorca ministerstva spravodlivosti sľuboval „najväčší proces proti terorizmu“ v povojnovej ére. Očakávania sú preto vysoké.

Hnutie Reichsbürger, rozmanité združenie monarchistov, konšpiračných teoretikov a protištátnych excentrikov, bolo dlhý čas vnímané len ako okrajová kuriozita. Koncom roka 2022 však nemecké orgány oznámili zatknutie niekoľkých údajných účastníkov sprisahania, ktorí chceli zvrhnúť demokratický poriadok. V centre komplotu stál princ Heinrich XIII. Reuss, drobný šľachtic, ktorý sa zdanlivo pasoval do úlohy budúcej hlavy štátu. Medzi údajnými plánmi skupinky nechýbalo vtrhnutie do Bundestagu a zatknutie popredných politikov.

Toto oznámenie vyvolalo mediálnu hystériu. Spravodajské portály sa okamžite začali predbiehať v superlatívoch. Ikonické snímky zaplavili titulné stránky novín – mnohí predpokladajú, že išlo o starostlivo koordinované úniky informácií. Niekoľko dní panoval naratív, že Nemecko uniklo štátnemu prevratu len o vlások. Svojráznosť samotných sprisahancov, predovšetkým princa Reussa, však čoskoro vzbudili pochybnosti, či mal tento pokus o puč vôbec reálnu šancu na úspech.

Operetný prevrat, ktorý sa nekonal

Údajné sprisahanie, ktoré alternatívne médiá posmešne nazývali „dôchodcovský puč“ alebo „operetný puč“, postupne stratilo podstatnú časť svojej hrôzostrašnosti. Na povrch vyplávali absurdné detaily, ktoré mali pôvodne zostať skryté, a podkopali pôvodnú vážnosť, s ktorou úrady celý prípad od začiatku prezentovali. Išlo napríklad o využitie jasnovidca na určenie ideálneho dňa na revolúciu, konfiškáciu ozdobnej šable z 13. storočia či kuše bez šípov zo 14. storočia a o zaprášenú truhlicu s loveckou muníciou z doby princovho starého otca, ktorá mala najlepšie časy už dávno za sebou.