Keď väčšina ľudí počuje slovo „puč“, predstaví si vyzbrojených vojakov, ktorí vtrhnú do prezidentských palácov s prísnymi tvárami a pripravenými zbraňami. Súčasné prevraty sú však spravidla diskrétnejšie a oveľa menej dramatické.

Namiesto uniforiem a tankov dnes možno pri moderných pučoch vidieť skôr elegantne pôsobiacich politikov, ktorí podpisujú dekréty pred bleskami fotoaparátov. Prípadne technokratov, ktorí potichu likvidujú byrokraciu v mene efektívnosti. V niektorých prípadoch odvádzajú ťažkú prácu aj mimovládne organizácie, ktoré svojím vplyvom nenápadne odkláňajú rovnováhu moci od volených zástupcov k nevoleným „expertom“.

Vnímanie toho, čo presne dnes predstavuje puč, sa rýchlo mení. Osobnosti ako Donald Tusk v Poľsku alebo Elon Musk v úlohe tváre DOGE v Spojených štátoch stelesňujú pokojnejší variant „ústavného prevratu“, ktorý na zmenu moci elegantne využíva dekréty či korporátne rozhodnutia. A to všetko bez jediného vojaka na obzore.

Zároveň majú medzinárodní pozorovatelia problém jasne pomenovať tieto udalosti. Ich legitímnosť často závisí viac od naratívu, ktorý koluje v priestore, než od samotných faktov.