Dieťa nie je tovar. Prečo ochrana pred náhradným materstvom patrí do ústavy

No za touto na prvý pohľad šľachetnou myšlienkou sa skrýva realita, ktorá môže viesť k degradácii žien na „nosičky“ a detí na tovar.

Podľa slovenského práva dieťa nesmie byť predmetom obchodovania ani žiadnych výmenných dohôd. Predstava, že si objednáte dieťa a žena ho pre vás vynosí ako službu, ktorú si zaplatíte, je z morálneho aj právneho hľadiska neprijateľná.

Napriek tomu sa táto prax obchádza a existujú rôzne agentúry, ktoré sprostredkúvajú náhradné materstvo v krajinách, kde je legislatíva benevolentnejšia, napríklad v niektorých štátoch USA či v Gruzínsku.

Z informácií, ktoré kolujú vo vládnych kuloároch viem, že, žiaľ, aj na Slovensku v súčasnosti existuje takýto zvrátený biznis model, pričom reálne medzi sebou máme niekoľko desiatok detí, ktoré boli takýmto spôsobom zobchodované. Preto v KDH navrhujeme, aby bola ochrana detí a žien pred zneužívaním v rámci náhradného materstva jasne a jednoznačne zakotvená v Ústave Slovenskej republiky.

Keď sa deti stávajú tovarom

Je naozaj smutné vidieť deti, ktoré sa v rámci náhradného materstva stávajú predmetom obchodovania. Boli zaznamenané prípady, keď si rodičia objednali dieťa, no po narodení sa rozhodli ho neprevziať, pretože nespĺňalo ich očakávania.

Takéto praktiky odhaľujú krutú realitu, že z ľudských bytostí niekto urobil len ďalší druh tovaru na objednávku.

Známym prípadom je kauza z Thajska, kde si pár objednal dieťa cez náhradnú matku, no keď sa narodili dvojčatá a jedno malo Downov syndróm, rozhodli sa ho neprevziať. To viedlo k zmene thajskej legislatívy a k zákazu surogácie.

Kambodža a India podnikli podobné kroky. Krajiny, ktoré boli centrami náhradného materstva, postupne prijímajú regulácie alebo zákazy, no tento biznis si nachádza nové cesty. Ak jedna krajina zakáže surogáciu, agentúry presunú svoju činnosť do inej, kde je legislatíva menej prísna.

Prípady, keď sa záujemcovia o dieťa napokon rozhodnú neprevziať, pretože nie je "dostatočne zdravé" alebo nespĺňa ich predstavy, ukazujú na chladnú komercializáciu, ktorá nemá s altruizmom nič spoločné. Čistá trhová logika sa tu uplatňuje na ľudské bytosti.

Tento fenomén však nepoškodzuje len deti, ale aj ženy. Mnoho náhradných matiek pochádza zo sociálne slabších vrstiev a surogácia sa pre ne stáva spôsobom obživy. V Gruzínsku sa napríklad len nedávno objavil prípad, v ktorom Thajské ženy tvrdili, že boli väznené a využívané na surogátne materstvo.

Potrebujeme jasné hranice

Slovensko musí prijať jasné opatrenia, aby zabránilo všetkým formám obchodovania s deťmi a vykorisťovaniu žien. My v KDH preto navrhuje, aby sa princíp ochrany detí pred obchodovaním zakotvil do Ústavy. Tým by sa zabránilo akýmkoľvek pochybnostiam a snahám o liberalizáciu tejto praxe.

Nemôžeme si dovoliť pristúpiť na relativizáciu hodnôt, ktoré držia našu spoločnosť pokope. Ak dopustíme, že deti sa stanú tovarom a ženy nástrojmi na ich "výrobu", rozkladáme vlastné morálne základy, na ktorých potom ale stojí aj právny štát a spravodlivosť.

Otázka náhradného materstva sa pritom netýka len medicínskych alebo sociálnych aspektov. Ide o to, či naša spoločnosť prijme myšlienku, že s ľudskými bytosťami sa obchodovať nesmie, alebo sa vydáme cestou relativizmu, kde víťazí trhová logika nad ľudskou dôstojnosťou.

Je čas povedať jasné NIE obchodovaniu s deťmi.

A ešte jednu vec by som rád poznamenal. Vyzerá to tak, že na Slovensku tieto pálčivé témy otvárajú len kresťanskí politici a ja sa teda pýtam, kde sú slovenské feministky a bojovníci za práva žien? V poslaneckých kluboch PS a SaS už nie sú, keď sa zdráhajú náš návrh v parlamente podporiť?