Chceme, aby sa vojna skončila. Životné prostredie na Ukrajine je zničené

Ľudské obete ruskej vojny na Ukrajine sú obrovské, merajú sa v masových hroboch, nočných raketových útokoch, traumatizovaných deťoch a státisícoch mŕtvych alebo zranených vojakov.

Životné prostredie na Ukrajine je však tiež zdevastované. Vojna sa síce môže skončiť, ale škody spôsobené delostreleckými granátmi, mínami, dronmi a raketami budú podľa odborníkov pretrvávať desaťročia, pričom budú degradovať priemyselné odvetvia, ako je poľnohospodárstvo a baníctvo, spôsobovať zdravotné riziká a narúšať krásu prírody.

Polia sú posiate krátermi po delostreleckých granátoch, pôda je kontaminovaná zvyškami výbušnín. Horiace palivové nádrže znečisťujú ovzdušie a v bojových zónach nekontrolovane horia lesné požiare. Voda z nádrží sa vylieva cez zničené priehrady, čo spôsobuje sucho na horných tokoch riek a ničivé záplavy nižšie po prúde.

V čase, keď vojna vstupuje do svojho štvrtého roku, ukrajinské orgány starostlivo zhromažďujú dôkazy o novom type vojnového zločinu - o ekocíde.

Ekocída predstavuje pre životné prostredie to isté, čo genocída pre ľudí. Ukrajina vyvíja na ukrajinských súdoch a na Medzinárodnom trestnom súde rozsiahle právne úsilie s cieľom dosiahnuť spravodlivosť za ekologické škody. Prokurátori vedú proti Rusku 247 trestných konaní vo veci vojnových zločinov proti životnému prostrediu. Ide o zriedkavé právne úsilie. „Nikto to predtým neurobil,“ povedal Maksym Popov, osobitný poradca pre environmentálne zločiny na generálnej prokuratúre.

Prokurátori klasifikujú 14 z 247 prípadov ako ekocídu podľa ukrajinského trestného zákonníka, a to z dôvodu špecifických škôd, ako je napríklad masové ničenie flóry a fauny. Ukrajinskí predstavitelia odhadujú celkové environmentálne náklady na viac ako 85 miliárd dolárov.

Šance na osobné stíhanie Rusov sa zdajú byť malé, pretože neexistuje takmer žiadna šanca, že by Rusko spolupracovalo. Ukrajina je však odhodlaná vyvodiť zodpovednosť. „Dôkazy zhromaždené v trestných veciach a súdne rozsudky, aj keď vydané v neprítomnosti, posilnia nároky Ukrajiny na odškodnenie,“ povedal Andrij Kostin, ktorý bol hnacou silou tohto úsilia ako generálny prokurátor Ukrajiny v rokoch 2022 až 2024.

Ruské ministerstvo obrany na žiadosť o komentár bezprostredne nereagovalo.

Novinári denníka New York Times navštívili počas štyroch mesiacov frontovú líniu a okolité oblasti, aby informovali o ekologických škodách spôsobených ruskou inváziou na Ukrajinu a urobili rozhovory s viac ako tromi desiatkami ľudí vrátane vojenských predstaviteľov, odborníkov na životné prostredie a miestnych správcov.

Obraz je nevyhnutne neúplný. Nebolo napríklad možné navštíviť Ruskom okupované oblasti Ukrajiny. A Ukrajina sa nesnaží zdokumentovať škody na životnom prostredí, ktoré jej armáda spôsobila v Rusku, kde sa zamerala na ropné rafinérie a spustila inferno, ktoré posiela k oblohe kúdoly čierneho dymu.

Voda

Jedna z najničivejších vojnových rán pre ukrajinské životné prostredie sa odohrala v júni 2023, keď bola do vzduchu vyhodená Kachovská vodná nádrž, ktorá zadržiavala objem vody takmer taký veľký, ako má Veľké soľné jazero v Utahu. Prelomenie nádrže spustilo záplavu na rieke Dneper, ktorá vyplavila toxické sedimenty a bilióny galónov sladkej vody do slaného Čierneho mora a zničila pobrežné ekosystémy v období vrcholiacej reprodukcie morských organizmov.

Nádrž zabezpečovala zavlažovanie veľkej časti južnej Ukrajiny. Čoskoro začala poľnohospodárska pôda v regióne vysychať.

„Bola nádherná,“ povedal 52-ročný Serhij Buhaj na svojej zadnej terase v dedine Malokaterynivka, odkiaľ mal výhľad na nádrž. „Jedného dňa sa všetko zmenilo. Nič tu nezostalo.“

Úroda slnečnice dosiahla len desatinu toho, čo v predchádzajúcom roku, povedal 38-ročný Serhij Verhovskij, farmár z dediny Pershe Travnya vzdialenej asi 16 kilometrov od nádrže. „Vodu naozaj potrebujeme, a to nutne. Táto sezóna položila mnohých poľnohospodárov na kolená.“

Vyšetrovanie denníka New York Times ukázalo, že za útok na nádrž je s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedné Rusko. Rusko vtedy obvinilo Ukrajinu, že nádrž sabotovala sama, a Kremeľ vo všeobecnosti popiera, že by sa jeho sily dopúšťali vojnových zločinov.

Z ekologického hľadiska sa nádrž už dlho považuje za kontroverznú. Niektorí odborníci tvrdia, že napustenie nádrže v roku 1956, a následná premena vyprahnutých lúk na úrodnú poľnohospodársku pôdu, narušili pôvodné ekosystémy a mnohí ekológovia tvrdia, že nádrž by sa teraz nemala obnovovať.

Na iných miestach východnej Ukrajiny sú vojnou ohrozené podzemné vody.

Región je posiaty uhoľnými baňami, z ktorých desiatky sa dostali pod kontrolu Ruska, keď jeho sily postupovali cez Donbas. Okupačné úrady väčšinou zastarané bane radšej zatvorili, než aby ich ďalej dotovali.

Odborníci sa obávajú, že tieto bane boli uzavreté nedôsledne, čo spôsobilo, že podzemná voda zaplavila ich tunely a jaskyne a vyplavila toxíny. Takéto poškodenie zapríčiňuje, že podzemná voda zo studní sa nedá piť a nakoniec sa dostane do riek, v ktorých znečistí povrchovú vodu a následne pôdu.

Kolaps vodohospodárskej infraštruktúry na Donbase v predchádzajúcej fáze vojny v rokoch 2014 až 2022, ktorý sa prejavil poškodením potrubí a úpravní vody, viedol ľudí k tomu, že si začali vŕtať studne na dvore. V stovkách z nich sa teraz miešajú vrstvy vody, čím sa šíria kontaminanty z baní.

Pôda

Ukrajina sa pýši jednou z najúrodnejších pôd na svete, takzvanou černozemou. Černozem je „kráľovnou pôd“, hovorí Sviatoslav Baliuk, riaditeľ Ústavu pôdoznalectva a agrochemického výskumu O. N. Sokolovského v Charkove. Táto pôda sa nachádza pod veľkou časťou bojiska.

Milióny delostreleckých granátov uvoľňujú do ovzdušia a pôdy zvyšky výbušnín. Tento problém sa vyskytol už v minulých vojnách. „Aj sto rokov po prvej svetovej vojne je pôda vo Francúzsku stále kontaminovaná ťažkými kovmi, ktorých úroveň prekračuje bezpečné hodnoty pre ľudí,“ uviedla v emailovej správe Naomi Rintoul-Hynesová, odborníčka na pôdu z Canterbury Christ Church University v Anglicku, „najmä ak sa pestujú plodiny“ na miestach veľkých bojov.

Riziko kontaminácie potravinárskych plodín ťažkými kovmi a inými znečisťujúcimi látkami bude pretrvávať, čo poškodí ukrajinské poľnohospodárstvo, ktoré je jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva.

Ďalšie ekologické škody spôsobilo narušenie pôdy silnými výbušninami a kopanie zákopov a iných opevnení. V jednej zóne 30-tisíc kráterov po delostreleckých granátoch posialo oblasť s rozlohou 388 km2 juhovýchodne od Charkova. Vedci na opis tohto procesu mechanického poškodenia používajú termín „bombturbácia“ (taliansky turbare = narušiť).

Približne 10 percent ukrajinského národného parku, prírodnej rezervácie kriedovej flóry, je poškodených zákopmi, ktoré vykopali ukrajinskí vojaci. „Bude trvať viac ako 100 rokov, kým sa obnoví do pôvodného stavu,“ povedal Serhij Lymanskij, riaditeľ parku.

Vzduch

Na vojenskom kontrolnom stanovišti na východe Ukrajiny vlani na jeseň vojak ukázal na dym stúpajúci popri ceste: V mínovom poli horel les. Zblízka bolo počuť praskanie plameňov, ktoré sa miešalo s pukaním a buchotom vybuchujúcich mín.

Niektoré z najostrejších bojov na Donbase sa odohrávali uprostred vyschnutých borovicových lesov. Zatiaľ čo niektoré požiare spôsobili výbušniny náhodne, iné boli založené úmyselne, aby vojakov vyhnali z úkrytov. Prítomnosť mín znamená, že opustenie spevnených ciest na hasenie požiarov neprichádza do úvahy, takže oheň sa šíri nekontrolovane.

Podľa Briana Milakovského, amerického odborníka na lesníctvo, ktorý pred inváziou žil roky vo východnej Ukrajine, sa požiare zhoršujú v dôsledku stáročí zlého lesníckeho hospodárenia, ktoré umožňovalo ťažbu dreva a presádzanie stromov v tesných rozostupoch. „Bez preháňania možno povedať, že borovicové lesy miznú“ z niektorých častí východu vzhľadom na lesné požiare, povedal.

Štúdie ukazujú, že od ruskej invázie zhoreli stovky a možno tisíce štvorcových kilometrov lesa. Jedna správa odhaduje škody na 18 miliárd dolárov.

Po horúcom a suchom lete bola sezóna požiarov na Ukrajine v roku 2024 najhoršia v histórii, pričom len 7. septembra zaznamenali viac ako 7 000 aktívnych požiarov.

Ďalším problémom je jadrová kontaminácia. Na začiatku invázie viedol útok na jadrové výskumné centrum vo východnom Charkove zatiaľ k jedinému prípadu ekocídy, ktorý bol vznesený proti menovaným ruským veliteľom - piatim plukovníkom a generálom obvineným z nariadenia raketových úderov. Zariadenie bolo poškodené na viac ako sto miestach, ale podľa úradov nedošlo k úniku radiácie.

Vo februári dron zasiahol ochranný štít v jadrovom zariadení v Černobyle. Ukrajina to označila za úmyselný ruský útok, čo Kremeľ odmietol. Nebol zistený žiadny únik radiácie, ale odborníci skúmajú škody pred vykonaním opráv.

Divá zver

V jedno skoré decembrové ráno, keď padal studený dážď, si asi dve desiatky mužov obliekli fluorescenčné vesty, rozdelili sa do dvoch skupín a rozišli sa do lesa.

Napriek príjemnej atmosfére bola ich úloha vážna: odstrel diviakov, srncov, líšok a vlkov, ktoré sa počas troch rokov vojny rozmnožili vzhľadom na prísne obmedzenia lovu. Populačná explózia napomohla šíreniu chorôb ako napríklad besnota.

Napriek tomu, že bol pokus o odstrel v to ráno výrazne naklonený v prospech poľovníkov, nebol úspešný. Padlo len niekoľko výstrelov.

Viktor Červonij, predseda Celoukrajinského združenia poľovníkov a poľovných revírov, citoval štatistické údaje, podľa ktorých sa v jednom regióne zvýšila populácia líšok päťnásobne.

Pri nedávnom odstrele sa zistilo, že 20 percent z nich bolo besných, čo je dôsledok zlyhania kontroly besnoty.

Ukrajinské tlačové agentúry informovali o úmrtiach civilistov aj vojakov na besnotu, oficiálne štatistiky však nie sú k dispozícii. Kampane očkovania proti besnote voľne žijúcich zvierat boli obmedzené vojnovými prekážkami, ako sú zamínované lesy a uzemnené lety.

Osud kolónie plameniakov je ďalším varovným príbehom. Po tom, čo boje narušili ich hniezdiská v Chersonskej oblasti a na Kryme, sa v roku 2023 usadili v prírodnej rezervácii Tuzlovské lagúny na pobreží Čierneho mora.

„Minulý rok bol relatívne úspešný, v rezervácii sa narodilo približne 200 mláďat,“ povedal Ivan Rusev, vedúci vedeckého oddelenia parku, s odkazom na hniezdnu sezónu 2023. Čo sa týka roku 2024, vyjadril sa optimisticky po tom, ako spozoroval viac ako 1 500 plameniakov a 400 hniezd.

Ich nový domov sa však nachádzal pod oblasťou, odkiaľ na Ukrajinu z Čierneho mora prilietavali nízko lietajúce ruské drony.

„Keď plameniaky počujú tieto drony, opúšťajú svoje hniezda,“ povedal Rusev. „V tom čase prilietajú čajky žltonohé, veľmi agresívne vtáky, a kradnú vajíčka, čím nakoniec kolóniu zničia. Ani jedno mláďa neprežilo.“

Netrpeli len plameniaky. Na základe extrapolácie zo svojich zistení a údajov, ktoré poskytli kolegovia z iných čiernomorských krajín, Rusev odhadol, že v roku 2022 mohlo byť usmrtených až 50-tisíc delfínov. Vinu pripisoval sonarom z ruských vojnových lodí.

„Koľko stojí ničenie endemických druhov?“ opýtal sa Ruslan Strilec, bývalý minister životného prostredia. „Cenu nevieme vypočítať.“

Budúcnosť

Aj po skončení vojny bude likvidácia trosiek z viac ako 210-tisíc zničených budov predstavovať environmentálne náklady. V niekoľkých mestách v blízkosti Kyjeva sa už vyvíjajú prvé snahy o recykláciu sutín.

Programy sú však stále malé a komplikujú ich byrokratické prekážky a ťažkosti pri oddeľovaní opätovne použiteľného odpadu od nevybuchnutej munície alebo azbestu. Odhaduje sa, že azbest bol zabudovaný do 70 percent verejných a obytných budov na Ukrajine.

Ukrajina chce, aby sa do akejkoľvek mierovej dohody zahrnula ochrana životného prostredia, ale priateľskejšie vzťahy Trumpovej administratívy s Moskvou ponechávajú Kyjevu len málo pák.

Riaditeľka prírodnej rezervácie Tuzlovské lagúny Iryna Vykhrystiuková sa obáva, že ukončenie vojny by prinieslo iné hospodárske a environmentálne problémy. „Budú sa ozývať výkriky: ‚Prišli sme o niektoré oblasti, máme zamínované územia, všetko rozorajme,‘“ povedala.

„Vzhľadom na tieto obrovské straty,“ dodala, „musíme hľadať všetky kúsky živej prírody a chrániť ich.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.