Prevraty, s. r. o.

Keď väčšina ľudí počuje slovo „puč“, predstaví si vyzbrojených vojakov, ktorí vtrhnú do prezidentských palácov s prísnymi tvárami a pripravenými zbraňami. Súčasné prevraty sú však spravidla diskrétnejšie a oveľa menej dramatické.

Namiesto uniforiem a tankov dnes možno pri moderných pučoch vidieť skôr elegantne pôsobiacich politikov, ktorí podpisujú dekréty pred bleskami fotoaparátov. Prípadne technokratov, ktorí potichu likvidujú byrokraciu v mene efektívnosti. V niektorých prípadoch odvádzajú ťažkú prácu aj mimovládne organizácie, ktoré svojím vplyvom nenápadne odkláňajú rovnováhu moci od volených zástupcov k nevoleným „expertom“.

Vnímanie toho, čo presne dnes predstavuje puč, sa rýchlo mení. Osobnosti ako Donald Tusk v Poľsku alebo Elon Musk v úlohe tváre DOGE v Spojených štátoch stelesňujú pokojnejší variant „ústavného prevratu“, ktorý na zmenu moci elegantne využíva dekréty či korporátne rozhodnutia. A to všetko bez jediného vojaka na obzore.

Zároveň majú medzinárodní pozorovatelia problém jasne pomenovať tieto udalosti. Ich legitímnosť často závisí viac od naratívu, ktorý koluje v priestore, než od samotných faktov.

Vojenské verzus ústavné prevraty

Musk, Tusk a sny o impériu

Čísla rozprávajú zaujímavý príbeh. Podľa údajov projektu Cline Center Coup d’État sa iba medzi rokmi 1950 až 1989, teda v časoch studenej vojny, odohralo vo svete približne 242 prevratov, pričom väčšina z nich zahŕňala prítomnosť vojakov aj dramatické nasadenie sily. Po roku 1990 sa však počet vojenských prevratov prudko znížil, a to o viac než 60 percent. Uvedená zmena sa kuriózne zhodovala s rozpadom Sovietskeho zväzu.

Ako sa vytrácala jedna z foriem ideologickej istoty, viac procedurálny – a často menej nápadný – spôsob zmeny režimu získaval na sile. Výrazne vzrástol počet takzvaných ústavných prevratov, pričom len v samotnej Afrike bolo od roku 2002 zdokumentovaných najmenej 24 prípadov.

Dnes už tento trend bezpochyby dorazil aj do západnej Európy. Od decembra 2023 podniká stredoľavicová vláda Donalda Tuska v Poľsku kroky, ktoré mnohí kritici nazývajú právnym uchopením moci. V znamení módnych sloganov ako „militantná demokracia“ či „prechodná spravodlivosť“ vláda prepustila šéfov verejnoprávnych médií, pozatýkala opozičných politikov a odvolala sudcov. Tieto kroky boli všeobecne hodnotené ako zásah do súdnej nezávislosti aj mediálnej plurality.

Na otázku súvisiacu s právnym základom svojich rozhodnutí minister spravodlivosti Adam Bodnar pohotovo odpovedal: „Právny základ nájdeme neskôr.“ Ide o výstižné vyjadrenie, ktoré odráža voľnejší prístup k právnym normám. Benátska komisia tento postup ostro skritizovala a predseda Ústavného súdu dokonca podal oficiálnu sťažnosť, v ktorej obviňuje Tuska z vedúcej úlohy na protiústavnom prevzatí moci, čo vo februári 2025 vyústilo do oficiálneho vyšetrovania.

Na druhom brehu Atlantiku zatiaľ model riadenia úradu DOGE, ktorého tvárou je Elon Musk, ignoruje otázku, kto presne vládne, nie však to, čo a ako rýchlo treba vykonať. Efektívnosť sa stala novou legitimitou.

Medzitým klimatickí aktivisti, kedysi považovaní za okrajovú skupinu, pomáhajú v súčasnosti formovať národné politiky naprieč Európou, často s nenápadnou podporou mimovládnych organizácií a súdnych siení namiesto volieb a hlasovacích urien.

Dokonca aj tam, kde sa žiadne skutočné prevraty neodohrávajú, vyvolávajú znepokojenie už len predstavy o nich: od nemeckej frašky „Rentnerputsch“, ktorú majú na svedomí mrzutí dôchodcovia snívajúci o impériu, až po čoraz populárnejšie presvedčenie, že každý verejný protest musí byť zákonite zásterkou pre zahraničné sprisahanie.

Zdá sa, že prevratové myslenie sa stalo mainstreamom – ak už nie v činoch, tak rozhodne v naratíve.

Elon Musk a Javier Milei. Foto: REUTERS/Nathan Howard

Reforma pravidiel vládnutia

O dnešnej dobe to veľa vypovedá: trhom, ktoré sú vždy pragmatické, neprekáža demokratický úpadok, pokiaľ čísla vyzerajú dobre. V skutočnosti investori často radšej stavia na stabilitu než na slobodu – spoľahlivý silný muž sa zdá bezpečnejší ako chaotický parlament.

Táto ochota zatvárať oči pred autoritárskymi maniermi naznačuje hlbší problém. Demokracia, ktorá bola kedysi zaručený ideál dobrej vlády, je dnes často vnímaná skôr ako voliteľný doplnok – ak nie záťaž – v globálnom súbore nástrojov.

V súčasnosti sme svedkami nielen krízy dôvery, ale aj pozoruhodného posunu v tom, čo ľudia od politiky očakávajú. Keďže vlády priam súťažia v snahe konať rýchlejšie a zvládať viac s menšími prostriedkami, pomalé a uvážlivé procesy demokratického rozhodovania sa čoraz častejšie označujú za prežitok. Kľúčovou otázkou už preto nie je, či zmena príde, ale kto ju bude usmerňovať a s akým zámerom.

Z tohto uhla pohľadu moderný puč nemusí byť nutne kolapsom či revolúciou, ale predovšetkým znamením, že sa mení smer cesty. Cieľom dnešných prevratov, nech už sa skrývajú za zákonmi, peniazmi či technológiami, často nie je samotné prevzatie moci, ale zmena jej pôvodu.

Éra pučov sa neskončila, len dnes vyzerá inak. Ich sústavný vzostup zvláštne pripomína Trockého výzvu na „trvalú revolúciu“ – teda nie náhlu vzburu, ale neustálu transformáciu. Sekulárne režimy, demokratické svojím duchom alebo len naoko, tak dnes napĺňajú to, čo istý prúd komunizmu kedysi odvážne pomenoval: politika neustálych zmien. A ak nie sme dostatočne všímaví, možno už teraz žijeme v novom systéme. A pritom sme si ani nestihli všimnúť, kedy nám ten starý unikol.

Zhrnutie

Dnešní pučisti už nepochodujú vo vojenských čižmách – prenikajú cez súdne siene, zasadacie miestnosti korporácií a vyhlásenia vysielané vo svete. Od právneho prekročenia právomocí Donalda Tuska v Poľsku až po technokratické vládnutie technológiami Elona Muska sa moc presúva pod rúškom rýchlosti a zákonnosti. Bojiskom už nie je ulica, ale naratív. Mimovládne organizácie, „militantní demokrati“ a trhoví pragmatisti potichu prekresľujú hranice legitimity, poukazujúc na nestálosť rozlišovania medzi liberálnymi, „populárnymi“ alebo technokratickými verziami dnešnej demokracie. Keďže sa demokratické štruktúry preformulovali ako nepovinné – a považované za prekážku efektívnosti –, skutočná hrozba nespočíva v ich zrútení, ale v ich nahradení. Puč pretrváva, no nie so zbraňami, ale so zákonmi a logickými argumentmi. Systém sa nezlomil. Prerába sa priamo pred našimi očami.